O situácii v slovenskom automobilovom priemysle, o jeho výzvach a cieľoch, sme hovorili s prezidentom Zväzu
automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexandrom Matušekom.
Kia Slovakia potrebovala na dosiahnutie výrobného míľnika takmer 18 rokov. Prvý vyrobený milión áut oslávila po vyše piatich rokoch, ďalšie milióny pribúdali v trojročných intervaloch. Majú slovenské automobilky ešte priestor na rast?
Alexander Matušek
Je to krásny výsledok. Intervaly na ďalší milión sa skracujú. Gratulujem im k tomuto úspechu, je tu skvelý tím angažovaných síl a prajem im veľa zdaru. V Kia teraz oslavujeme päťmiliónte vozidlo, vlani sme na Slovensku oslavovali sedemnásťmiliónte. Pri súčasnej výrobe slovenských automobiliek pribudne každý rok ďalší milión. Tento trend by sme chceli zachovať, ale musíme zostať konkurencieschopní a mať dostatok pracovnej sily. Fabriky jedna po druhej získavajú nové produkty. Otázkou je, aké zmeny na Slovensku nastanú, či budú predvídateľné, či sa tu oplatí podnikať, ako narastú ceny. Vstupuje do toho veľa faktorov. Potrebujeme viesť dialóg s vládou, aby sme boli my tí lepší ako ostatní a potom sa nemusíme báť o ďalšie produkty
Slovenské závody sa dokážu presadiť vnútri vlastných koncernov a zatiaľ nemajú problém s novými produktmi. Ako vyzerajú najbližšie roky?
Dá sa povedať, že najbližšie tri roky sme plní,. Všetky automobilky majú nové produkty a budú ich v nasledujúcich troch rokoch vyrábať. Na ďalšie roky však musíme získať nové produkty. Som rád, že sme dostali v Kia informáciu, že do výroby zaradia elektrifikované modely, ktoré pre nich znamenajú relatívne istú budúcnosť, a z toho sa veľmi teším. Ale ako krajina musíme byť konkurencieschopní, predvídateľní a musíme mať dostatok pracovnej sily.
Ak by chýbala pracovná sila, môže dôjsť aj ku krajnému riešeniu, žeby niektorá automobilka zo Slovenska odišla?
Nemáme dostatočné kvalifikácie v študijných odboroch, ale tu nastávajú pozitívne zmeny. Druhý problém je odchod mladých ľudí do cudziny. Ďalší problém je demografia. To znamená, že pribúda oveľa menej detí. Riešime to dovozom pracovnej sily z tretích krajín. Takto to robia všetky krajiny, lebo podobné problémy má celá Európa. Slovenské riešenie musí byť také, ako je európske. Riešením je integrácia pracovníkov z iných krajín. Nikto nemá záujem odísť, ak sa niečo dramaticky nezmení. Vždy tu však bude boj medzi automobilkami, ale aj vnútri koncernu, kto autá vyrobí najlepšie, najlacnejšie a najekonomickejšie.
Automobilky pozvoľna prechádzajú na výrobu elektrických vozidiel. Je reálne, že niekedy v budúcnosti sa autá so spaľovacími motormi vyrábať nebudú?
Do toho vstupuje veľa faktorov. Ak si spomenieme, v minulosti sme sa bavili, že batérie nič nevydržia. Dnes po pár rokoch vieme, že vydržia. Potom sme sa bavili o tom, že nabíjanie je pomalé. Dnes už máme rýchle nabíjanie. Reálnym problémom, ktorý zostal, je nedostatočná infraštruktúra nabíjacích staníc. Tri štáty - Nemecko, Holandsko a Francúzsko - majú dobrú infraštruktúru a vlastnia 75 percent nabíjacej infraštruktúry v Európe. Tam musíme pridať, dnešným problémom je, že elektrické autá nie je kde nabiť. Vedelo sa to dávno dopredu, napriek tomu sme zaostali. Výroba áut je osemkrát vyššia, ako sa predpokladalo. Nabíjačky nestačia, to bude výzva.
Na Slovensku sme poslední v Európe, čo sa týka používania elektrovozidiel. Európa ako celok spĺňa cieľ, ktorý si dala, a to je 15-percentný prírastok elektrických vozidiel. Slovensko tam zaostáva.
Do Európy sa tlačia čínske automobilky. Môže to pre európske spoločnosti predstavovať ohrozenie?
Na to sú rôzne názory. Jeden pohľad je taký, že sme za otvorenú súťaž bez obchodných bariér. Na druhej strane treba povedať, aký je podiel čínskych elektromobilov. Ten je nízky, v posledných rokoch sa drží okolo dvoch percent. V konkurencii vyhrá ten lepší, musíme zabojovať.
text: Branislav Koscelník
Foto: red.
