20. 12. 2011Rokovania o výraznej liberalizácii svetového obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa dostali desať rokov od začiatku Dohského kola do ešte hlbšej slepej uličky. Informujú o tom významné nemecké denníky. Zvrátiť situáciu sa nepodarilo ani ôsmej konferencii jej členov, ktorí na úrovni ministrov obchodu rokovali od štvrtka (15. 12.) do soboty v Ženeve, v ktorej sídli centrála organizácie. Predsedajúci konferencie, nigérijský minister Olusegun Aganga, potvrdil, že sa patovú situáciu nepodarilo prelomiť.
K predchádzajúcim sporom o znížení colných bariér medzi priemyselnými a rozvojovými členmi WTO sa teraz v dôsledku európskej dlhovej krízy pridali aj nepriaznivé vyhliadky globálnej ekonomiky v nasledujúcom roku. Namiesto odstraňovania prekážok vo svetovom obchode a rozširovania priestoru pre voľnú výmenu tovarov a služieb sa mnohé krajiny vracajú k protekcionistickým praktikám.
Aganga, rovnako ako generálny riaditeľ WTO Pascal Lamy – vyzval vlády, aby zrušili všetky nové ochranné opatrenia a ďalšie už neprijímali.
Lamy nedávno konštatoval, že ochrana vlastného trhu bráni mnohým krajinám v hospodárskom raste. V jej dôsledku sa na svete nevyprodukujú hodnoty asi za 800 miliárd USD (612,37 miliardy eur). Teraz v Ženeve znovu vyzval členov organizácie, aby vyvinuli úsilie na prekonanie patovej situácie. Podľa neho je voľný obchod potenciálne veľmi dôležitým príspevkom na prekonanie finančnej a hospodárskej krízy.
Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová dokonca prirovnala súčasnú situáciu k 30. rokom minulého storočia. Počas svetovej recesie, akú dovtedy ľudstvo ešte nezažilo, medzinárodnú politiku charakterizovali práve protekcionizmus a izolácia.
V európskych diplomatických kruhoch sa ako pozitívny moment ženevského rokovania vyzdvihuje, že sa podarilo zachovať "otvorené dvere" ďalším pokusom o úspešné zavŕšenie rokovaní. Viac sa však od ostatného stretnutia zástupcov viac ako 150 členov WTO nedalo očakávať.
Dohské kolo o rozsiahlej liberalizácii svetového obchodu sa začalo v roku 2001 v hlavnom meste emirátu Katar. Pôvodne sa malo skončiť už v roku 2004.
Priemyselné krajiny chcú získať voľný prístup pre svoje produkty a služby na trhy rozvojových krajín. Čína, India i Brazília však od krajín, najmä Spojených štátov, EÚ a Japonska, žiadajú, aby splnili ich hlavnú podmienku a skončili so silnou štátnou podporou svojich farmárov.
A tak sa za jediné pozitívum 8. ministerskej konferencie pokladá prijatie Ruska do organizácie. Po dlhých a komplikovaných rokovaniach sa stalo 154. členom WTO. Moskva sa o prijatie usilovala 18 rokov. Presne pred desiatimi rokmi sa to podarilo Číne. Rusko sa stalo poslednou veľkou ekonomikou, ktorá bola doteraz mimo WTO. Reálne nadobudne všetky členské práva 30 dní po tom, ako ruský parlament ratifikuje prístupovú dohodu. Mal by tak urobiť do šiestich mesiacov.
V sobotu sa stali členmi WTO aj Čierna Hora a Samoa.
Aganga, rovnako ako generálny riaditeľ WTO Pascal Lamy – vyzval vlády, aby zrušili všetky nové ochranné opatrenia a ďalšie už neprijímali.
Lamy nedávno konštatoval, že ochrana vlastného trhu bráni mnohým krajinám v hospodárskom raste. V jej dôsledku sa na svete nevyprodukujú hodnoty asi za 800 miliárd USD (612,37 miliardy eur). Teraz v Ženeve znovu vyzval členov organizácie, aby vyvinuli úsilie na prekonanie patovej situácie. Podľa neho je voľný obchod potenciálne veľmi dôležitým príspevkom na prekonanie finančnej a hospodárskej krízy.
Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová dokonca prirovnala súčasnú situáciu k 30. rokom minulého storočia. Počas svetovej recesie, akú dovtedy ľudstvo ešte nezažilo, medzinárodnú politiku charakterizovali práve protekcionizmus a izolácia.
V európskych diplomatických kruhoch sa ako pozitívny moment ženevského rokovania vyzdvihuje, že sa podarilo zachovať "otvorené dvere" ďalším pokusom o úspešné zavŕšenie rokovaní. Viac sa však od ostatného stretnutia zástupcov viac ako 150 členov WTO nedalo očakávať.
Dohské kolo o rozsiahlej liberalizácii svetového obchodu sa začalo v roku 2001 v hlavnom meste emirátu Katar. Pôvodne sa malo skončiť už v roku 2004.
Priemyselné krajiny chcú získať voľný prístup pre svoje produkty a služby na trhy rozvojových krajín. Čína, India i Brazília však od krajín, najmä Spojených štátov, EÚ a Japonska, žiadajú, aby splnili ich hlavnú podmienku a skončili so silnou štátnou podporou svojich farmárov.
A tak sa za jediné pozitívum 8. ministerskej konferencie pokladá prijatie Ruska do organizácie. Po dlhých a komplikovaných rokovaniach sa stalo 154. členom WTO. Moskva sa o prijatie usilovala 18 rokov. Presne pred desiatimi rokmi sa to podarilo Číne. Rusko sa stalo poslednou veľkou ekonomikou, ktorá bola doteraz mimo WTO. Reálne nadobudne všetky členské práva 30 dní po tom, ako ruský parlament ratifikuje prístupovú dohodu. Mal by tak urobiť do šiestich mesiacov.
V sobotu sa stali členmi WTO aj Čierna Hora a Samoa.
Zdroj: TASR
