Časopis Strojárstvo už v minulosti priniesol aktuálne informácie týkajúce sa 7. rámcového programu EÚ, vrátane najnovšej výzvy Horizont 2020, ktorá ho nahradila. V nich sa diskutovali aj niektoré praktické problémy, ktorým čelia slovenskí výskumníci z pohľadu strojárstva (Strojárstvo, 7 – 8/2014) a na „horúcej linke“ sa priblížila prax písania projektu v rámci výzvy ICT20 (Strojárstvo 6/2014).
Titán a zliatiny titánu sú v dnešnej dobe pomerne široko zastúpené najmä v leteckom a automobilovom priemysle, chemickom priemysle, energetike, zbrojárskom priemysle, lodnom priemysle a v implantológii a biomedicínskom inžinierstve.
V súčasnej dobe sa čoraz viac zaoberáme otázkami, ako môžeme zvýšiť životnosť a funkčnosť rôznych súčiastok. Vedú nás k tomu predovšetkým ekonomické dôvody, úspora materiálov, úspora financií znižovaním nákladov na opravy a nové súčiastky a v neposlednom rade aj znižovanie strát pri prestojoch strojov vo výrobe.
Dnešné zariadenia na generovanie točivého pohybu antagonistickým aktuátorom s pneumatickými umelými svalmi sú štandardne riešené prostredníctvom kruhovej kladky, na ktorej je navlečený ohybný pás, ktorého konce sú spojené s umelými svalmi.
Pro posuzování vlastností spalovacích motorů je důležitá znalost jejich charakteristik, přičemž charakteristikami spalovacího motoru se rozumí graficky znázorněná závislost vybraných provozních veličin motoru v soustavě pravoúhlých souřadnic (závislost vybraných parametrů, jako je výkon motoru, točivý moment, spotřeba paliva, měrná spotřeba paliva, otáčky apod., na některém parametru jako nezávisle proměnném).
Príspevok sa zaoberá hodnotením patentovaných nástrojových materiálov, cermetu Ferro-Titanitu WFN a ocele CPM 10V z pohľadu vplyvu ich štruktúr na tvrdosť a oteruvzdornosť.
Ide teda o základné vlastnosti nástrojov pre frikčné zváranie.
Pokud dojde k trvalé plastické deformaci běžného kovového materiálu, je obtížné, ne-li nemožné, obnovit jeho původní tvar. Existují ale slitiny, které jsou schopné obnovit svůj původní tvar vlivem působícího tepla.
Anodická oxidácia hliníka ako povrchová úprava súčiastok vyrobených z hliníka a hliníkových zliatin je známa od roka 1923, keď bola po prvýkrát priemyselne použitá ako protikorózna ochrana. Jej podstata spočíva vo vytvorení tenkej vrstvy oxidu hlinitého na povrchu súčiastky, čím sa zabráni prístupu kyslíka z atmosféry a tak ak jeho koróznemu pôsobeniu [1].
