Novinky

Fosfátové povlaky jsou nejrozšířenějším typem konverzních povlaků a liší se chemickým složením a vlastnostmi podle upravovaného kovu, lázní ze kterých vznikají, i podle pracovních podmínek při jejich přípravě.

Galvanické zinkování představuje nejrozšířenější povrchovou úpravu v průmyslové výrobě. Zinkování společně s vylučováním slitinových zinkových povlaků tvoří cca 1/4 z povrchových úprav aplikovaných v České republice [5].

Problematika zmien súčasnej strojárskej výroby je charakterizovaná viacerými atribútmi. Jedným z najdôležitejších je prechod k znalostnej spoločnosti. Prioritnými sa stávajú znalosti, najmä nové výrobné technológie a systémy, spôsoby organizácie a riadenia výroby.

Akustická kamera je zariadenie na priestorovú lokalizáciu a identifikáciu hlukových emisií s ich kvantitatívnym vyhodnotením a frekvenčnou analýzou v dynamickom režime. Množstvo získaných a analyzovateľných informácií je neporovnateľné so všetkými doteraz používanými metódami, ktoré spočívali v meraní emisií hluku v jednotlivých imisných bodoch. Akustická kamera ponúka možnosť dokonalej frekvenčnej analýzy zdrojov hluku na vzdialenosť niekoľkých desiatok až stoviek metrov.

Novou aktivitou firmy Anton Paar jsou uživatelsky uzpůsobená řešení automatizace a robotizace analytických procesů a analýzy chemických a fyzikálních vlastností kapalin, pastovitých materiálů a tavenin.

Z hľadiska využívania moderných technológií vo výrobných procesoch sa v súčasnosti čoraz viac presadzujú 3D skenovacie technológie. Tieto technológie sa prevažne využívajú pri kontrole produktov, reverznom výrobnom procese, kontrole kvality, meraniach opotrebenia a podobne.

Súčasný rozvoj priemyselných (strojárskych) výrob je ovplyvňovaný znakmi trendov strategického vývoja trhov (globalizácia, konkurencieschopnosť, vysoká produktivita, inovácie), svojou dimenziou a charakteristikou priamo vplýva na celý systémový reťazec realizujúci výrobu „výrobný proces – výrobný systém – výrobné prostriedky – pracovný (ľudský) faktor výrobného procesu“.

Analýza vedeckej literatúry z oblasti udržateľného rozvoja (Prof. Čiegis R., Prof. Juknys R., Prof. Rudzkienė V., Prof. Staniškis J. K., atď.) vedie k pozorovaniu, že v tejto oblasti sa urobilo mnoho podstatného avšak príliš málo je venované hodnoteniu udržateľnosti organizácie vo vedeckej literatúre. Výskumy v Litve nepreskúmali detailne tému udržateľnosti organizácie.