Novinky

Čínski predstavitelia podpísali tento týždeň v Berlíne deklarácie o spolupráci s európskymi firmami zo širokej škály odvetví, od letectva a výroby chemikálií až po automobily, keďže druhá najväčšia svetová ekonomika sa snaží lobovať za pevnejšie vzťahy s Európou. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.

Venezuela je známa tým, že má najväčšie zásoby ropy na svete, no jej pôda obsahuje ďalšiu cennú surovinu - zlato. Vláda v roku 2016 vytvorila obrovskú zónu rozvoja ťažby, ktorá sa tiahne stredom Venezuely, aby diverzifikovala svoje príjmy. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Za sedem rokov tak došlo k prudkému nárastu baní na zlato, meď, diamanty a iné minerály. Rozmach baní sprevádza nárast násilia a je zahalený rúškom tajomstva, pretože mnohé z nich fungujú mimo alebo na hranici zákona. Ponúkajú lukratívne zárobky pre obyčajných Venezuelčanov, no podmienky v nich sú brutálne.

V podzemných baniach sa používa dynamit na uvoľňovanie skál, baníci tam drú v úmornej horúčave bez zaistenia bezpečnosti a v primitívnych podmienkach.

Podľa zákona približne polovicu vyťaženého zlata musí dostať štátna pokladnica. Ale úrady aj kritici vlády upozorňujú na nárast nelegálne ťažby. A aj v tých legálnych dochádza podľa aktivistov k porušovaniu pracovných zákonov aj ľudských práv. K tomu je potrebné pripočítať násilie medzi súperiacimi gangmi.

Neľudské podmienky pritom nie sú len v podzemných baniach, ale aj na povrchu, kde robotníci trávia hodiny pri rybníkoch, v ktorých sú mračná komárov prenášajúcich choroby, ako je malária.

Jeden z nich, José Rivas, hovorí, že už toho má dosť: "Chcem si kúpiť dom a nájsť prácu niekde inde," vyhlásil.

Podobne zmýšľajú aj ďalší baníci. Otázkou však je, kedy sa im podarí nasporiť dostatok peňazí, aby mohli svoju nebezpečnú prácu opustiť, keďže Venezuela sa zmieta v kríze, čelí obrovskej inflácii a pracovných príležitostí je málo.

Venezuelčania roky zápasili s hyperinfláciou. Vláda Caracase sa to na jeseň 2021 rozhodla vyriešiť zmenou nominálnej hodnoty domácej meny bolívar, a to škrtnutím šiestich núl na bankovkách. Ekonomické problémy krajiny a väčšiny jej obyvateľov to však nevyriešilo. Pandémia ochorenia COVID-19 a následne vojna na Ukrajine, ktorá spôsobila krízu životných nákladov na celom svete, ich problémy ešte zhoršili.

Koncom roka 2022 sa rast spotrebiteľských cien vo Venezuele začal opäť prudko zrýchľovať. Vlani v decembri vyskočili ceny v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o viac ako 37 % podľa mimovládnej skupiny ekonómov, ktorí odhadujú mieru inflácie v roku 2022 na viac ako 300 %.

Prieskum, ktorý začiatkom roka uskutočnila Universidad Católica Andrés Bello, odhalil, že približne 50 % venezuelských domácností žije v chudobe a 41 % opýtaných uviedlo, že vynechávajú jedno jedlo denne.

baňa.jpgObrovská baňa na ťažbu lítia v Portugalsku dostal zelenú. Projekt Barroso na severe krajiny získal príslušné povolenia po tom, ako bol pôvodný návrh výrazne zmenený, oznámil portugalský úrad pre ochranu životného prostredia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Baňa by sa mohla stať najväčšou v západnej Európe a významne podporiť európske odvetvie elektrických áut. Portugalsko má podľa odhadov najväčšie zásoby lítia na starom kontinente. Dopyt po tomto ľahkom kove prudko stúpa, pretože je dôležitým prvkom pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá. Ložiská lítia na severe Portugalska ponúkajú šancu, ako znížiť závislosť európskeho automobilového priemyslu od dovozov z iných krajín.

Viac ako polovica slovenských podnikov zamerala svoju pozornosť z rastu na vyššiu efektívnosť a úsporu nákladov. Dôvodom je vysoká inflácia a rastúce úrokové sadzby. Vyplýva to z európskeho prieskumu platobného správania podnikov Európsky platobný report (EPR) 2023 spoločnosti Intrum. Do prieskumu sa zapojilo v období od novembra 2022 do marca tohto roku 10.556 spoločností z 29 európskych krajín, z toho 240 podnikov zo Slovenska.

Spoločnosť Zastrova, patriaca do skupiny Tatravagónka, plánuje vo svojom závode v Spišskej Starej Vsi rozšíriť a zefektívniť výrobu nosných konštrukčných prvkov železničných vagónov.

Obrněné taktické vozidlo Zetor Gerlach 4x4, které se veřejnosti poprvé představilo na Slovensku v roce 2018, zatím stále čeká na příležitost. Dosud se neprodal žádný tento obrněnec. Vyrobeno jich bylo zatím osm, z toho dva kusy posloužily pro testy a byly rozstříleny, řekl ČTK na veletrhu IDET v Brně obchodní ředitel Zetor Engenering Juraj Paľko. Na veletrhu se vozidlo představuje i s novinkou v podobě autonomního vozítka BUG, které je připevněno na zadních dveřích Gerlachu.

V ČR se Gerlach poprvé představil na IDETu v roce 2019. "Ukončili jsme všechny zkoušky, testy, zatěžkávací testy, máme všechny certifikáty podle NATO standardů, máme i certifikát na protiminovou a protibalistickou ochranu od nezávislého autorizovaného testovacího centra v Německu. Auto je připravené na sériovou výrobu," řekl Paľko. Uskutečňuje se podle něj customizace vozidla, tedy vytváření či úprava na míru zákazníkovi, doplňuje se vybavení. Přibylo například autonomní pásové vozítko UGV, které funguje jako sedmý člen posádky. Posádka na něj může naložit až 200kilové vybavení či transportovat raněné.

"Je to vůz vyrobený pro země NATO, ale čekáme na příležitost, potřebujeme solidního zákazníka. Těžko se prodávají traktory, natož bojová vozidla," řekl Paľko. Doplnil, že když firma získá zakázku, je schopna do roka spustit sériovou výrobu, kdy první rok by bylo možné vyrobit 40 kusů.

Firma Zetor Engineering byla založena v roce 2014, spadá pod slovenskou skupinu HTC Investments, která vlastní českého výrobce traktorů Zetor. Její hlavní činností a posláním je návrh a vývoj vozů pro obranný průmysl. (TASR/jm)

Ministri Európskej únie (EÚ) v piatok (12. 5.) podporili plán na zníženie ekonomickej závislosti Únie od Číny. Teraz však budú musieť vymyslieť, ako to uskutočniť, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Borrell uviedol, že ministri zahraničných vecí vo veľkej miere podporili plán na úpravu politiky voči Číne tak, aby sa kládol väčší dôraz na to, že Čína je aj politickým súperom EÚ. Peking by sa však mal naďalej vnímať ako partner v globálnych otázkach a zároveň ako ekonomický konkurent.

Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť EÚ vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA. Tieto informácie odzneli na konferencii "Free Market Road Show 2023: Energetická kríza - čo nás čaká v najbližších rokoch?", ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.