Podľa údajov berlínskeho ústavu Merics zameraného na Čínu a Rhodium Gruppe je potom z Únie na druhom mieste Veľká Británia. Po prvý raz sa však stalo, že z Číny zakotvilo v Nemecku viac kapitálu než opačne.
Číňanov najviac zaujímajú najpoprednejšie technológie a high-tech výrobné kapacity. Ich skupovanie alebo prenikanie do nich však začína narážať na silnejúci odpor politických kruhov.
Európania investujú v Číne opatrnejšie. Už štvrtý rok po sebe vlani neprekročili osem miliárd eur.
Pokles európskych priamych zahraničných investícií v Číne súvisí so znižovaním tempa rastu druhej najsilnejšej ekonomiky sveta, poklesom miery zisku z podnikania a pretrvávajúcich prekážok pre zahraničných investorov v krajine.
Vlani čínske firmy investovali v Európe 35 miliárd eur. Suma vzrástla medziročne o 77 %.
Štúdia ústavu Merics a skupiny Rhodium odhaduje, že prírastok objemu čínskych investícií v Európe nebude tento rok taký výrazný ako v roku 2016. Čínske úrady sprísnili kontrolu vývozu kapitálu. Jeho odliv totiž vyvolal nervozitu Pekingu. Aj v Nemecku a niektorých ďalších európskych krajinách skupovanie popredných firiem podnietilo obrannú reakciu politických špičiek.
Spolitizovanie a možné sprísnenie pravidiel pre zahraničné investície v Európe vytvorí potenciálne prekážky pre ďalšiu čínsku expanziu v Európe. Ako bude starý kontinent reagovať na investície z Číny, to z pohľadu autorov štúdie závisí v prvom rade od reformných krokov Pekingu. „Iba keď Čína posilní úlohu voľnej súťaže a vytvorí rovnaké podmienky pre zahraničné podniky doma, sa čínske investície v Európe budú môcť posudzovať pre všetky strany ako prínosné," uvádza sa v nej.

Zdroj: TASR