Čas ako faktor konkurencieschopnosti – téma, ktorá dnes rezonuje vo všetkých výrobných odvetviach. Rýchlosť rozhodovania, zavádzania zmien a schopnosť učiť sa z praxe sú kľúčom k úspechu. Časopis Strojárstvo/Strojírenství sa v rozhovore s predsedom správnej rady Slovenského centra produktivity (SLCP), Ing. Jurajom Hromadom, PhD., rozprával o tom, prečo je čas menou konkurencieschopnosti.
Národné fórum produktivity 2025, ktoré sa konalo začiatkom októbra v Gbeľanoch, sa nieslo v duchu hlavnej témy: Čas ako faktor konkurencieschopnosti. Prečo vnímate čas a rýchlosť implementácie zmien ako faktor na zvýšenie celkovej produktivity slovenského priemyslu? Dá sa rýchlosť v rozhodovaní a výrobe merať rovnako ako produktivita práce?
Pozitívne zmeny, zlepšenia či inovácie sú spojené s určitými investíciami a v podnikoch sa realizujú s očakávaním konkrétnych prínosov. Ak sú tieto zmeny zavedené rýchlo, podnik môže z ich prínosov profitovať v kratšom čase. Realita je však neraz odlišná. Pri realizácii väčších inovácií sa prvé benefity od rozhodnutia vstúpiť do takejto zmeny často prejavia až po približne jednom a troch štvrtinách roka. Firemné stratégie postavené na čase ako konkurenčnej výhode umožňujú rýchlejšiu realizáciu zmien, a tým aj skoršie dosahovanie ich prínosov. Ak sa situácia na trhu mení rýchlo, pri pomaly realizovaných zmenách sa benefity nemusia vôbec prejaviť. Rýchlosť reakcie tak môže významne ovplyvniť konkurencieschopnosť priemyselných podnikov.
Sú slovenské regióny schopné využívať priemyselné parky a inovačné centrá na zvyšovanie produktivity?
Mám pocit, akoby sa postupne strácala, respektíve znižovala dôvera priemyselných firiem voči inovačným centrám, ktoré často vznikali často na pôde univerzít. Veľké podniky neraz disponujú lepšími a pokrokovejšími technológiami. To znamená, že proces učenia prebieha skôr opačne – inovačné centrá čerpajú poznatky z priemyslu. Na druhej strane je to prijatie akademikov do priemyselného prostredia, kde však nestačí mať veľké množstvo vedeckých článkov či vysoký Hirschov index (t. j. počet publikácií a ich citačný ohlas). Dôležité sú dosiahnuté výsledky spoluprác s priemyselnými partnermi. Ak sa však v inovačných centrách či na univerzitách objavia šikovní ľudia ochotní prekračovať zaužívané prístupy, spolupráca môže fungovať veľmi dobre.
Digitalizácia, automatizácia a 5G siete sú opakované témy diskusií. V praxi sa však často hovorí, že slovenské malé a stredné podniky zavádzajú nové technológie veľmi pomaly. Kde je podľa vás koreň problému?
Myslím si, že ide o súhru viacerých faktorov. Áno, na jednej strane ide o finančné limity, respektíve požiadavky na vyššie investície. Nepriaznivo na to vplýva aj nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorí sú pripravení okamžite využívať pokročilé technológie. Vyššie investície sú pritom zvyčajne spojené s dlhšou dobou návratnosti, čo v rýchlom, dynamickom a turbulentnom prostredí predstavuje zvýšené riziko. Malé a stredné podniky spravidla nedisponujú dostatočne veľkým majetkom a pri hľadaní spôsobov financovania takýchto zámerov sú zo strany finančných inštitúcií neraz tlačené do ručenia osobným majetkom konateľov či majiteľov firiem. Takéto prostredie nie je priaznivé pre rýchle zavádzanie nových technológií a zároveň nepodporuje zapojenie väčšieho počtu firiem.
Mnohé podniky tlačí trh k rýchlym zmenám. Ako zabrániť tomu, aby rýchlosť neznamenala len chaos a tlak, ale skutočnú efektivitu?
V tomto smere asi nie je potrebné vymýšľať nič nové, postačí, aby sa v podnikoch dodržiaval PDCA cyklus. To znamená na základe analýzy naplánovať reakciu, zrealizovať naplánované riešenie a následne kontrolovať, či sa napĺňajú očakávania. V prípade, že sa nedostavuje očakávaný stav, je potrebné naplánovať a realizovať protiopatrenia. Kvalitný systém merania a hodnotenia situácie by mal byť v tomto smere silným pomocníkom.
Aké sú podľa vás hlavné chyby, ktoré podniky robia pri zvyšovaní vlastnej konkurencieschopnosti? Môže sa rýchla zmena stať konkurenčnou výhodou aj bez vysokých investícií?
Myslím si, že môže. Zvyčajne ešte predtým, ako sa pristúpi k realizácii vysokých investícií, často spojených s technologickými či produktovými inováciami na riešenie nepriaznivej situácie, sa podniky najskôr snažia uskutočniť rýchle zmeny, ktoré bývajú spojené najmä s organizačnými inováciami. Rýchla zmena či inovácia znamená rýchly prínos a benefit, teda aj rýchlejší vplyv na zlepšenie konkurencieschopnosti.
Čo by podľa vás mal štát urobiť, aby sa produktivita stala strategickou prioritou a nielen frázou?
Rada vlády SR pre konkurencieschopnosť a produktivitu je poradný orgán, ktorý vznikol v decembri 2021 s cieľom zlepšovať konkurencieschopnosť a produktivitu na Slovensku. Hlavnou úlohou rady je navrhovať a realizovať opatrenia na zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity krajiny. Od 2. apríla 2025 plní funkciu sekretariátu RVKP Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na Úrade vlády Slovenskej republiky. Ak by tento orgán plnil svoju úlohu správne, malo by sa postavenie Slovenskej republiky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ postupne zlepšovať. Tento orgán by dokonca mohol zohrať významnú úlohu aj pri riešení otázok konsolidácie, v rámci ktorej by produktivita krajiny, respektíve produktivita jednotlivých sektorov, mohla výrazne prispieť k hľadaniu východísk zo súčasnej nelichotivej situácie. Očakával by som, že ISA vďaka svojmu analytickému aparátu dokáže zhodnotiť súčasný stav a zároveň odporučiť ciele, ktoré by sme ako krajina, respektíve jednotlivé sektory, mali naplniť. Lídri týchto sektorov by potom mali definovať stratégiu, ako tieto ciele a očakávania dosiahnuť. Inými slovami, na úvod podľa môjho názoru stačí, aby štát zabezpečil funkčnosť Rady vlády SR pre konkurencieschopnosť a produktivitu.
... pokračovanie v 2. časti rozhovoru.
Rozhovor viedla: Gabriela Gabajová
Foto: Slovenské centrum produktivity
