Významný je Kraljičov model analýzy portfólia pre nákup (obr. 1), ktorý vznikol v roku 1983, ako odozva na riešenie akútneho problému výšky úrovne zásob produktov a kapitálu v podniku. Prednosťou tohto modelu je, že je všeobecne aplikovateľný na rôzne typy podnikov, na analýzu portfólia nakupovaných polotovarov, materiálu, surovín, produktov a kapitálu.

Kraljičov prístup pri tvorbe portfóliovej analýzy spočíva v idei dvoch kritických faktorov pre dodávateľskú, resp. nákupnú stratégiu:

1. faktor – pozornosť sa sústreďuje na dôležitosť pridanej hodnoty nákupu z pohľadu produktového toku, percentuálny podiel vstupného materiálu z celkových nákladov a jeho vplyv na ziskovosť,

2. faktor – pozornosť sa sústreďuje na komplexnosť dodávateľských trhov, ktoré predstavujú ponuku, pristupuje sa k posudzovaniu roztrieštenosti ponuky, technologického pokroku, problematiky substitúcií, obmedzenosti zdrojov, logistickej komplexnosti a vzťahov medzi jednotlivými subjektmi.

Nasledujúce otázky sú podľa Kraljičovho modelu veľmi dôležité pri definovaní výslednej podoby nákupnej stratégie:

• Využíva spoločnosť príležitosti vznikajúce medzi rôznymi divíziami a oddeleniami?

• Je spoločnosť schopná vyhnúť sa predpokladaným úzkym miestam a prerušeniam v tokoch?

• Koľko rizika možno akceptovať?

• Aké výrobné, resp. nákupné taktiky povedú k najlepšiemu balansu nákladov a flexibility?

• Do akého rozsahu môžu kooperácia a koordinácia s dodávateľmi, či dokonca s konkurenciou posilniť dlhodobé dodávateľské vzťahy alebo využitie zdieľaných zdrojov?

Kraljič predstavil uvedenú maticu, v ktorej definoval proces, akým by mala byť následne využitá, do štyroch fáz:

• Vlastná klasifikácia: Definuje vzťah medzi nakupujúcim a dodávateľskými subjektmi.

• Analýza trhov: Kritickým bodom tejto fázy je definovať silu vzťahov a postavenie jednotlivých dodávateľov voči podniku a voči ostatným subjektom pôsobiacim na trhu a v dodávateľskom reťazci. Zahŕňa všetky relevantné údaje, počnúc kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi, až po relativitu sily a pozície jednotlivých dodávateľov. Dôležité sú počas tejto fázy kontroly kapacít a ich vyťaženosti u jednotlivých dodávateľov, stabilita dodávok, unikátnosť dodávateľových produktov a potenciálne náklady nerealizovaných dodávok a nekvality.

(Kraljič kládol dôraz na dôležitosť poznania postavenia dodávateľov a odberateľov v dodávateľských reťazcoch a to dával do priamej súvislosti s prijímaním správnych rozhodnutí a definícií správnych stratégií.) Je potrebné počítať aj s tým, že samotné kritériá posudzovania sa líšia od prípadu k prípadu a v jednotlivých odvetviach sú veľmi rozdielne.

• Strategická realokácia komodít: Musí vychádzať zo stratégie podniku. Samotná realokácia môže túto stratégiu pozmeniť, resp. nanovo definovať. Tento proces aproximácie celkovej stratégie je veľmi dôležitý a jeho váha sa ešte zvyšuje pri pohľade na globalizujúce sa trhy a ich čoraz väčšiu dynamiku.

• Definovanie dlhodobého akčného plánu taktík, teda ako dosiahnuť nové rozloženie komodít definovaných v budúcom stave Krajličovej matice.

Kľúčové funkčné oblasti v rámci identifikácie a tvorby nákupného portfólia sú uvedené nižšie.

 

Analýza nákupného trhu

Cieľom analýzy nákupného trhu je získanie informácií nevyhnutných pre nositeľa rozhodnutí, zabezpečenie prehľadu o substitučných produktoch, získanie nových zdrojov nákupu a tvorba bázy pre optimálne zásobovanie podniku hmotnými vstupmi. Informácie pre analýzu nákupného trhu tvoria predovšetkým údaje, ktoré sú viazané na:

• výrobok – vývoj výrobku, konštrukcia, možnosti substitúcie, technologické postupy,

• dodávateľov – miesto, podiel na trhu, technické vybavenie, spoľahlivosť, pružnosť dodávok, likvidita, poznatky o spôsobe konania,

• ponuku – sortiment, ceny, dodacie lehoty, flexibilita v plnení požiadaviek,

• konkurenciu na nákupnom trhu – objem dopytu, hospodárska situácia, nákupné zvyky, nákupné cesty,

• rámcové právne podmienky, súhrnné ekonomické dáta a údaje o odvetví – tempo rastu, stav zákaziek, vývoj miezd, sezónne a konjunktúrne vplyvy.

V rámci tejto fázy sa podnik zameriava na získavanie a analýzu informácií externého a interného prostredia.

Čo sa týka externého prostredia, podnik sleduje napríklad trendy, vývoj a inovácie v príslušnej hospodárskej oblasti svojej pôsobnosti, legislatívne podmienky a obmedzenia nákupu, konkurenčné prostredie (analýza cenových hladín, dodacích podmienok, kontraktačných podmienok).

Čo sa týka interného prostredia podnik nachádza zdroje informácii napríklad vo vlastnej evidencii z minulosti (plnenie objednávok z hľadiska kvality vstupných materiálov, presnosti v dodacom cykle, pružnosti plnenia požiadaviek), z realizovaných výskumov trhu dodávateľov vo vlastnej réžii, z katalógov, výstav, konferencii, workshopov, z publikovaných výskumov danej komodity, internetu a podobne.

 

Analýza potrieb hmotných vstupov

Ide o strategický pohľad na predpokladaný vývoj potrieb hmotných vstupov. Podkladom pre túto analýzu sú informácie o výrobnom profile, o výrobnom programe, o možnostiach jeho zdokonaľovania, o potenciálnych možnostiach zavádzania nových výrobkov a podobne.

V závislosti od typu výroby, veľkosti podniku, charakteru ponúkaných produktov a ďalších určujúcich kritérií je podkladom pre analýzu potrieb hmotných vstupov aj dlhodobý prieskum vývoja dopytu. Na základe týchto informácií a v spolupráci s technickými (predovšetkým predvýrobnými) zložkami a ekonomickým útvarom podniku možno predvídať zmeny relatívnej spotreby hlavných druhov materiálu na najdôležitejšie výrobky, zostavovať dlhodobejšie predpovede ich spotreby a poskytovať ich ostatným útvarom podniku a napríklad aj dodávateľom.

Táto analýza je súčasťou plánovania a riadenia výroby. V súvislosti s obstarávaním predstavuje informačnú bázu, ktorá je podkladom pre konkretizáciu požiadaviek hmotných vstupov v čase, množstve a kvalite v rámci zásobovacej logistiky.

 

Klasifikácia nakupovaných položiek

Ide o rozdielny prístup k nákupu jednotlivých položiek. Snahou je vytvoriť portfólio hmotných vstupov, ktoré budú diferencované podľa ich vplyvu na konečný výsledok, resp. výrobok so zhodnotením zásobovacieho rizika. V rámci klasifikácie nákupných položiek je možné použiť napríklad:

• analýzu ABC/XYZ – materiálové vstupy sa rozdelia podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote, resp. frekvencii, spotreby, obtiažnosti získania, množstve, na type organizácie a pod. na skupiny A, B a C (môže byť aj viac skupín, podľa potreby).

• EW matica – je zdokonalením klasického prístupu metódy ABC/XYZ, na základe kombinácie analýz z rôznych hľadísk segmentuje kompletné portfólio podnikových zásob.

• P-Q diagram – použitie predovšetkým v súvislosti s analýzou manipulovaného množstva materiálu pre návrh a riadenie materiálových tokov, ako aj podpora analýzy ABC pre analýzu štruktúry výrobného programu.

 

Záver

Pri riadení nákupného procesu zohrávajú modely nákupného portfólia veľmi dôležitú úlohu. Predovšetkým v rámci rozhodovacieho procesu, kedy sa nanovo definujú vzťahy s dodávateľskými reťazcami. Tie nadobúdajú ešte väčšiu váhu pri identifikácii kritických prvkov v dodávateľských reťazcoch, ktoré ovplyvňujú ich celkovú výkonnosť a efektivitu na  globálnych trhoch. Použitie portfóliovej analýzy v nákupnom procese sa stáva ešte dôležitejším pokiaľ nepredvídateľnosť správania jednotlivých subjektov v dodávateľských reťazcoch narastá.

 

Príspevok  bol pripravený v rámci riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0102/11  Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodnikových výrobných a nevýrobných procesov.

 

Literatúra

1. LAMBERT, D. M. – STOCK, J. R. – ELLRAM, L. M.: Logistika, Computer Press, Praha, 2000

2. MALINDŽÁK, D., et al.: Aplikácia modelovania a simulácie v logistike podniku aplikácia modelovania a simulácie, Košice: TU, FBERG – 2009, 286 s., ISBN 978-80-553-0264-5.

3. SAKÁL, P. – JERZ, V.: Operačná analýza v praxi manažéra II., SP Synergia, Trnava, 2006, ISBN 80-969390-5-X

4. http://www.naun.org/multimedia/NAUN/m3as/19-111.pdf

 

TEXT/FOTO Ing. Miriam PEKARČÍKOVÁ, PhD., doc. Ing. Peter TREBUŇA, PhD.