TRANSLAČNÝ PROCES A ODBORNÁ SPOLUPRÁCA

V súčasnosti je preklad významným prostriedkom komunikácie domácich a zahraničných odborníkov pracujúcich v špecializovaných oblastiach výskumu a praxe. V tomto prípade hovoríme o tzv. neumeleckom preklade, resp. o preklade technických či odborných textov. V teórii vedy o preklade je translačný proces konkrétny proces prekladu, teda transformácie východiskového textu (originálu) na cieľový text (preklad). Tento proces je komplexný súbor kognitívnych činností prekladateľa, ktorý preklad vykonáva na pozadí svojich prekladateľských kompetencií. V prípade prekladateľa odborných či technických textov medzi tieto kompetencie patria nielen jazykové a technické zručnosti (práca s prekladateľským softvérom, tvorba terminologických databáz a pod.), ale aj odborná pripravenosť a orientácia v odbornom kontexte, v ktorom sa preklad odohráva.

Na tomto mieste by sme chceli zdôrazniť, že uvedená odborná pripravenosť nutne nepredpokladá, že prekladateľ je zároveň i odborníkom v technickej oblasti (napr. prekladateľ-mechanik, prekladateľ-strojný inžinier, prekladateľ-psychológ a pod.). Aj keď prekladateľ „neodborník“ nedisponuje takými vedomosťami ako napr. zadávateľ a príjemca prekladu (predpokladáme, že zadávateľ a príjemca sú odborníkmi v tom isto špecializovanom odbore), musí byť schopný vypracovať preklad, pri recepcii ktorého si jeho príjemca (čitateľ) ani neuvedomuje, že ide o preklad. Taký text musí spĺňať všetky obsahové, jazykové i odborné požiadavky, najmä ak ide o preklad z materinského jazyka prekladateľa do jedného z jeho pracovných jazykov („cudzí jazyk“, v našom prípade napr. angličtina).

Okrem dôslednej rešeršnej činnosti a práce s terminologickými databázami a slovníkmi sú odborné konzultácie dôležitou súčasťou translačného procesu. V praxi sa však často stretávame s odmietavým postojom odborníkov, pokiaľ ide o poskytnutie relevantných informácií a poradenstvo. Zarážajúca je i skutočnosť, že mnohí zadávatelia prekladu nie sú ochotní konzultovať prekladateľove riešenia i napriek tomu, že je najmä v ich záujme, aby konkrétna informácia bola správne a adekvátne pretransformovaná do cieľového jazyka.

TERMÍNY A ICH SUBSTITÚCIA

Slovenský terminológ Ivan Masár definuje termín ako „prvok slovnej zásoby pomenúvajúci pojem vymedzený definíciou a miestom v systéme pojmov konkrétneho vedného odboru, techniky, hospodárstva a ďalších činností“ (Masár, 1991, s. 29). Na základe frekvencie použitia termínov v tom-ktorom odbornom texte môžeme hovoriť o tzv. terminologicky nasýtených textoch. Sú to práve termíny, ktoré mnohým prekladateľom spôsobujú najväčšie problémy v procese translácie. Z uvedenej definície termínu vyplýva, že termín disponuje týmito základnými vlastnosťami: jednoznačnosť a presnosť (k termínu musí byť priradená jeho definícia) a systémovosť (začlenenosť termínu do sústavy termínov daného odboru). Na základe uvedených skutočností sa nám ponúka teoretická možnosť jednoduchej substitúcie termínu vo východiskovom jazyku termínom v cieľovom jazyku. Jednoducho povedané, ak je v slovenskom jazyku hlavná pomerná deformácia termínom patriacim do sústavy termínov fotoelasticimetrie a ak mu je pridelená jeho presná a jednoznačná definícia, potom stačí vyhľadať jemu zodpovedajúci termín v cieľovom jazyku (napr. v anglickom jazyku), porovnať, do akej miery sa ich definície zhodujú, a substituovať ho týmto termínom (principal strain). V praxi prekladu odborných textov možno s istou mierou zjednodušovania tvrdiť, že termíny neprekladáme, ale substituujeme.

Na základe pozorovania a porovnávania náhodných prekladov sme došli k záveru, že prekladatelia, aj keď veľmi zriedkavo, siahajú po spojení „principal relative deformation“. Uvedené spojenie je síce sémanticky (významovo) v poriadku, terminologicky ho však považujeme za nepresné, a teda nevhodné. V nasledujúcej časti príspevku uvedieme argumentáciu a návrh na riešenie tohto prekladateľsko-terminologického problému.

NIEKOĽKO PRÍKLADOV TERMINOLOGICKEJ NEPRESNOSTI

V predchádzajúcej časti sme vyslovili tvrdenie, že „principal relative deformation“ nie je presným a adekvátnym anglickým variantom termínu hlavná pomerná deformácia. V ideálom prípade by sa prekladateľ najprv oboznámil s východiskovým textom, terminologickým základom v oboch jazykoch, snažil by sa získať si prehľad v problematike, ktorá je predmetom odbornej komunikácie, a to ešte pred samotným procesom prekladu. V tomto príspevku však nepredpokladáme ideálnu situáciu, rovnako ako sa ani každodenná prax prekladateľa neodohráva ideálnym spôsobom. Prekladateľ je pod časovým, fyzickým i psychickým tlakom.

Za základný nedostatok uvedeného anglického spojenia považujeme jeho časti „relative deformation“. Porovnaním dole uvedených definícií môžeme povedať, že anglický termín „deformation“ v mechanike pevných telies označuje akúkoľvek zmenu tvaru a rozmerov pevného telesa. Táto deformácia je dôsledkom napätia, ktoré vzniká zaťažovaním telesa.

deformation [MECH] Any alteration of shape or dimensions of a body caused by stresses, thermal expansion or contraction, chemical or metallurgical transformations, or shrinkage and expansions due to moisture change.

Definícia anglického termínu „deformation“ podľa McGraw-Hill (2003, s. 150)

DEFORMATION – Alteration of the form or shape as a result of the plastic behaviour of a metal under stress

Definícia anglického termínu „deformation“ podľa Ramalingram (2009, s. 55)

Deformáciou pevného telesa sa teda v mechanike a strojárstve rozumieme zmena formy alebo štruktúry telesa pôsobením vonkajšej sily, i.e. teleso je namáhané touto silou. Zuzana Murčinková (2011, s. 54) ju opisuje nasledovne: „Pri zaťažení telesa vzniká okrem napätia aj deformácia. Deformácia je v každom bode telesa rôzna. Deformácia telesa je jednoznačne určená množinou posunutí všetkých jeho bodov. Deformáciou v bode telesa rozumieme pomernú deformáciu diferenciálneho elementu telesa, ktorý obsahuje tento bod.“

Ak však porovnáme anglický termín „strain“ s termínom „deformation“, zdá sa, že vo fotoelasticimetrii je termín „strain“ vhodnejší. Porovnaním definícii termínov „deformation“ a „strain“ je možné rozlíšiť ich významy a určiť ich vhodné kontextové použitie:

strain [MECH] Change in length of an object in some direction per unit undistorted length in some direction, not necessarily the same; the nine possible strains form a second-rank tensor.

Definícia anglického termínu „strain“ podľa McGraw-Hill (2003, s. 536)

STRAIN - The measure of the change in the size or shape of a body, referred to its originalsize or shape. This is unit deformation of a metal when stress is applied.

Definícia anglického termínu „strain“ podľa Ramalingram (2009, s. 50)

Z uvedených definícií je zrejmé, že termín „strain“ neoznačuje akúkoľvek deformáciu telesa, resp. deformáciu telesa vo všeobecnosti, ale jeho pomernú deformáciu, ktorej hodnoty dostaneme porovnaním pôvodných parametrov telesa s parametrami, ktoré sa namerali po jeho zaťažení. Navrhujeme teda, so zreteľom na uvedené príklady a na porovnanie definícií, substituovať termín hlavná pomerná deformácia termínom principal strain. Doplnok „relative“ („principal relative strain“) sa v anglickom ekvivalente k hlavnej pomernej deformácii nepoužije, pretože táto vlastnosť je obsiahnutá v samotnej definícii hlavnej pomernej deformácie:

principal strain [MECH] The elongation or compression of one of the principal axes of strain relative to its original length.

Definícia anglického termínu „principal strain“ (hlavná deformácia) podľa McGraw-Hill (2003, s. 425)

Aj na základe skúseností a výsledkov rešeršnej činnosti sa prikláňame k záveru, že výraz „relative deformation“ je skôr vykonštruovaný preklad termínu pomerná deformácia. Zdá sa, že slovenskí prekladatelia sa v prípade termínu hlavná pomerná deformácia najčastejšie obmedzujú na slovníkový preklad, teda najčastejšie siahajú po spojení „main relative deformation“. Podobne je to aj v tomto príklade: „The DIC method enables to perform a contact [sic] less measuring of displacement and relative deformation fields on surfaces of researched [sic] objects“ (Trebuňa – Huňady – Frankovský, 2011, s. 4). Najčastejším variantným a hlavne vhodným termínom v angličtine je však termín principal strain.

Jedným z častých dôvodov neadekvátneho prekladu, resp. použitia nesprávneho termínu v cieľovom texte (v preklade) je i prekladateľova nesústredenosť a netrpezlivosť, no najmä časová tieseň a nedostatočná rešeršná činnosť aj vo forme konzultácií s odborníkmi. Podobnú skúsenosť máme aj my z našej praxe, keď sa z nepozornosti takmer v celom prekladovom texte používalo slovné spojenie „fatigue curve“ ako zdanlivý ekvivalent k slovenskému termínu únavová krivka. V danom kontexte sa únava materiálu do angličtiny prekladá ako „fatigue (of material)“. Musíme však prihliadať na presné a jasné použitie termínov a zhodu definície vo východiskovom jazyku s definíciou v cieľovom jazyku. Únavovej krivke v angličtine odpovedá tzv. S-N curve (stress-strain curve), často tiež Wöhler curve. Je to krivka vzťahu medzi napätím a pretvorením materiálu, ktorá sa tiež definuje nasledovne: „A curve showing the relationship between the stress or load on a structure, structural member, or a specimen and the strain or deformation that results. Also known as stress-strain curve” (McGraw-Hill, 2003, s. 150 a 538).

PRÍKLADY TERMINOLOGICKEJ NEJEDNOTNOSTI

V našich konferenčných vystúpeniach radi uvádzame príklady termínov izoklínne pruhy (tiež čiary) a izochromatické pruhy (tiež čiary), ktorým v praxi zodpovedajú ich anglické ekvivalenty isoclinic fringes (tiež isoclinics, isoclinic lines, isoclinic curves) a isochromatic fringes (podobne tiež isochromatics, isochromatic lines, isochromatic curves) (porov. Vishay Precision Group, 2011 a Roylance, 2001).

Pri preklade do anglického jazyka spôsobuje nemalé ťažkosti už samotná nejednotnosť v používaní slov „čiara“ a „pruh“ a prekladateľ bez dôslednej terminologickej prípravy sa tu len veľmi ťažko vyhne chybám v preklade. Navyše, ani v anglickom, jazyku rozdiel medzi čiarou a pruhom nie je jednoznačný. V kontexte fotoelasticimetrie sa teda v slovenských, ale aj anglických textoch len zriedka dbá o striktné rozlišovanie medzi izoklínnym pruhom a izoklínnou čiarou.

Trebuňa, Frankovský a Kenderová (2012, s. 76) definujú izochromatické pruhy ako „[...] pruhy konštantných rozdielov hlavných pomerných deformácií, resp. hlavných normálových napätí. Poradie izochromatického pruhu určujeme pomocou kompenzátora pripojeného k odrazovému polariskopu“ a princíp ich rozoznávania vysvetľujú nasledovne: „Ak je fotoelastické povrstvenie naaplikované na skúmanej súčiastke osvetlené polarizovaným svetlom z odrazového polariskopu, tak pri pohľade cez polariskop môžeme na povrstvení pozorovať úplne [sic.] rozdelenie deformácií a napätí vo forme farebných izochromatických pruhov“ (Trebuňa – Frankovský – Kenderová, 2012, s. 75).

V iných príspevkoch a článkoch sa píše tiež o izochromatických čiarach. Termín izochromatické čiary teda používa ako synonymum k termínu izochromatické pruhy: „Izochromatické čiary sú spojnice bodov, pozdĺž ktorých je rozdiel hlavných normálových napätí σ₁ – σ₂ konštantný. Na osvetlenom fotoelastickom povrstvení sa javia ako čiary, resp. plochy rovnakej (izo) farby (chromos) a vznikajú pri kruhovo polarizovanom svetle (Trebuňa – Frankovský – Huňady, 2011, s. 11).

Podobne sa o izochromatických pruhoch píše v odborných textoch písaných v angličtine: „The strains in the coating produce proportional optical effects which appear as isochromatic fringes when viewed with a reflection polariscope” (Vishay Precision Group, 2011, s. 5).

Trebuňa, Frankovský a Kenderová (2012, s. 76) izoklínne pruhy zase definujú ako „[...] miesta rovnakých smerov hlavných pomerných deformácií a hlavných normálových napätí. Pri pozorovaní izoklín sú osi analyzátora a polarizátora rovnobežné. V rozsahu 0° - 90° sa súčasnou rotáciou analyzátora a polarizátora získa celkový obraz rozloženia izoklín po celej analyzovanej ploche.“

Vishay Precision Group (2011, s. 8) opisuje izoklínne čiary (alebo pruhy?) nasledovne: „Observing the stresses part through a reflection polariscope, black lines (or even areas) appear. These lines are called isoclinics. At every point on an isoclinic, the directions of principal strains are parallel to the direction of polarization of analyzer and polarizer.“

Ako sme uviedli v úvodnej časti tohto príspevku, použitie ekvivalentných termínov v dvoch jazykoch a v dvoch terminologických systémoch, v kontexte ktorých sa odohráva konkrétny translačný proces, a overenie správnosti tohto použitia je možné vykonať prostredníctvom vzájomného porovnania definícií toho istého termínu (v jeho dvoch jazykových verziách) v oboch zneniach. Tento postup sa však v prípade nejednotnosti pojmového a terminologického aparátu vykonáva len veľmi ťažko.

ZÁVER

V našom príspevku sme v krátkosti a s veľkou mierou zjednodušovania poukázali na úskalia prekladu odborných textov z oblasti fotoelasticimetrie zo slovenského do anglického jazyka. Jedným zo záverov je skutočnosť, že častou príčinou nesprávneho použitia termínov v cieľovom jazyku je nedostatočná rešeršná a overovacia činnosť prekladateľa. Okrem toho majú prekladatelia tendenciu používať „zdanlivé ekvivalenty“, teda zvyknú si na istú verziu ekvivalentu, ktorú používajú bez spätnej kontroly a konzultácie. Okrem subjektívne podmienených posunov na terminologickú (ne)presnosť prekladu vplýva aj terminologická nejednotnosť tak v kontexte cieľovej kultúry, ako aj v kontexte kultúry východiskovej. V takýchto prípadoch by mal prekladateľ svoje postupy a riešenia konzultovať s odborníkmi z obidvoch kultúrnych kontextov. Touto cestou apelujeme na odborníkov z rôznych technologických a priemyselných oblastí, aby sa v spolupráci s prekladateľmi podieľali na riešení sporných terminologických aspektov pri prekladoch odborných textov (nielen) do slovenského jazyka. Za vhodné fóra týchto dialógov považujeme odborné a terminologické semináre, ktoré organizuje Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry (SSPOL, www.sspol.sk), ako aj každoročné podujatie Letná školu prekladu organizované SSPOL a Slovenskou spoločnosťou prekladateľov umeleckej literatúry (SSPUL, www.sspul.sk).

LITERATÚRA

[1] MCGRAW-HILL. Dictionary of Engineering. Second edition. New York etc.: McGraw-Hill, 2003, 643 s. ISBN 0-07-141799-0.

[2] MASÁR, I. Príručka slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1991, 191 s.

[3] MURČINKOVÁ, Z. Vybrané kapitoly z mechaniky poddajných telies: základné pojmy, základné druhy namáhania, teória pružnosti. Prvé vydanie. Technická univerzita v Košiciach, Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove: Prešov, 79 s. ISBN 978-80-970831-5-1.

[4] RAMALINGAM, K. K. Handbook of Mechanical Engineering Terms. Second edition. New Delhi etc.: New Age International Publishers, 2009, 355 s. ISBN (13): 978-81-224-2874-2.

[5] ROYLANCE, D. Experimental Strain Analysis. February 23, 2001. Dostupné na internete: http://ocw.mit.edu/courses/materials-science-and-engineering/3-11-mechanics-of-materials-fall-1999/modules/expt.pdf [20.10.2013].

[6] TREBUŇA, F. – FRANKOVSKÝ, P. – JADLOVSKÝ, J. New approaches to assessment of stress and strain fields with application of PhotoStress method. In: Engineering Mechanics 2012: 18th international conference: conference proceedings. May 14-17, 2012, Svratka, Czech Republic. Prague: Academy of Sciences of the Czech Republic, 2012, P. 1429-1434. ISBN 978-80-86246-40-6.

[7] TREBUŇA, F. – FRANKOVSKÝ, P. – HUŇADY, R. Uplatnenie metódy PhotoStress. In: Strojárstvo extra, 2011, roč. 15, č. 12, s. 10 – 12, ISSN 1335 – 2938.

[8] TREBUŇA, F. – FRANKOVSKÝ, P. – KENDEROVÁ, M. Komparácia napäťových a deformačných polí získaných metódou PhotoStress a softvérom ANSYS. In: Atp journal plus, 2012, č. 1, s. 75 – 78, ISSN 1336-5010.

[9] TREBUŇA, F. – HUŇADY, R. – FRANKOVSKÝ, P. Metóda digitálnej obrazovej korelácie. In Strojárstvo EXTRA [online]. ISSN 1335-2938, 2011, č. 9, s. 4-6. Dostupné na internete: http://www.engineering.sk/images/stories/pdf/stroj11cb_sept_el.pdf [20.10.2013].

[10] VISHAY PRECISION GROUP. Introduction to Stress Analysis by the PhotoStress^® Method. Tech Note TN-702-2. Document Number: 11212, 2011.

Dostupné na internete: http://www.vishaypg.com/docs/11212/11212_tn.pdf [10.10.2013].

TEXT: Mgr. Ján Želonka