16. január 2026 - Výskumná a inovačná autorita (VAIA) v príspevku pre časopis Strojárstvo/Strojírenství hodnotí vývoj slovenského výskumu, vývoja a inovácií v roku 2025 a identifikuje limity doterajšieho hospodárskeho modelu. Na tomto základe formuluje potrebu posunu od montážnej ekonomiky k inovačnému ekosystému postavenému na dôveryhodných inštitúciách, kvalitnom ľudskom kapitáli a schopnosti vytvárať nové globálne konkurencieschopné odvetvia.
Rok 2025 sa v slovenskom výskume, vývoji a inováciách dá zhrnúť ako obdobie, v ktorom sa dlhodobo nastavené trendy začali viditeľnejšie prejavovať v praxi. Zároveň sa však jasnejšie ukázalo, kde systém naďalej naráža na svoje limity. Pre priemysel to znamená najmä potrebu zrýchliť cestu od nápadu a prototypu k reálnemu overeniu v prevádzke vrátane zmluvného nastavenia spolupráce, ochrany duševného vlastníctva a následného škálovania riešení vo výrobe.
Pozitívnym signálom je rast podnikových investícií do výskumu a vývoja, ktoré medziročne vzrástli o 54 mil. € a dosiahli 768 mil. € (0,6 % HDP). Súbežne sa zlepšila aj podpora z verejných zdrojov. Z Plánu obnovy a odolnosti bolo na podporu výskumu, vývoja a inovácií vyplatených 180 mil. € z celkovej zazmluvnenej sumy 508 mil. €.
Pre firmy to znamenalo nové príležitosti, ale aj výrazne vyššie nároky na pripravenosť, schopnosť presne definovať problém, vytvárať vhodné partnerstvá a dotiahnuť riešenia z pilotnej fázy do stabilnej prevádzky.
Graf 1: Rast výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku ako podiel HDP
Z pohľadu rozvoja celého ekosystému priniesol rok 2025 aj posilnenie financovania akademickej sféry. Prostredníctvom výkonnostných zmlúv smerovalo do vysokých škôl a SAV dodatočných 82 mil. €. V oblasti ľudského kapitálu je dôležitý aj vývoj v oblasti prilákania talentu. Počet vysokokvalifikovaných pracujúcich cudzincov na Slovensku dosiahol 27 000, čo predstavuje medziročný nárast o 3 000.
Ak tieto pozitívne príklady budú predstavovať základ dlhodobého trendu kontinuálneho zvyšovania výdavkov v oblasti R&D a zvrátenia odlivu vysokokvalifikovaných mozgov, môžu byť pre lokálny ekosystém výrazným prínosom. A to najmä vtedy, ak sa pretavia do väčšieho počtu konkrétnych spoluprác medzi výskumom a firmami a do silnejšej podpory aplikovaného výskumu s merateľným dopadom v praxi. Zároveň je potrebné viac podporovať inovácie v podnikoch, pravidelne vyhodnocovať už aplikované schémy podpory a mať vôľu aj odvahu upravovať ich do budúcnosti na účinnejšie nástroje.
Do nového roka 2026 však Slovensko vstupuje aj s praktickou otázkou udržateľnosti financovania. Plán obnovy a odolnosti je časovo ohraničený a väčšina podporených projektov bude ukončená do augusta 2026, čo môže priniesť výzvy pre zachovanie kontinuity podpory.
V posledných rokoch mali spoločnosti aj výskumné organizácie k dispozícii možnosti, ktoré sa už v rovnakej podobe nezopakujú. O to dôležitejšie bude zachovať fungujúce mechanizmy vo forme stabilnejších nástrojov a zabezpečiť, aby projekty, ktoré začali ako pilotné iniciatívy, mali v roku 2026 možnosť byť replikované, škálované a komerčne využité.
Slovensko však okrem potreby zvyšovania výdavkov na vedu, výskum, vývoj a inovácie, lepšieho prepájania akadémie s potrebami súkromného sektora a zvyšovania kvality ľudského kapitálu stojí aj pred zásadnou otázkou určenia nových pilierov prosperity, ktoré sú nevyhnutné pre opätovné naštartovanie reálnej konvergencie k priemeru Európskej únie (EÚ).
Druhá ekonomická transformácia
Slovensko sa poslednú dekádu nachádza v pasci stredného príjmu. Dosahuje len nízky hospodársky rast a nízku produktivitu práce. Rastový model, ktorý po roku 1998 priniesol rýchlu konvergenciu k jadru EÚ, sa postupne vyčerpal. Prvá ekonomická transformácia, založená na lacnej pracovnej sile, dočasne aj na konkurenčnom daňovom režime a vysokých investičných stimuloch, ktoré pritiahli priame zahraničné investície a zabezpečili integráciu do globálnych hodnotových reťazcov, splnila svoj historický účel.
Dnes však tento model naráža na svoje limity. Podobne ako Česko, aj Slovensko stojí pred otázkou druhej ekonomickej transformácie: ako prejsť od dobiehania k aktívnejšej tvorbe vlastnej prosperity.
Inšpiráciu možno hľadať v iniciatívach, ako je česká „Druhá ekonomická transformace“ (2ET), ale aj v koncepte kreatívnej deštrukcie, ktorý bol ocenený Nobelovou cenou za ekonómiu. Kľúčové posolstvo je jasné: dlhodobý rast v rozvinutých ekonomikách okrem iného vychádza z pozitívnej nestability, teda z kreatívnej deštrukcie, ktorá umožňuje novým firmám, technológiám a sektorom nahrádzať tie staré.
Od montovne k inovačnému ekosystému
Podiel odvetví spracovateľského priemyslu (bez energetiky a stavebníctva) na celkovom HDP SR sa za posledných päť rokov pohybuje na úrovni približne 20 – 23 %. Zároveň Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vysokým podielom exportu high-tech výrobkov, ktorý dosahuje 9 – 10 % celkového exportu, predovšetkým vďaka automobilovému a elektrotechnickému priemyslu.
Problémom však nie je nedostatočne rozvinutý výrobný priemysel, ale jeho nízka diverzifikácia, slabé inovačné prepojenia a obmedzená schopnosť vytvárať nové globálne konkurencieschopné firmy. Model, ktorý fungoval pri nominálnej konvergencii v období prípravy na prijatie eura a pri reálnej konvergencii v prvej dekáde po vstupe do EÚ, dnes brzdí prechod Slovenska k znalostnej ekonomike.
Druhá transformácia preto nemôže predstavovať jednoduchý upgrade či update existujúceho stavu, ale musí znamenať posun k hospodárskemu ekosystému, v ktorom aktívne spolupracujú neustále sa vyvíjajúce technológie, služby, kreativita, inštitúcie a ľudský kapitál.
Piliere novej prosperity
Skúsenosti úspešných krajín ukazujú, že neexistuje jeden univerzálny model. Existujú však opakujúce sa piliere, ktoré v rôznych kombináciách tvoria základ modernej ekonomiky...
... viac sa dočítate v printovom vydaní 02/2026 časopisu Strojárstvo/Strojírenství už čoskoro!
Text: Odbor priorít, Výskumná a inovačná autorita (VAIA)
Foto: vecteezy, VAIA
Celoročné predplatné časopisu Strojárstvo/Strojírenství si môžete objednať na našom e-shope alebo nám napíšte na
