titpavV súčasnosti stav životného prostredia v podmienkach Slovenskej republiky nie je ovplyvňovaný len dopravou, či už cestnou, železničnou, lodnou alebo leteckou, ale aj výrobnými prevádzkami s rôznym charakterom technologických postupov. Z týchto dôvodov je potrebné hodnotiť strojársku prevádzku ako viac-parametrický komplex, integrujúci rozmanité technologické operácie a ich priame, sekundárne, terciálne i kvartérne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia, ako sú voda, ovzdušie, pôda a biota.

 

Nová koncepcia hodnotenia strojárskych prevádzok sa zameriava na hodnotenie strojárskeho podniku ako integrujúceho celku a berie do úvahy skutočnosť, že v strojárskom podniku sa uskutočňujú viaceré súbežné technologické operácie. Ak sú tieto operácie „citlivo“ a dôsledne posudzované pomocou vybraného hodnotiaceho procesu, podávajú výsledný obraz o celkovom zaťažení, ktorým strojárska prevádzka ovplyvňuje jednotlivé zložky životného prostredia. Tento hodnotiaci nástroj slúži na prevenciu a nápravu škodlivých vplyvov jednotlivých technologických, ako aj iných, pomocných operácií v danom podniku, ktorého manažment dokáže rýchlejšie odhaliť a následne vykonať opatrenia na zníženie či elimináciu zaťaženia okolitého prostredia.

 

Návrh algoritmu – nová koncepcia

Hodnotiaci algoritmus bol priamo navrhnutý pre posudzovanie strojárskych prevádzok, ale použitím niekoľkých modifikácii ním možno preskúmať aj iné výrobné prevádzky a podniky, ktoré poskytujú služby. V našom návrhu algoritmu sa zameriavame na hodnotenie strojárskych prevádzok zo začiatkom na primárnej úrovni znečistenia pracovného aj životného prostredia, pokračujúc na ďalšie úrovne. Budeme teda hodnotiť priame znečistenie, pri ktorom sa prostredie priamo ovplyvňuje technologickou činnosťou a potom aj sekundárne, terciárne a kvartérne. Rozdelenie na jednotlivé úrovne a ich stupňovitý prechod sleduje distribučné kanály znečistenia, ktorými sa škodlivý vplyv transportuje na iné miesta a tak sa opätovne vracia do životného prostredia. Príkladom je cyklus zlúčenín v životnom prostredí s charakteristickou vlastnosťou typu „podaj ďalej“. Napríklad síra sa dostáva primárne do ovzdušia vo forme svojich plynných sírnych zlúčenín, sekundárne do pôdy vo forme kyslých dažďov a v terciárnom cykle z pôdy do spodných vôd.

Algoritmus hodnotenia je rozdelený do niekoľkých etáp, ktoré sú v súslednosti spojené s jednotlivými krokmi. Tieto kroky sú viazané na vykonanie matematického výpočtu alebo s vykonaním merania, prípadne odhadu. Samotnému hodnotiacemu cyklu predchádza celková podrobná štúdia okolitého prostredia, ako aj štúdia „technologického“ prostredia a samotných technologických operácií.

obr1mCelý hodnotiaci proces sa dá rozdeliť do piatich základných krokov:

1. Získavanie dát – táto etapa je zameraná na získavanie dát, či už dát zo špecifického prieskumu, z merania, z archivovaných alebo iných dostupných dát na jednotlivých environmentálne orientovaných portáloch alebo z výsledkov dlhodobých sledovaní SHMÚ. Potom sú tieto dáta usporiadané do prehľadných skupín podľa ich primárneho, sekundárneho, terciárneho alebo kvartérneho vplyvu na okolité prostredia a sú transformované na použiteľné veličiny, vstupujúce do hodnotiaceho procesu.

2. Určenie vplyvu na hodnotu vybraného parametra – je orientované na primárne určenie dôležitosti parametra pri jeho priamej interakcii s okolitým prostredím.

3. Stanovenie percentuálneho markera – vyjadruje, aké bude komplexné zaťaženie pracovného a životného prostredia. Tento ukazovateľ sa dá vypočítať diskrétne pre všetky úrovne (od primárnej po kvartérnu) a dá sa podľa neho stanoviť hodnota záťaže prostredia.

4. Zostavenie rozhodovacej tabuľky – rozhodovacia tabuľka mapuje samotný vplyv a jeho dôsledok pre prostredie. Ďalej určuje, aká je celková záťaž pracovného/životného prostredia na všetkých úrovniach v jednotlivých zložkách geokomplexu. Podľa záťaže v geokomplexe sa pridelí bodová hodnota prvku dôležitosti.

5. Výpočet celkového vplyvu na geokomplex – poslednou hodnotiacou etapou je výpočet vplyvu. Ten je priamo viazaný na predchádzajúcu etapu, pretože sa vypočítajú jednotlivé faktory a určí sa celková hodnota vplyvu jednotlivých faktorov na okolité prostredie. Pri sumarizácii sa určí aj celkových vplyv jednotlivých faktorov na geokomplex a celkový vplyv strojárskej technológie na pracovné/životné prostredie. Ak sa v prevádzke vykonáva viacero technologických operácií, či už súbežne alebo následne, hodnotenie sa kombinuje, aby sa získal celkový obraz o strojárskej prevádzke.

Pri hodnotiacom procese je nutné brať do úvahy, že technológie sa hodnotia najprv diskrétne a až potom sa výsledky z procesu integrujú. Celý postup hodnotenia strojárskej prevádzky je podrobne znázornený na obr. 2

obr2m

Ako už bolo spomenuté, hodnotí sa strojárska prevádzka, ktorá je rozdelená na jednotlivé strojárske technologické operácie. Po vyhodnotení je zrejmé, v akej oblasti strojárska prevádzka či konkrétna strojárska technologická operácia najviac zaťažuje svoje prostredie.

Výhoda hodnotenia sa lepšie ozrejmí pri výstupoch, kde možno identifikovať, ktoré oblasti sú zaťažené, ktorým oblastiam sa treba venovať bližšie pri odstraňovaní environmentálnych nedostatkov výrobnej alebo montážnej operácie a, naopak,  ktoré oblasti sú k prostrediu najviac šetrné. Takto sa na prevádzku pozerá ako na veľmi, stredne alebo mierne zaťažujúcu.

 

TEXT: Ing. Peter Herczner, PhD., doc. Ing. Alena Pauliková, PhD., TU Košice