Očakáva sa, že veľké nadnárodné organizácie budú zodpovedné za environmentálne postupy a postupy riadenia zamestnancov svojich globálnych obchodných partnerov, ako sú dodávatelia, poskytovatelia logistiky a sprostredkovatelia, v ktorých nemajú žiadne vlastnícke vzťahy [4]. Dôkazy o zneužívajúcom alebo nezákonnom zaobchádzaní v rámci organizácie alebo jej dodávateľského reťazca môžu poškodiť značku organizácie. Príkladmi firiem sú Apple, Zara a Nestle’s KitKat, ktorých dodávateľské reťazce údajne zahŕňajú neudržateľné praktiky [5]. Rovnako prejavenie záujmu o udržateľnosť v dodávateľskom reťazci môže zvýšiť imidž a reputáciu organizácie. Udržateľnosť sa považuje za kľúčovú zložku konkurenčných výhod. Spoločenská zodpovednosť v organizáciách je nástrojom pre dosiahnutie trvale udržateľného rozvoja a je uplatňovaná v dodávateľských reťazcoch predovšetkým v nadnárodných koncových zákazníckych organizáciách.

Trvalo udržateľný rozvoj a spoločenská zodpovednosť
Európska komisia definuje trvalo udržateľný rozvoj (ďalej TUR) ako: „Uspokojenie potrieb súčasnosti a zároveň zabezpečenie toho, aby budúce generácie mohli uspokojiť svoje vlastné potreby“ (European Commission, 2021). TUR má definované tri oblasti: ekonomický, environmentálny a etický. Príslušné politiky EÚ musia v uvedených troch oblastiach spolupracovať a navzájom sa podporovať, vrátane jej obchodnej politiky, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj bol naviazaný na: sociálnu spravodlivosť, dodržiavanie ľudských práv, správne pracovné normy, správne environmentálne normy.
Obchodné dohody EÚ vydávané v posledných rokoch už obsahujú nielen pravidlá o obchode, ale aj o trvalo udržateľnom rozvoji, kde EÚ a jej obchodní partneri musia dodržiavať medzinárodné pracovné, environmentálne normy a dohody; účinne presadzovať svoje environmentálne a pracovné zákony; neodchyľovať sa od právnych predpisov v oblasti životného prostredia alebo práce, aby podporili obchod alebo investície; udržateľne obchodovať s prírodnými zdrojmi, ako sú drevo a ryby; bojovať proti nelegálnemu obchodovaniu s ohrozenými druhmi fauny a flóry; podnecovať obchod, ktorý podporuje boj proti zmene podnebia a presadzovať postupy pre spoločenskú zodpovednosť organizácií. Trvalo udržateľný rozvoj definovala norma ISO 26000 [6] v roku 2010 ako: „Rozvoj, ktorý zodpovedá potrebám súčasnosti bez toho, aby znižoval možnosti budúcich generácií napĺňať svoje potreby“, čo je v zásade základná definícia, ktorá sa stala aj podkladom pre zadefinovanie tohto pojmu Európskou komisiou.
Na samite OSN v roku 2015 prijali svetoví lídri oficiálne Agendu 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a definovali 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (angl. Sustainable Development Goals). Naplnenie všetkých cieľov si bude vyžadovať veľké úsilie všetkých štátov a sektorov spoločnosti, kde podnikateľská sféra musí hrať veľmi dôležitú úlohu. Pri formovaní Agendy 2030 pomohla aj EÚ, ktorá sa zaviazala spolu s členskými štátmi implementovať Agendu 2030 a jej ciele trvalo udržateľného rozvoja zakomponovala do jednotlivých politík EÚ. Zásady pre udržateľný rozvoj, spoločenskú zodpovednosť, etické správanie v posledných dekádach prevzali mnohé organizácie vo svete a snažia sa ich aplikovať podľa vlastnej znalostnej úrovne a pravidiel. Mnohé organizácie, vlády štátov a ďalšie zainteresované strany sa pozerajú rôznou optikou na uvedené zásady. Podobne rôzne názory panujú aj v súkromných priemyselných organizáciách, kde je naplnenie jednotlivých cieľov trvalo udržateľného rozvoja nielen správna vec, ale aj nevyhnutné pre dlhodobý úspech. Aplikovanie cieľov TUR v štátnych alebo súkromných organizáciách už v súčasnosti predstavuje značné výhody, ako napr. zlepšenie ziskovosti, financovania, lepšie prístupy na trhy, konkurenčnú výhodu, zníženie rizík a dlhodobú stabilitu partnerstiev.
V dôsledku globalizácie sa kontext, v ktorom sa vo svete podniká, mení čoraz rýchlejším tempom. Nové zainteresované strany a rôzne národné legislatívne predpisy a regulácie kladú stále novšie očakávania na podnikanie a menia aj spôsob, ako by mali byť optimálne vyvážené ekonomické, environmentálne a etické zásady pri rozhodovaní v organizácii. V tomto kontexte sú teda na vývoj a implementáciu úspešnej obchodnej stratégie potrebné nástroje riadenia spoločenskej zodpovednosti [7].

Spoločenská zodpovednosť organizácií ako nástroj TUR
Ako príklad pre názorné vysvetlenie spoločenskej zodpovednosti podnikov (ďalej CSR) predstavil [8] tzv. „Model troch domén pre CSR“ znázornený na obr. 1. Uvedený model sa skladá z troch základných oblastí znázornených v tvare kružníc: ekonomickej, právnej a etickej. Model naznačuje, že žiadna z troch domén CSR nie je dôležitejšia alebo významnejšia v porovnaní s ostatnými a ich uplatňovanie má byť rovnako vyvážené. Ideálne prekrytie pre CSR spočíva v strede troch kružníc modelu, ako prienik všetkých troch domén kde sa súčasne plnia ekonomické, právne a etické zodpovednosti v organizácii. Je možné konštatovať, že právna a etická oblasť sa prelínajú a v súčasnosti sa do popredia dostala environmentálna oblasť, ktorej kružnicu by bolo možno vhodné zdôrazniť, pričom právna oblasť je vlastne nepriamo aplikovaná vo všetkých troch oblastiach.
Aj keď sa mnohé definície CSR mierne odlišujú v konečnom dôsledku poukazujú na to, že CSR nie je čo sa týka koncepcie nič nové, nakoľko v podnikateľskej sfére malo samotné podnikanie vždy ekonomické, environmentálne, ale aj etické rozmery a v podstate sa zaoberalo aj zainteresovanými stranami, ako je napr. vláda, zákazník, majiteľ a pritom sa zaoberalo a riadilo predpismi, reguláciami [9].
Je potrebné poznamenať, že vedci a renomované medzinárodné orgány poskytli niekoľko desiatok definícií CSR. Normy ISO 26000 a IQNet SR10 definujú spoločenskú zodpovednosť ako: „Zodpovednosť organizácie za vplyvy jej rozhodnutí a aktivít na spoločnosť a životné prostredie na základe transparentného a etického správania, ktoré prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju vrátane zdravia a blahobytu v spoločnosti, zohľadňuje očakávania zainteresovaných strán, je v súlade s príslušnou legislatívou a medzinárodnými normami, a je integrované do celej organizácie a uplatňované v jej vzťahoch“. Výsledky rozsiahlej štúdie podľa [9] identifikovali 37 rôznych definícií CSR. Väčšina definícií CSR sa venovala niektorým alebo všetkým z nasledujúcich piatich kľúčových rozmerov: zainteresované strany, spoločensky - etické, ekonomické, environmentálne aspekty a dobrovoľníctvo.

Obr. 1 Model troch domén pre CSR [8]

Ochota venovať sa spoločenskej zodpovednosti organizácií znamená podniknúť kroky, ktoré nie sú stanovené zákonom. Aspekt dobrovoľnosti znamená, že organizácia by mala vykonávať činnosti nad rámec legislatívnych požiadaviek, avšak aký je optimálny výkon nad rámec legislatívy alebo v prípade ak neexistujú žiadne nadnárodné predpisy pre danú oblasť to nie je veľa krát jasné. Definície na to odpovedajú odkazom zamerať sa na požiadavky zainteresovaných strán [7]. Samozrejme nájsť rovnováhu medzi záujmami a požiadavkami rôznych zainteresovaných strán nie je ľahká úloha.
Najčastejšími formami zabezpečenia spoločenskej zodpovednosti v dodávateľských reťazcoch sú normy a kódexy etického správania, ktorých aplikovanie a monitorovanie následne slúži pre hodnotenie súladu s požiadavkami a pre hodnotenie výkonnosti organizácie v oblasti CSR. Spoločenská oblasť v rámci CSR nie je nemenná a závisí od mnohých faktorov, ako je kultúra, dôvera medzi zainteresovanými stranami, stratégie organizácie a iné, ktoré je možné efektívne riadiť prostredníctvom nepretržitého dialógu so zainteresovanými stranami a vzájomným pochopením najdôležitejších požiadaviek na sociálnu oblasť v dodávateľskom reťazci [10].

CSR v dodávateľských reťazcoch
Dodávateľský reťazec (angl. Supply chain) definuje norma ISO 26000 ako postupnosť aktivít alebo strán, ktoré poskytujú produkty alebo služby organizácii. Značná časť spotreby krajín EÚ zahŕňa výrobky, ktoré sa buď úplne alebo do určitej miery dovážajú alebo vyrábajú z dielov vyrobených v iných častiach sveta, vrátane rozvojových krajín, kde majú organizácie často menej zdrojov a podpory pri uplatňovaní ochrany práce, ochrany životného prostredia, zaručenia finančnej transparentnosti a teda CSR často presahuje hranice EÚ. V zmysle uvedeného si to vyžaduje certifikáciu alebo audit dodávateľských reťazcov, pre ich monitorovanie a hodnotenie, aby sa zabezpečilo, že výrobky, ako aj ich samotná výroba rešpektovali minimálne etické a environmentálne podmienky v globálnom hodnotovom reťazci a spĺňali očakávania spotrebiteľov. V zmysle uvedených súvislostí Európska komisia spolupracuje s ILO, OECD, OSN a ďalšími organizáciami.
V súčasnosti existuje množstvo manažérskych systémov s rôznymi zameraniami, ktoré sú štandardizované podľa medzinárodných noriem, ako napr.: systém manažérstva kvality (EN ISO 9001, IATF 16949, VDA 6.1), environmentálne manažérstvo (EN ISO 14001, EMAS), systém manažérstva BOZP (ISO 45001), energetické manažérstvo (EN ISO 50001), informačná bezpečnosť (ISO/IEC 27001), bezpečnosť potravín (EN ISO 22000), protikorupčné správanie (ISO 37001) a mnohé ďalšie normy a príručky pre rôzne sektory. Ak sa zamyslíme nad požiadavkami CSR môžeme konštatovať, že mnohé z vyššie uvedených noriem už napomáhajú čiastkovo splniť niektoré z požiadaviek na CSR, avšak to mnohokrát stále nepostačuje. Dobrá výkonnosť v oblasti CSR môže zvýšiť dôveryhodnosť organizácie, posilniť jej vzťahy so zainteresovanými stranami a vytvoriť dobré meno organizácie [11]. Zákaznícke organizácie používajú na hodnotenie a monitorovanie dodávateľskej výkonnosti dva základné spôsoby a to je audit alebo sebahodnotenie. Môžeme povedať, že oba tieto spôsoby sú veľa krát priamo alebo nepriamo akoby donucovacími stratégiami na dodávateľov ako splniť požiadavky na environmentálnu, etickú a ekonomickú oblasť.

Prehľad univerzálnych CSR noriem a etických kódexov
Tabuľka 1 zobrazuje vybrané univerzálne (medziodvetvové) normy a kódexy CSR, ktoré môžu tvoriť základ pre definovanie rozsahu informácií, ktoré sa majú preskúmať počas auditov CSR v dodávateľskom reťazci. IQNet SR10 je normou systému manažérstva určená na certifikáciu, založená na princípoch a odporúčaniach ISO 26000 „Usmernenie pre spoločenskú zodpovednosť“ poskytujúca usmernenie k CSR a jej integrácii v celej organizácii. ISO 26000 nie je určená na certifikáciu, hoci je základom pre mnoho ďalších noriem, metodík alebo iniciatív po celom svete, a to vďaka komplexnému prehľadu väčšiny odporúčaní CSR. Okrem IQNet SR10 existujú v niektorých krajinách aj ďalšie certifikačné normy a normy pre overenie požiadaviek CSR, ktoré boli taktiež vyvinuté na základe ISO 26000, napr. ČSN 010391 Systém manažmentu spoločenskej zodpovednosti organizácií - požiadavky (Česká republika), XP X 30-027 Zvyšovanie dôveryhodnosti ISO 26000 – na základe prístupu k spoločenskej zodpovednosti (Francúzsko), DS 49001 Systém manažovania spoločenskej zodpovednosti. Požiadavky (Dánsko), ONR 192500:2011-11 Spoločenská zodpovednosť v organizáciách (Rakúsko), BS 8900 Pokyny pre riadenie trvalo udržateľného rozvoja (Spojené kráľovstvo), atď.
IQNet, SA 8000, WCA, SMETA, BSCI a ETI opísané v tabuľke 1 sú normy a kódexy, podľa ktorých je možné vykonávať audity CSR v dodávateľských organizáciách. Motivácia pre použitie vybraného štandardu a hodnotiaceho rámca v dodávateľských reťazcoch sa môže líšiť od organizácie k organizácii. SA 8000 a IQNet sú normy manažérskeho systému a sú kompatibilné s normami manažérskych systémov ISO, ako sú napr. EN ISO 9001, EN ISO 14001, ISO 37001, ISO 45001, ktoré sa môžu vyžadovať aj v rámci hodnotení CSR alebo ju nepriamo podporujú. Normy a kódexy v tabuľke 1 zahŕňajú všetky kľúčové oblasti CSR (spoločenská, environmentálna, etická), okrem ETI a SA 8000, ktoré sa zameriavajú len na sociálnu oblasť.

Tab. 1 Univerzálne CSR normy

Existujú aj ďalšie nástroje CSR, ako napríklad GRI (angl. Global Reporting Initiative), ktoré poskytujú normy pre podávanie správ o dopadoch organizácií na udržateľnosť. Správy o CSR môže zabezpečiť nezávislá organizácia, čo môže znížiť informačné riziko a môže pomôcť dodávateľským organizáciám preukázať súlad s požiadavkami CSR [12,13]. Avšak s prihliadnutím na účel článku boli vybraté najrelevantnejšie normy uvedené v tabuľke 1.
Okrem spomenutých medziodvetvových noriem a kódexov (uplatniteľných pre organizáciu všetkých typov a veľkostí) sa používajú odvetvové kódexy, ktoré regulujú rokovania medzi účastníkmi odvetvia. Aj kódexy vyvinuté a používané jednotlivými organizáciami môžu regulovať vzťahy medzi zákazníkmi a dodávateľmi. Tento článok sa zameriava na kódexy a hodnotiace rámce používané v elektrotechnickom, automobilovom a oceliarenskom priemysle a jednotlivé kódexy organizácií spolupracujúcich v týchto odvetviach.

Preskúmanie noriem a požiadaviek CSR v automobilovom priemysle
Norma IATF 16949, je normou určenou na certifikáciu, povinnou pre organizácie v automobilovom dodávateľskom reťazci (pre organizácie zaisťujúce sériovú výrobu a výrobu príslušných náhradných dielov v automobilovom priemysle), ktorá obsahuje v kap. 5.1.1.1 požiadavky na spoločenskú zodpovednosť. Tieto požiadavky boli doplnené počas poslednej revízie normy, ktorá bola zverejnená v roku 2016. Norma stručne definuje požiadavku na stanovenie politiky spoločenskej zodpovednosti ohľadom úplatkárstva, pravidiel chovania zamestnancov a eskalovanie etiky.
Na základe skúseností výrobcov originálnych dielov (angl. Original Equipment Manufacturer - OEM) v automobilovom priemysle s dotazníkmi o udržateľnosti, v kombinácii so spätnou väzbou od dodávateľov, že dodávatelia dostávajú príliš veľa rôznych dotazníkov o udržateľnosti od OEM zákazníkov bol vytvorený prvý jednotný dotazník sebahodnotenia o udržateľnosti pre dodávateľov SAQ (angl. Self-Assessment Questionnaire), ktorý bol zverejnený v roku 2014, alianciou CSR Europe a v spolupráci s Akčnou skupinou pre automobilový priemysel (ďalej aj ako AIAG). Partnerstvo 10-tich popredných automobilových spoločností (BMW Group, Daimler, Ford, Honda, Jaguar Land Rover, Scania, Toyota Motor Europe, Volkswagen Group, Volvo Cars, Volvo Group) vytvorili partnerskú skupinu tzv. Drive Sustainability, ktorá viedla smerom k cirkulárnemu a udržateľnému hodnotovému reťazcu využitím spoločného hlasu pri kontakte s dodávateľmi, zainteresovanými stranami. V októbri 2020 bola publikovaná už štvrtá verzia dotazníka sebahodnotenia SAQ 4.0, ktorý mnohé automobilové spoločnosti používajú na hodnotenie udržateľnosti dodávateľov. V budúcnosti mieni skupina Drive Sustainability tiež vyvíjať spoločný štandard pre audit [14]. Hlavné požiadavky na CSR z IATF 16949 a SAQ 4.0 sú uvedené v tabuľke 2.

Tab. 2 Normy a požiadavky CSR v automobilovom priemysle

Automobilové spoločnosti aplikujú na svojich dodávateľov svoje normy pre udržateľnosť alebo kódexy správania pre dodávateľov a súlad s nimi je už mnohokrát podmienkou budúcej spolupráce. Vybrané normy sú stručne uvedené v tabuľke 3. Súlad s kódexmi a normami sa hodnotí pomocou rôznych nástrojov posudzovania a audítorských metodík. Spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny Drive Sustainability používajú SAQ 4.0 na hodnotenie výkonu CSR a monitorovanie svojich dodávateľov. Skupina PSA využíva služby poskytovateľa EcoVadis pre hodnotenie udržateľnosti. Platforma EcoVadis sa rýchlo rozvinula ako norma pre monitorovanie výkonnosti CSR u dodávateľov skupiny PSA, ktorý sa používa aj v mnohých rôznych priemyselných odvetviach. Výkonnosť sa hodnotí v štyroch oblastiach udržateľnosti (životné prostredie, etika, odbory a ľudské práva, udržateľné obstarávanie) pomocou scorecard. Hodnotenie výkonnosti dodávateľov v skupine FCA sa vykonáva metódou sebahodnotenia udržateľnosti dodávateľa AIAG, ktorá pozostáva z piatich oblastí udržateľnosti (zdravie a bezpečnosť, ľudské práva, životné prostredie, rozmanitosť, dodržiavanie predpisov a etika). Čo sa týka hodnotení vykonávajú sa audity na mieste v dodávateľských organizáciách označených ako rizikový dodávateľ na základe kritérií, ako je napr. krajina, výrobky a procesy. Automobilové spoločnosti v súčasnosti používajú rôzne metodiky auditovania udržateľnosti, ako sú RBA, VAP, WCA a niektoré z nich uplatňujú svoje vlastné individuálne metodiky, ako je zrejmé z tabuľky 3. Okrem toho sa rôzne techniky auditovania môžu líšiť od organizácie k organizácii ohľadom preskúmania záznamov až po rozhovory so zamestnancami.

Tab. 3 Normy CSR a prístupy hodnotenia dodávateľov v automobilovom priemysle

Vyššie uvedené normy, kódexy udržateľnosti dodávateľov sa väčšinou prekrývajú v hlavných oblastiach udržateľnosti. Stále však je možné nájsť určité rozdiely vyplývajúce z individuálnych hodnôt a priorít spoločností. Používanie spoločného prístupu niektorých automobilových spoločností k hodnoteniu udržateľnosti ako je SAQ a spoločná platforma umožňujú dodávateľom dobrovoľne zdieľať svoje výsledky a eliminuje tak záťaž spojenú s viacnásobnými hodnoteniami podľa rôznych rámcov. V metodikách auditovania však existujú rozdiely. Spoločná medzinárodná metodika pre auditovanie CSR nebola doteraz vyvinutá.

Preskúmanie požiadaviek CSR v oceliarenskom priemysle
Organizácie z jednotlivých etáp dodávateľského reťazca ocele vytvorili neziskovú organizáciu ResponsibleSteel, ktorá koncom roka 2019 vydala nezávislú certifikačnú normu pod názvom ResponsibleSteel, jedná sa o prvú globálnu normu a certifikačný program pre viacero zainteresovaných strán v oceliarenskom odvetví.
Samotná norma obsahuje 12 environmentálnych, spoločenských a riadiacich princípov. Hnacou silou pri vytváraní ResponsibleSteel programu je AcelorMittal spolu s ďalšími výrobcami ocele, ako sú Voestalpine, Blue Scope, Aperam (členmi sú napr. Tata Steel, POSCO, United States Steel, Özkan Demir Çelik, Maxion Wheels, SKF) a niektorí OEM, ako sú Daimler a BMW a organizácie občianskej spoločnosti. V tabuľke 4 sú uvedené hlavné princípy a požiadavky normy ResponsibleSteel a príklad požiadaviek CSR na organizáciu vyrábajúcej oceľ (ThyssenKrupp), ktorá má vlastný kódex správania a na auditovanie svojich dodávateľov používa metodiku WCA (angl. Workplace condition assesment).

Tab. 4 Normy CSR v oceliarenskom priemysle

Program ResponsibleSteel a samotná norma s rovnomerným názvom je dobrým príkladom z praxe, kedy sa jeden z priemyselných sektorov rozhodol vytvoriť spoločnú platformu pre CSR. Oceliarenský priemysel prináša prvú globálnu normu a certifikačný program pre zainteresované strany pre výrobu ocele, ktorý bude spravovať nezávislý certifikačný program tretej strany pre dodávateľský reťazec výroby ocele, aby si podniky a spotrebitelia mohli byť istí, že oceľ, ktorú používajú, bola získaná a zodpovedne vyrobená v každej fáze. Základným poslaním uvedeného programu je maximalizovať príspevok ocele k udržateľnej spoločnosti a uhlíkovej neutralite do roku 2050 [15]. Celý dodávateľský reťazec výroby ocele má významný vplyv na environment, sociálnu a ekonomickú oblasť.

Záver
Ako je vidieť existuje v našom okolí mnoho a rôznorodých metodík a noriem, ktoré pojednávajú o spoločenskej zodpovednosti, avšak je potrebné mať o nich jasný prehľad a predovšetkým o ich rozdieloch, nakoľko je zrejmé, že rozsah a hĺbka jednotlivých oblastí je definovaná rozdielne.
Problém môže nastať pri zákazníckych požiadavkách, ktoré nie sú vždy jasne vysvetlené a pochopené vo vnútri organizácie alebo naviac ak majú rôzny zákazníci rozdielne prístupy k spoločenskej zodpovednosti. V takomto prípade to začína vyvolávať v organizácii pochybnosti, ktorá metodika je lepšia, dilemu, ktorú metodiku nasledovať, ako sa s nimi vysporiadať, vieme ich navzájom prepojiť. Ak organizácii spoločenská zodpovednosť nie je ľahostajná veľa krát má už zavedené základné pravidlá pre etiku, environment, odmeňovanie a pod. alebo má implementované vybrané oblasti spoločenskej zodpovednosti podľa vlastného zváženia a uvedomenia si potrieb zainteresovaných strán, resp. čo je častejšie materské organizácie, predovšetkým korporačné spoločnosti prinášajú a definujú svoje pravidlá pre celú skupinu vlastnených spoločností.
Vzhľadom na množstvo manažérskych systémov či už vo forme medzinárodne uznávaných, platných ISO noriem alebo metodík a noriem jednotlivých segmentov trhu, asociácií či združení je pochopiteľné, že každý rozmýšľa ako sa s tým vysporiadať. Ktoré implementovať a v akom rozsahu? Ktorý manažérsky systém máme certifikovaný a ktorý alebo ktoré ešte je potrebné implementovať a certifikovať ? Ak sa organizácia rozhodne dobrovoľne alebo pod tlakom niektorej zo zainteresovaných strán implementovať a certifikovať znamená to auditovanie, zvýšenie nákladov a to nielen finančných ale aj ľudských technických a iných s tým spojených.
Problém môže nastať ak rôzny zákazníci požadujú splniť požiadavky rôznych iných metodík, noriem a zvlášť ak sa jedná o špecifikum daného segmentu. Väčšinou vyvstáva otázka ako ich implementovať. A vieme niektoré oblasti spolu integrovať, ktoré a akým spôsobom?
Možným východiskom by mohlo byť vytvorenie databázy na báze umelej inteligencie, ktorá by usmerňovala, napomáhala organizáciám sa zorientovať v množstve manažérskych systémov, resp. množstva metodík, ktoré napomáhajú spoločenskej zodpovednosti, či už všeobecne alebo detailnejšie v niektorej jej oblasti.
Ďalším riešením by bola medzinárodne uznávaná norma, ktorá by bola akceptovaná všetkými zainteresovanými stranami zohľadňujúc jednotlivé oblasti života ľudí, výrobnú sféru a služby.

Text/Foto Ferdinand KÓČA, Hana PAČAIOVÁ, Strojnícka fakulta TUKE

Použitá literatúra
[1] Lai Cheng, W. and Ahmad, J. (2010), "Incorporating stakeholder approach in corporate social responsibility (CSR): a case study at multinational corporations (MNCs) in Penang", Social Responsibility Journal, Vol. 6 No. 4, pp. 593-610. https://doi.org/10.1108/17471111011083464.
[2] Kuzior, Aleksandra, Aleksy Kwilinski, and Volodymyr Tkachenko. "Sustainable development of organizations based on the combinatorial model of artificial intelligence." Entrepreneurship and Sustainability Issues 7.2 (2019): 1353.
[3] Chiesa, P.J. and Przychodzen, W. (2020), "Social sustainability in supply chains: a review", Social Responsibility Journal, Vol. 16 No. 8, pp. 1125-1148. https://doi.org/10.1108/SRJ-11-2018-030.
[4] Andersen, M. and Skjoett‐Larsen, T. (2009), "Corporate social responsibility in global supply chains", Supply Chain Management, Vol. 14 No. 2, pp. 75-86. https://doi.org/10.1108/13598540910941948.
[5] Harms, Dorli, Erik G. Hansen, and Stefan Schaltegger. "Strategies in sustainable supply chain management: an empirical investigation of large German companies." Corporate social responsibility and environmental management 20.4 (2013): 205-218.
[6] ISO 26000:2010 Social responsibility.
[7] Dahlsrud, Alexander. "How corporate social responsibility is defined: an analysis of 37 definitions." Corporate social responsibility and environmental management 15.1 (2008): 1-13.
[8] Schwartz, Mark S., and Archie B. Carroll. "Corporate social responsibility: A threedomain approach." Business ethics quarterly 13.4 (2003): 503-530.
[9] Latif, Khawaja Fawad, and Aymen Sajjad. "Measuring corporate social responsibility: A critical review of survey instruments." Corporate Social Responsibility and Environmental Management 25.6 (2018): 1174-1197.
[10] Yawar, Sadaat Ali, and Stefan Seuring. "Management of social issues in supply chains: a literature review exploring social issues, actions and performance outcomes." Journal of Business Ethics 141.3 (2017): 621-643.
[11] Zhang, Min, Kulwant S. Pawar, and Saurabh Bhardwaj. "Improving supply chain social responsibility through supplier development." Production Planning & Control 28.6-8 (2017): 500-511.
[12] Odriozola, María D., and Elisa Baraibar‐Diez. "Is corporate reputation associated with quality of CSR reporting? Evidence from Spain." Corporate social responsibility and environmental management 24.2 (2017): 121-132.
[13] Barbaro, Ryan P., et al. "Extracorporeal membrane oxygenation support in COVID-19: an international cohort study of the Extracorporeal Life Support Organization registry." The Lancet 396.10257 (2020): 1071-1078.
[14] The European Business Network for Corporate Sustainability and Responsibility. Dostupné na internete: https://www.csreurope.org/
[15] ResponsibleSteel. Dostupné na internete: https://www.responsiblesteel.org/