Brusel 24. decembra 2025 - Medzinárodný sourcing, často označovaný ako outsourcing, zahŕňa čiastočné alebo úplné premiestnenie obchodných aktivít podnikov k prepojeným alebo neprepojeným partnerom so sídlom v zahraničí. Výsledky poskytujú prehľad o tom, ako európske podniky organizujú svoje aktivity a ako to ovplyvňuje pracovné miesta a výrobu v rámci EÚ .
Údaje sa vzťahujú na trojročné referenčné obdobie 2021 – 2023, boli zozbierané v roku 2024 a sú kumulatívne za celé referenčné obdobie a porovnateľné medzi krajinami.
Medzi rokmi 2021 a 2023 presunulo 72,8 % podnikov v EÚ, ktoré sa zaoberali medzinárodným sourcingom, svoje obchodné funkcie do iných krajín EÚ. Mimo EÚ boli najväčšími destináciami pre získavanie zdrojov India (18,6 %) a Spojené kráľovstvo (17,1 %). Vyplýva to z dát Eurostatu.
Medzi hlavné motivačné faktory pre medzinárodné zabezpečovanie zdrojov patrilo zníženie nákladov na pracovnú silu (u 34,1 % podnikov zabezpečujúcich zabezpečovanie zdrojov), zníženie ostatných nákladov (27,8 %) alebo zameranie sa na ich hlavnú činnosť (20,3 %).
Podniky, ktoré získavajú zdroje v zahraničí, najčastejšie presúvajú administratívne a riadiace funkcie (47,4 %) a informačné a komunikačné technológie a služby (28,7 %), čo odráža rastúcu obchodovateľnosť servisných funkcií.
Tieto čísla predstavujú prvé oficiálne výsledky prieskumu globálnych hodnotových reťazcov (GVC), ktorý sa uskutočnil v 22 krajinách EÚ a Nórsku.
Vplyv medzinárodného sourcingu na pracovné miesta
"V rokoch 2021 – 2023 podniky v 22 krajinách EÚ uviedli, že v dôsledku medzinárodného získavania zdrojov bolo vytvorených 52 853 pracovných miest (0,08 % všetkých pracovných miest v podnikoch s 50 a viac zamestnancami) a 152 023 pracovných miest bolo stratených (0,22 %). Hoci vplyv na jednotlivé pracovné miesta zostáva malý (čistá strata 99 170 pracovných miest, čiže 0,14 % z celkového počtu pracovných miest), nemal by sa prehliadať ich kumulatívny účinok v priebehu času," uviedol Eurostat.
Celkovo väčšina stratených pracovných miest bola vo výrobe tovarov a materiálov (-53 577 pracovných miest; -0,30 % všetkých pracovných miest vo výrobe) a v administratívnych a riadiacich prácach (-33 818 pracovných miest; -0,33 %). Tieto obchodné funkcie však vďaka medzinárodnému získavaniu zdrojov vytvorili aj nové pracovné miesta v EÚ, pričom v administratíve a riadení vzrástlo 12 762 pracovných miest (+0,07 %) a vo výrobe 12 493 pracovných miest (+0,13 %).
V relatívnom vyjadrení stratili služby informačných a komunikačných technológií najvyšší podiel pracovných miest v dôsledku medzinárodného získavania zdrojov (-0,46 %; -15 308 pracovných miest), nasledované pracovnými miestami vo výskume a vývoji (-0,37 %; -4 858 pracovných miest). Tieto sektory však zaznamenali aj najväčší relatívny nárast, keďže 0,24 % pracovných miest vo výskume a vývoji bolo vytvorených medzinárodným získavaním zdrojov (+3 135 pracovných miest) a 0,21 % pracovných miest v oblasti informačných a komunikačných technológií (+6 869 pracovných miest). Tieto dáta zverejnil Eurostat.
Text: Tibor Šuľa podľa Eurostat
Graf: Eurostat
Foto: freep!k
