Ekonomika

 

Elektrárne

Vládou schválená novela zákona o energetike, ktorá rozširuje kompetencie štátu v čase energetického núdzového stavu, ohrozuje dostavbu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO), ale aj bežné fungovanie podniku Slovenské elektrárne. Firme totiž nechcú pre neisté právne prostredie požičať už dohodnutých 400 miliónov eur ani banky, ani majitelia. V extrémnom prípade dokonca hrozí krach spoločnosti, upozornil na stretnutí s novinármi generálny riaditeľ SE Branislav Strýček.

nemecko 1

Nemecko si možno už v najbližších dňoch zabezpečí dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených arabských emirátov, ktoré mu majú pomôcť nahradiť zníženie dodávok z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

MMF

Mezinárodní měnový fond (MMF) varoval před vážnou recesí ve východní Evropě včetně České republiky v případě, že Rusko zavede embargo na dodávky plynu a ostatní země se s nimi nepodělí o své zásoby. Na svém webu o tom píše list Financial Times (FT). Recese by podle měnového fondu dolehla i na Itálii.

Francúzsko

Francúzske energeticky náročné firmy urýchľujú krízové plány pre prípadné nepredvídané udalosti. Prestavujú svoje plynové kotly na ropu, aby sa vyhli odstávkam v prípade akékoľvek ďalšieho zníženia dodávok ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Sachalin

Ropno-plynárenský projekt Sachalin-1 na ruskom Ďalekom východe bude presunutý pod kontrolu Moskvy rovnako ako projekt Sachalin-2. Uviedol to predseda výboru pre energetiku dolnej komory ruského parlamentu Pavel Zavaľnyj. Kremeľ zatiaľ jeho slová nepotvrdil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň podpísal dekrét umožňujúci Rusku prevziať kontrolu nad ropno-plynárenským projektom Sachalin-2. V ňom majú takmer 50-percentný podiel firma Shell a japonské spoločnosti Mitsui a Mitsubishi, pričom krok Moskvy môže firmy prinútiť z projektu odísť.

Teraz by podľa Zavaľného mohla ruská vláda urobiť to isté aj s ďalším ropným a plynárenským projektom na Ďalekom východe Sachalin-1. V ňom sú akcionármi štyri firmy, ruský ropný koncern Rosnefť, americký ExxonMobil, japonská firma SODECO a indická ONGC Videsh. Americká spoločnosť sa však už v marci, krátko po útoku Ruska na Ukrajinu, rozhodla, že projekt opustí.

"V dôsledku sankcií sme boli prinútení presunúť projekt Sachalin-2 spod režimu dohody o deľbe produkcie pod kontrolu Moskvy. Jednoznačne rovnako sa bude postupovať aj v prípade projektu Sachalin-1," povedal Zavaľnyj s tým, že po uvalení sankcií sa firmy nemôžu aktívne zúčastňovať na projektoch, čo vytvára pre Rusko viaceré riziká a núti ho robiť takéto rozhodnutia.

Ešte pred jeho vyjadreniami podpredseda ruskej vlády Jurij Trutnev uviedol, že produkcia ropy z projektu Sachalin-1 zaznamenala v dôsledku "reštrikcií" prudký prepad. Zatiaľ čo pred uvalením sankcií sa v rámci projektu ťažilo zhruba 220.000 barelov ropy denne (1 barel = 159 litrov), v súčasnosti projekt produkuje približne 10.000 barelov/deň.

Zavaľného vyjadrenia však Kremeľ priamo nepotvrdil. Ako povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Rusko zatiaľ neprijalo žiadne konkrétne rozhodnutie, čo sa týka budúcnosti medzinárodného ropného a plynárenského projektu Sachalin-1. TASR

Duro

Čeští průmysloví matadoři Jaroslav Strnad a René Matera dokončují své roky trvající balkánské tažení.