Vzorovým hodnoteným výrobkom v príspevku je zhora plnená au­tomatická práčka. V slovenských podmienkach v súčasnom období globálnych zmien, premietajúcich sa do všet­kých etáp výroby, je potrebná účelná trans­formácia zahraničných poznatkov a skúse­ností a ich premietnutie do praxe. Zároveň je potrebné vytvárať vlastné znalostné systémy a rozvíjať vedecko-výskumné zázemie.

Identifikácia konštrukčných častí

V prvej etape analýzy štruktúry výrobku je vždy potrebné identifikovať konštrukč­né časti výrobku (montážne bloky), kto­rých montáž tvorí zmysluplný celok (obr. 1). V závislosti od zložitosti výrobku je mož­né zvoliť individuálnu úroveň detailnos­ti. Pre identifikovanú množinu montážnych blokov Mb = {B1 , B2 … Bn }, kde n je počet montážnych blokov, je niekedy potrebné spracovať doplňujúce údaje, ako napríklad názov, zodpovedajúce číslo, resp. čísla výkre­sov a podobne.

Identifikované montážne bloky možno z hľadiska konštrukcie výrobku rozdeliť na nezávislé – montážne bloky, ktorých mon­táž sa dá vykonať hocikedy, bez ohľadu na iné montážne bloky a na bloky závislé, ktorých montáž je podmienená vykonaním iného montážneho blo­ku. Túto vzájomnú závislosť možno vyjadriť, a tým množinu montáž­nych blokov usporiadať. V závislosti od konštrukcie výrobku je mož­né získať množinu blokov, ktorá je neusporiadaná – medzi blokmi neexistuje žiadna konštrukčne podmienená závislosť ich vykonania. Typ montáže takéhoto výrobku sa niekedy nazýva povrchová mon­táž. Množina blokov môže byť ďalej čiastočne usporiadaná, teda vzá­jomná závislosť existuje iba medzi niektorými blokmi a usporiadaná, keď ide o výrobok, v ktorom je možná iba jedna postupnosť blokov.

Vrstvová montáž

Úplne usporiadaná množina blokov montážnych operácií znamená, že existuje iba jeden možný sled vykonania montáže. Tento typ mon­táže sa niekedy nazýva aj vrstvová montáž. Grafickým zobrazením usporiadania množiny montážnych blokov je orientovaný graf, v kto­rom je blok uzol grafu a vzťah usporiadania je vyjadrený oriento­vanou hranou grafu. Pre usporiadanie množiny montážnych blokov platia nasledujúce pravidlá: Vzťah usporiadania sa definuje pre každý montážny blok iba raz. Pritom platí:

Ak Bi Bk ∧ Bk Bn ⇒ Bi Bn

Neplatí ak Bi Bk , potom zároveň Bk Bi

Incidenčná matica grafu, vyjadrujúca vzťahy usporiadania je podkla­dom pre eventuálne automatizované generovanie variantov postup­nosti montážnych blokov u zložitejších výrobkov s čiastočne usporia­danou množinou.

Vysoký počet možných variantov sledu montážnych blokov je mož­né obmedziť zadaním doplňujúcich pravidiel usporiadania, ktoré síce nie sú podmienené konštrukciou výrobku, ale vyplývajú z potreby dodržiavania technologických odporúčaní:

– uprednostňovať taký sled blokov, v ktorom operácie rovnakého druhu nasledujú za sebou,

– uprednostňovať taký sled blokov, ktorý je charakterizovaný mini­málnym počtom zmien smeru montáže,

– uprednostňovať taký sled blokov, u ktorého sa predpokladá pou­žitie minimálneho počtu montážnych a polohovacích prípravkov,

– uprednostňovať taký sled blokov, v ktorom je možné predpokla­dať minimálny počet zásobníkov, paliet a podobne.

Pri analýze štruktúry výrobku ide o detailný model výrobku – zho­ra plnenej automatickej práčky (obr. 2), ktorý je jedným zo základ­ných prvkov pre vypracovanie detailného technologického postupu.

Montovaný výrobok treba rozčleniť na súčiastky, teda z hľadiska montáže ďalej nedeliteľné prvky. Za súčiastky je možné považovať aj také časti výrobku, ktoré sa dodávajú zmontované – ich montáž nie je predmetom riešenia. Dekompozícia výrobku – zhora plnenej auto­matickej práčky je uvedená na obr. 3.

Pod montážnou podskupinou (obr. 4) je možné rozumieť minimál­ne dve súčiastky výrobku, ktoré je možné zmontovať a následne do­pravovať, skladovať a prípadne skúšať na inom mieste a v inom čase ako ostatnú časť výrobku. Montážne skupiny a podskupiny sú často totožné s konštrukčnými skupinami výrobku, ale nie vždy. U každé­ho výrobku, ktorý obsahuje montážne podskupiny treba rozhodnúť, či tieto budú súčasťou finálnej montáže, alebo nie. Rozhodnutie závi­sí od viacerých okolností, ako napríklad od počtu montážnych pod­skupín, ich charakteristických vlastností a počtu súčiastok, typu mon­tážnych spojov, od počtu montovaných výrobkov, od zvoleného typu montážneho systému, atď.

Vo výrobku je zároveň možné identifikovať tri základné typy súčiastok:

I. Základné súčiastky – plnia funkciu nosného a syntetizujúceho prvku, sú to súčiastky „na ktoré sa montuje“. Sú to napríklad zák­ladné rámy, telesá a podobne.

II. Stavebné súčiastky sú určujúce pre plnenie funkcie výrob­ku a zvyčajne podmieňujú celkové riešenie montážneho systé­mu, sú to obvykle súčiastky typu hriadeľ, ložisko, čap, vreteno a podobne.

III. Spájacie súčiastky sú zvyčajne normalizované, sú súčasťou spo­jov a podmieňujú hlavne montážnu technológiu. Ide napríklad o skrutky, podložky perá a podobne.

Analýza montáže výrobku z hľadiska jeho štruktúry je zložitá úloha. Inovačné metódy a techniky sú nástroje, ktoré napomáhajú tvorivé­mu procesu.

Cieľom je vytvoriť taký systém, ktorý bude obsahovať znalostné, in­formačné, metodické, technické a ďalšie nástroje. Tie budú môcť umožniť urýchlenie inovačných zmien v danej oblasti a ich realizá­ciu do praxi.

Je možné konštatovať, že postup aplikácie je veľmi individuálny a vý­sledky v mnohom závisia od spôsobu modifikácie metódy. Exaktné kvalitatívne hodnotenie tejto metódy je komplikované. Vo veľkej miere záleží na individualite kreatívnosti priemyselného inžiniera, kto­rý uvedenú metódu používa.

Príspevok bol pripravený v rámci riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0102/11 Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropod­nikových výrobných a nevýrobných procesov.

TEXT/FOTO: Ing. Miroslav Malák, PhD., Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita