7. 9. 2011Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku tohto roka spomalil na 3,3 % z predchádzajúcich 3,5 % v prvom kvartáli. Na základe spresnených údajov dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR potvrdil svoj rýchly odhad spred mesiaca. Za celý prvý polrok hrubý domáci produkt (HDP) na Slovensku vzrástol o 3,4 %.
Pod čísla HDP sa podľa štatistikov podpísal rast zahraničného dopytu, ale aj pokles domáceho dopytu. Vývoz výrobkov a služieb sa zvýšil o 12,4 % pri súčasnom raste ich dovozu o 9 %. Naopak, domáci dopyt bol nižší o 0,8 %. V rámci neho sa znížila konečná spotreba verejnej správy o 4,3 % a konečná spotreba domácností zostala na rovnakej medziročnej úrovni.
Kým ekonomiku aj v druhom kvartáli podporili hlavne exporty, domáca spotreba stále zaostáva, zdôrazňuje analytik ING Bank Eduard Hagara. "Zvýšila sa len investičná aktivita, ale spomalenie globálneho rastu je skôr signálom, že takýto rast investícií sa neudrží," avizuje ekonóm. Na domácu spotrebu negatívne vplýva aj to, že vláda šetrí a situácia na trhu práce sa zatiaľ nezlepšila natoľko, aby Slováci viac nakupovali.
Hagara upozorňuje, že výhľad rastu slovenskej ekonomiky sa v uplynulých mesiacoch zhoršil. Horšie správy prichádzajú hlavne zo zahraničia, vrátane Nemecka, ktoré je najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. "V druhej polovici roka teda zrejme príde k ďalšiemu spomaleniu rastu. Predpokladáme, že za celý rok by rast HDP mohol dosiahnuť 3,2 %, riziká sú však stále vychýlene skôr k horšiemu výsledku," predpokladá analytik.
Celkovo sa v druhom štvrťroku na Slovensku vytvoril HDP v objeme 17,13 miliardy eur a po očistení o sezónne vplyvy sa oproti prvému kvartálu reálne zvýšil o 0,9 %. Z vytvoreného produktu tvorila podľa štatistikov pridaná hodnota 15,53 miliardy eur. Najväčší objem vytvoril priemysel, a to 27 %. Významný bol aj 22,1-% podiel obchodu, dopravy, skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb. Podiel verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci predstavoval 14,6 %.
Samotný objem pridanej hodnoty medziročne stúpol o 2,8 %. Spomalenie jeho rastu o 1,2 percentuálneho bodu súviselo s výraznejším nárastom medzispotreby o 11,2 % pri raste hrubej produkcie o 7,8 %. Čisté dane z produktov sa tiež zvýšili o 8,7 %.
Z hľadiska jednotlivých odvetví prispeli k rastu pridanej hodnoty najmä priemysel o 23 %. Ďalej verejná správa, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc o 7,7 %, nasledovali informačné a komunikačné činnosti o 7,3 %. V niektorých odvetviach pridaná hodnota nedosiahla ani minuloročnú úroveň, najvýraznejší pokles o 16,5 % bol zaznamenaný v poľnohospodárstve.
Kým ekonomiku aj v druhom kvartáli podporili hlavne exporty, domáca spotreba stále zaostáva, zdôrazňuje analytik ING Bank Eduard Hagara. "Zvýšila sa len investičná aktivita, ale spomalenie globálneho rastu je skôr signálom, že takýto rast investícií sa neudrží," avizuje ekonóm. Na domácu spotrebu negatívne vplýva aj to, že vláda šetrí a situácia na trhu práce sa zatiaľ nezlepšila natoľko, aby Slováci viac nakupovali.
Hagara upozorňuje, že výhľad rastu slovenskej ekonomiky sa v uplynulých mesiacoch zhoršil. Horšie správy prichádzajú hlavne zo zahraničia, vrátane Nemecka, ktoré je najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. "V druhej polovici roka teda zrejme príde k ďalšiemu spomaleniu rastu. Predpokladáme, že za celý rok by rast HDP mohol dosiahnuť 3,2 %, riziká sú však stále vychýlene skôr k horšiemu výsledku," predpokladá analytik.
Celkovo sa v druhom štvrťroku na Slovensku vytvoril HDP v objeme 17,13 miliardy eur a po očistení o sezónne vplyvy sa oproti prvému kvartálu reálne zvýšil o 0,9 %. Z vytvoreného produktu tvorila podľa štatistikov pridaná hodnota 15,53 miliardy eur. Najväčší objem vytvoril priemysel, a to 27 %. Významný bol aj 22,1-% podiel obchodu, dopravy, skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb. Podiel verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci predstavoval 14,6 %.
Samotný objem pridanej hodnoty medziročne stúpol o 2,8 %. Spomalenie jeho rastu o 1,2 percentuálneho bodu súviselo s výraznejším nárastom medzispotreby o 11,2 % pri raste hrubej produkcie o 7,8 %. Čisté dane z produktov sa tiež zvýšili o 8,7 %.
Z hľadiska jednotlivých odvetví prispeli k rastu pridanej hodnoty najmä priemysel o 23 %. Ďalej verejná správa, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc o 7,7 %, nasledovali informačné a komunikačné činnosti o 7,3 %. V niektorých odvetviach pridaná hodnota nedosiahla ani minuloročnú úroveň, najvýraznejší pokles o 16,5 % bol zaznamenaný v poľnohospodárstve.
Zdroj: TASR
