Údržba

Živelné pohromy predstavujú jedny z najdesivejších a najnepredvídateľnejších udalostí, ktoré môžu postihnúť ľudské komunity.

Pracovné prostredie plné neutíchajúceho hluku zamestnancov rýchlo vyčerpáva a postupne poškodzuje aj samotnú techniku. Akustická záťaž vo výrobných halách dokonca patrí medzi časté príčiny predčasných porúch citlivých elektronických komponentov. Zníženie decibelov však v praxi vôbec nemusí znamenať kompromis v plynulosti vašej výroby. 

Integrovaná bezpečnosť je pojem, ktorý jasne vymedzuje pravidlá pre konštruovanie strojov a následne aj pre ich prevádzku, resp. celý životný cyklus. Právny rámec pre bezpečnosť strojov má za cieľ zamedziť akýmkoľvek stavom, kedy môže dôjsť k ohrozeniu obsluhy, údržby alebo akejkoľvek osoby, ktorá sa môže vyskytovať v priestore prevádzky stroja, resp. ak jej činnosti súvisia s jeho prevádzkou. Štvrtá priemyselná revolúcia prináša mnoho výhod, zjednodušenie pracovných činností, nahradenie nebezpečných činností menej nebezpečnými a v nemalej miere zvýšenie efektívnosti a produktivity výroby. Avšak neznamená to, že sa odstránili všetky nebezpečné vlastnosti strojov, že vylúčenie človeka z pracovného procesu je absolútne. Práve naopak, niektoré tzv. jednoduché činnosti prinášajú nové riziká spojené so zdravotným zaťažením (expozíciou) vyplývajúcim z opakujúcich sa činností, napr. pri manipulácii alebo kontrole produktu. Nemení sa ani fakt, že dôležitosť údržby a riziká s ňou spojené vyžadujú nové prístupy a opatrenia. Preto je potrebné v rámci bezpečnosti strojov reagovať na tieto zmeny a analyzovať tzv. novovznikajúce riziká I4.0 a hľadať vhodné opatrenia integrujúce do nových konštrukčných riešení.

Manažérstvo údržby dlhodobo zaostáva vo vývoji za inými oblasťami manažérstva aplikovanými najmä v priemyselnej oblasti. Podpora riadenia kvality, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších oblastí s využitím definovaných štruktúr manažérskych systémov popísaných v medzinárodných normách (ISO) jasne stanovuje štruktúru riadenia týchto oblastí. Avšak manažérsky systém pre riadenie údržby nie je popísaný tak aby bolo možné jednoznačne preveriť jeho fungovanie, nastaviť jeho zlepšovanie a pochopiť zrejmý súvis manažérstva údržby s inými manažérskymi systémami, a čo je dôležité s ich cieľmi.

Cieľom príspevku je predstaviť systematický prístup k vypracovaniu zoznamu možných porúch strojného zariadenia. Úvodným krokom je dekompozícia stroja na časti alebo určité celky podstatné z pohľadu funkcie alebo údržby. Následne sa na základe popisu funkcie celého zariadenia, resp. ich častí zostaví zoznam potenciálnych porúch a zlyhaní vrátane zoznamu možných príčin. Systematickosť prístupu spočíva v tom, že sa v plnom rozsahu analyzuje činnosť stroja. Získaný zoznam porúch možno uplatniť pri návrhu automatizovaného systému pre monitorovanie stavu a činnosti stroja či pri plánovaní prác preventívnej údržby. Jednotlivé kroky postupu sú vysvetlené na príklade manipulátora slúžiaceho na zakladanie viek vo výrobnom zariadení Plnička.

Měnící se prostředí průmyslových podniků ovlivněné příchodem nových technologií a metod se úzce dotýká i údržby. Zatímco IT oddělení přemýšlí o tom, jak se s nastupujícím trendem vypořádat, v oddělení údržeb se nadále fyzicky pracuje. Transformace údržby v rámci konceptu Průmysl 4.0 má za cíl výrobní systém radikálně proměnit, což vytváří řídícím pracovníkům nemalé vrásky na čele. Podstata fungování údržby se nemění, zatímco na informační systém řízení údržby a tím pádem i na vlastní fungování údržby, se klade čím dál více nároků.

3D tisk se již v průmyslu široce etabloval a zdaleka není využíván pouze pro výrobu prototypů. Naopak – díky zvýšení kvality tištěných dílů, která dokonce mnohdy předčí konvenčně vyráběné součásti, je 3D tisk víc a více využíván pro výrobu funkčních dílů, prozatím v malých sériích.

Automatizácia manuálnych riešení, ktorá je určená na zvýšenie produktivity a efektívnosti, je už úplne bežná. Ak sa však stroj neočakávane pokazí, úžitok z automatizácie sa môže rýchlo stratiť kvôli nákladom na prestoje. V článku TME poskytuje cenné tipy, ktoré vám pomôžu zabezpečiť maximálny čas prevádzky zariadení.

Neočakávaný výpadok strojov môže narušiť hladký chod výrobného podniku a znamená náklady navyše. Na tom, či ide o výrobu automobilových súčiastok alebo napríklad zábavný priemysel, pritom nezáleží. Následkom často býva ušlý zisk, ale i škody na majetku, ujmy na zdraví zamestnancov či zákazníkov, a tým aj pokles reputácie celej firmy.

Inteligentné okuliare s rozšírenou alebo zmiešanou realitou sa stávajú každodenným pracovným nástrojom, ktorý zamestnancom uvoľňuje ruky pre prácu a umožňuje prezerať či zdieľať informácie v reálnom čase.

Prezentace obsahuje zkušenosti s inspekcí tranzitních ropovodů z pohledu provozovatele. Zejména zvyšující se přesnost inspekčních nástrojů přináší přidanou hodnotu v redukci množství tzv. „zbytečných odkryvů“ a v redukci možných nejistot ohledně nálezů. Zvýšená spolehlivost a přesnost dat, spolu se zkušeností vlastního personálu jsou klíčovými faktory zejména při posuzování menších, ale zároveň kritických korozních defektů.

Klasické opravy na mieste (sústruženie, frézovanie, egalizácia plôch, vyvŕtavanie dier a podobne) sú náročné na čas, vo väčšine prípadov si vyžadujú špeciálne technické vybavenie, a preto sú aj veľmi drahé.

Pojednáváme o mechanismech zanášení vnitřních povrchů a způsoby čištění. Mechanismy zanášení mohou být následujícího charakteru: krystalizační a precipitační sedimentace a naplavování částic, korozní zanášení, zanášení v důsledku chemické reakce a biologické zanášení.

V rámci rozširovania kapacít tranzitnej sústavy SR boli v 80. rokoch inštalované 25 MW turbokompresorové jednotky poháňané elektromotormi. Vzhľadom na meniace sa požiadavky potrubnej siete sa spoločnosť eustream, a. s. rozhodla pre modifikáciu existujúcich jednotiek.

Emisie skleníkových plynov majú výrazný vplyv na globálne otepľovanie. V oblasti klímy sa ale musíme zaoberať aj emisiami metánu v energetickom sektore. Znižovanie emisií metánu v energetickom priemysle je dôležitou úlohou.

Monitorovanie technického stavu strojov prostredníctvom merania a analýzy mechanického kmitania je veľmi dôležitou a nevyhnutnou činnosťou pre zvýšenie prevádzkyschopnosti strojov. Monitorovacie systémy musia spĺňať v prvom rade požiadavky noriem pre bezpečnosť strojov a až následne riešiť vibrodiagnostické úlohy.

Článek shrnuje obvyklé postupy při kontrole beznapěťového stavu u rozvodných skříní. Zmiňuje se o nařízeních, nejčastějších chybách při provádění testu i upozorňuje na rizika úrazu. Popisuje také finanční dopady způsobené nedodržením předepsaných postupů.

Přírubové spoje jsou jedním z nejdůležitějších faktorů přispívajících k statické a dynamické integritě tlakových zařízení. Skutečné případy havárií potvrzují selhání šroubových spojů (předpokladem je použití správného těsnění), kdy nejčastějším důvodem selhání přírubového spoje je návrh řešeného spoje, resp. konstrukční / provozní problémy.