Keď sa budovou rozoznie požiarny poplach, málokto si okamžite pripustí skutočné nebezpečenstvo. Prvou reakciou býva zaváhanie, hľadanie potvrdenia u kolegov či snaha dokončiť prácu. V krízovej situácii však jednoznačne rozhodujú sekundy.
Priestor sa dokáže v priebehu okamihu zaplniť hustým, toxickým dymom, ktorý predstavuje pre ľudský život podstatne väčšiu hrozbu než samotné plamene. Práve preto je pripravenosť a znalosť postupov kľúčom k záchrane.
Základné pravidlo pri evakuácii je nekompromisné: záchrana života má vždy prednosť pred akýmkoľvek majetkom. Pokusy o záchranu osobných vecí či balenie dokladov drasticky skracujú drahocenný čas. Pri odchode z miestnosti je dôležité zavrieť okná a dvere, čím sa obmedzí prísun kyslíka a spomalí šírenie ohňa.
Jednou z najčastejších a najnebezpečnejších chýb býva použitie výťahu. Pri požiari môže kedykoľvek dôjsť k výpadku elektrickej energie alebo k vzniku nebezpečného komínového efektu v šachte. Výťahová kabína sa tak ľahko premení na smrteľnú pascu. Únikové schodisko zostáva jedinou bezpečnou cestou do bezpečia.
Rovnako kľúčová je neustála priechodnosť chodieb a schodísk. Únikové cesty nie sú odkladacím priestorom pre nábytok, škatule či bicykle. V hustom dyme a pri výpadku osvetlenia sa z každého voľne položeného predmetu stáva nebezpečná prekážka, ktorá môže spomaliť útek alebo skomplikovať prácu záchranárom.
Ak sa už človek ocitne v zadymenom priestore, základom je klesnúť čo najnižšie k zemi. Horúci dym a jedovaté plyny sa hromadia pri strope, zatiaľ čo pri podlahe zostáva najdlhšie dýchateľný vzduch a lepšia viditeľnosť. Chrániť si dýchacie cesty tkaninou, ideálne navlhčenou, je ďalším kľúčovým krokom.
Po opustení objektu sa akcia nekončí. Je potrebné bezodkladne sa presunúť na určené zhromaždisko a ohlásiť svoju prítomnosť zodpovednej osobe. Návrat do ohrozenej budovy je prísne zakázaný, kým veliteľ zásahu nedá súhlas. Disciplína a chladná hlava sú v takýchto momentoch tým najlepším nástrojom na záchranu života.
Text: Gajos
Kotakt:
