Ferografia je metóda magnetickej separácie častíc oddelených v priebehu opotrebovania trecích dvojíc v mazacom systéme a popisu veľkosti a morfológie zachytených častíc opotrebovania.
Vychádza zo základných poznatkov, že každá trecia dvojica produkuje pri danom režime oterové častice určitého tvaru a veľkosti a že režim opotrebovania je charakterizovaný množstvom, tvarom a veľkosťou oterových častíc. So stúpajúcou intenzitou opotrebovania stroja sa menia tribologické charakteristiky, a tým sa mení pomer veľkých a malých častíc, morfológia častíc a v niektorých prípadoch aj ich chemické zloženie.
Popísané charakteristiky častíc sa menia okamžite po zmene režimu opotrebovania, takže blížiaca sa porucha môže byť monitorovaná omnoho skôr ako inými diagnostickými metódami [1, 2]. Ferografia je technika aplikovaná na analyzovanie úlomkov, ktoré vznikli z opotrebovania povrchov trecích dvojíc, ktoré sú obmývané mazivom. Po magnetickej separácii týchto častíc z maziva a zachytením na ferografickej stope sa pod mikroskopom popisujú ich základné charakteristiky [3, 4]. Identifikácia častíc nachádzajúcich sa na ferografických stopách a ich priradenie konkrétnemu druhu opotrebovania zariadenia je pomerne náročné, nakoľko reálne ferografické stopy obsahujú súčasne viac druhov častíc opotrebovania, čo je spôsobené súčasným pôsobením viacerých trecích mechanizmov v reálnych tribologických sústavách [5, 6].
Ferografia je jednou z najdôležitejších metód na analýzu produktov opotrebovania. Je to bezdemontážna diagnostická metóda, ktorá sa využíva na určenie režimu opotrebovania sledovaného zariadenia. Využíva mazivo ako zdroj informácií o dejoch a zmenách v sledovaných zariadeniach. Podstatou tribotechnickej diagnostiky je zistenie prítomnosti oterových častíc v olejovom systéme, stanovenie ich koncentrácie, počtu, geometrických parametrov a fyzikálnych a chemických vlastností mazív. [7] Preto využíva na tieto zistenia veľké množstvo metód, medzi ktoré patrí aj ferografia. Na odhalenie vznikajúcej poruchy už počas jej pôsobenia a na uskutočnenie opatrení, skôr ako nadobudne stav stroja havarijný charakter, existujú tzv. diagnostické signály. Diagnostické signály umožnia pri vhodnom výbere ukazovateľa a kontrolného časového intervalu priebežne charakterizovať technický stav príslušného uzla. [8]
Cieľom využitia metód tribotechnickej diagnostiky je poskytnúť správne informácie na:
• zistenie abnormálneho opotrebovania, ktoré bezprostredne predchádza poruche,
• diagnostikovanie druhu, miesta a mechanizmu opotrebovania, ako aj jeho progresívnosti,
• predpovedanie stavu stroja alebo uzla a
• rozhodnutie o potrebe údržby alebo opravy.
Odhaduje sa, že 80 – 90 percent strojov sa vyraďuje z prevádzky kvôli škodám z opotrebovania, pričom sa opotrebúvavajú iba tenké povrchové vrstvy. Zlyhanie valivých ložísk v modernej leteckej technike je na 85 percent podmienené zlyhaním tribotechniky. Čím dlhodobejšie sa sleduje motor, tým presnejšia a lepšia je diagnostika stavu opotrebovania. Uvedený problém riešený v článku je výsledkom každodenných tribotechnických analýz. Hlavnou úlohou tribotechnického hodnotenia vzoriek olejov je sledovanie aktuálneho stavu motorov ale aj zabezpečenie ich bezpečnosti a bezporuchovej činnosti.
MATERIÁL A METÓDY
Ferografická súprava sa skladá z analytického ferografu REO 1 (obr. 1) a bichromatického mikroskopu ZEISS Axiolab (obr. 2) s využitím videokamery s pripojením na osobný počítač vybavený softvérom na spracovanie snímaného obrazu. Súčasťou analytického ferografu je posuvný piest so štandardnou rýchlosťou posuvu na zabezpečenie plynulého toku oleja tak, aby na podložku dopadala jedna kvapka za cca jednu minútu [9]. Analytický ferograf bol použitý na prípravu ferografickej stopy, ktorá sa vytvára na priehľadnej polyetylénovej podložke (obr. 3) zachytením častíc vzniknutých z opotrebovania. Po vysušení ferografickej stopy, sa PE podložka rozdelí a umiestni do rámčeka diapozitívu pre lepšiu manipuláciu pod mikroskopom a pre ďalšie uskladnenie (obr. 3). Princíp zachytenia produktov opotrebovania na polyetylénovej podložke za vzniku ferografickej stopy je založený na magnetickej separácii častíc zo vzorky pracovnej kvapaliny, ktorá rovnomerne dopadá na podložku, pod ktorou sa nachádzajú už spomínané magnety. Pomocou pôsobenia magnetického poľa s klesajúcim gradientom intenzity v smere toku kvapaliny sa častice, nachádzajúce sa v analyzovanej kvapaline, usadzujú na podložke v miestach daných ich veľkosťou a magnetickými vlastnosťami. Vzorka oleja steká po priehľadnej fólii, ktorá je umiestnená pozdĺžne na dvoch magnetoch v dĺžke cca 60 mm, vzdialených od seba 3 mm a so sklonom 12° v smere toku oleja.
Morfológia častíc zachytených na ferograme je pozorovaná pod optickým bichromatickým mikroskopom ZEISS Axiolab s celkovým zväčšením 100, 200 a 500 krát. Súčasťou mikroskopu je videokamera SONY CCD IRIS, ktorá je prepojená s monitorom Trinitron Sony a zabezpečuje prenos obrazu do PC. PC je vybavený meracím programom ATLAS, v ktorom je možné uložiť obraz pozorovaný pod mikroskopom a pomerať rôzne parametre zachytených častíc.

EXPERIMENTÁLNA ČASŤ
Pripravené ferografické stopy boli pozorované pod bichromatickým mikroskopom, to znamená že na identifikáciu častíc boli použité dve osvetlenia, a to zhora bolo osvetlenie s červeným filtrom a zdola s filtrom zeleným. Na začiatku analýzy sa pozorujú úlomky opotrebovania pod 100-násobným zväčšením, aby bolo možné zistiť intenzitu zanesenia stopy. V druhom kroku sa 200-násobným zväčšením prezrela vstupná oblasť, čiže miesto vtoku oleja na podložku. Je to miesto, kde je najväčšia pravdepodobnosť zachytenia najväčších magnetických častíc a ďalších, menších častíc. Ich prítomnosť je zaznamenaná a sú popísané čo do veľkosti a tvaru. Potom sa prezerá stredná časť ferogramu, na ktorej sa zvyčajne nachádzajú menšie magnetické častice a nemagnetické častice rôznej veľkosti, od niekoľko jednotiek mikrometrov do niekoľko desiatok mikrometrov. V prípade, že sa na začiatku stopy nachádzalo väčšie množstvo častíc a prípadne aj väčších rozmerov, boli aj v strednej časti pozorované väčšie častice ako je to bežné. Poslednou oblasťou ferogramu, ktorá je sledovaná, je oblasť výstupu oleja z podložky a nachádzajú sa tam častice submikroskopických rozmerov, vo väčšine prípadov je táto oblasť prázdna.

Identifikácia častíc, nachádzajúcich sa na ferograme a ich priradenie konkrétnemu druhu opotrebovania motora, bola zabezpečovaná za pomoci programu ATLAS, modul Vega na spracovanie obrazu po jeho prenesení kamerou na monitor počítača. Panel Measurement Toolbox (obr. 4a) umožňuje odmeriavanie rôznych rozmerov častice v aktívnom obraze.
Na merania je k dispozícii sada meracích a pomocných objektov. Každý objekt má svoju identifikačnú značku, ako je uvedené na príklade v tabuľke dole.
Modul Toolbar umožňuje ukladať (zväčšovať, zmenšovať), listovať a prezerať obrázky vo vytvorených albumoch. Pomocou nasledujúceho modulu (obr. 4b) sa zobrazí Histogram obrazu. Pri 24-bitových obrazoch typu true Color sa zobrazí každý farebný kanál zvlášť. Aplikácia Image Operation Toolbox umožňuje 3D náhľad. 3D náhľad je tvorený pomocou jasu zo šedo tónového obrázku. Rozmer v Z-osi je úmerný intenzite jasu v danom bode. Taktiež umožňuje skladanie rovín, binárne operácie s obrázkami, rozklad obrazu na zložky, skladanie obrazov zo zložiek a tvorbu 3D náhľadu.
Jednotlivé operácie v ponukách programu Atlas umožňujú napr. dva obrázky sčítať, odčítať, násobiť, deliť. Ďalej je možné určiť rozdiel, minimum, maximum alebo maskovať jeden obraz druhým.

SPRACOVANIE FEROGRAFICKÝCH ANALÝZ
Výsledkom ferografickej analýzy je určenie konkrétneho druhu opotrebovania, podľa identifikovaných charakteristík častíc zachytených na ferografickej stope. Pre definovanie druhu opotrebovania sa posudzujú nasledovné charakteristiky izolovaných častíc opotrebovania: v prvom rade je to umiestnenie častice na ferograme, ďalej umiestnenie jej hlavného rozmeru vzhľadom k toku oleja, prípadne k smeru magnetických siločiar a v neposlednom rade tvar a povrch častice. Analyzovaním vzoriek odoberaných počas prevádzky leteckých motorov bol spracovaný atlas častíc, ktorý obsahuje reálne fotografie ferografických stôp obsahujúcich reprezentatívne častice vzoriek olejov. Na základe hodnotenia spomínaných charakteristík častíc boli popísané typické častice pre nasledujúce štyri základné druhy opotrebovania.
ADHEZÍVNE OPOTREBOVANIE
Produkty adhezívneho opotrebovania vznikajú ako dôsledok normálneho klzného opotrebovania v stroji. Prejavujú sa ako tenké doštičky veľkosti (5 až 15) μm v hlavnom rozmere, majú hladký a lesklý povrch. Ak je týchto častíc málo tak na ferografickej stope nevytvárajú retiazky (obr. 5a), ale ak ich je viac, tak vytvárajú retiazky, čiže spájajú sa v smere magnetických siločiar (obr. 5b).

ABRAZÍVNE OPOTREBOVANIE
Produkty abrazívneho opotrebovania vznikajú prienikom jedného tvrdšieho povrchu do druhého mäkšieho, výsledkom čoho je vznik častíc podobných trieskam, vytvárajúcich sa pri obrábaní. Veľkosť týchto častíc v hlavnom rozmere je (20 až 100) μm. Proces rezného opotrebovania v stroji nie je normálny. Prítomnosť triesok a ich množstvo musí byť sledované. Pri narastajúcom počte častíc abrazívneho opotrebovania o veľkosti 50 μm a viac, hrozí porušenie niektorej časti systému (obr. 6).

ÚNAVOVÉ OPOTREBOVANIE
Pri nadmernom zaťažení ložísk vznikajú únavové a sférické častice. Únavové častice signalizujú že dochádza ku skutočnému odstráneniu materiálu vydrobením, alebo sa začalo jeho odlamovanie. Takéto častice dosahujú veľkosť až 100 μm. Tvar týchto častíc je nepravidelný, s hladkým povrchom (obr. 7).
Sférické častice vznikajú väčšinou z únavových trhlín a ich prítomnosť signalizuje začínajúce problémy ložiska, nakoľko sa v pracovnej kvapaline objavujú skôr ako únavové častice. Priemer týchto guľôčok je (2 až 5) μm, na ferografickej stope bývajú náhodne umiestnené (obr. 8). Identifikácia väčšieho množstva týchto častíc v zornom poli mikroskopu je zreteľným signálom blížiacej sa poruchy valivého ložiska.
![]() |
![]() |
ŠMYKOVÉ OPOTREBOVANIE
Nadmerné šmykové opotrebovanie vzniká, keď povrchový tlak v dôsledku vysokého zaťaženia alebo rýchlosti (prípadne obidvoch) prekročí kritickú hodnotu. Ak tlaky pôsobiace na povrch ďalej rastú, dochádza k úplnému odlúpnutiu povrchu a na ferografickej stope sa objavia častice kritického opotrebovania. Častice vznikajúce pri tomto druhu opotrebovania majú rovné hrany a ryhovaný povrch v dôsledku kĺzania (obr. 9). Veľkosť týchto častíc je (30 až 100) μm.

VYHODNOTENIE A DISKUSIA
Štúdiom a popísaním už spomínaných charakteristík častíc a následným určením typických druhov opotrebovania pre letecké motory v prevádzke je možné definovať režim trenia a opotrebovania trecích dvojíc týchto motorov. Výsledkom tohto štúdia je určenie režimu opotrebovania mazacieho systému pomocou troch úrovní, a to normálny, rizikový a kritický režim opotrebovania. Tieto úrovne boli definované na základe zistených skutočností vo vzorkách olejov počas prevádzky motorov.
Normálny režim opotrebovania je definovaný prítomnosťou adhezívnych častíc na ferograme, ktoré nevytvárajú retiazky a aj prítomnosťou abrazívnych častíc veľkosti (20 až 30) μm.
Rizikový režim opotrebovania je definovaný adhezívnymi časticami, ktoré už vytvárajú retiazky, ďalej prevažne tenkými abrazívnymi časticami veľkosti viac ako 50 μm a tiež únavovými časticami do veľkosti 50 μm.
Kritický režim sa prejavuje nielen vytvorenými retiazkami častíc, ale hlavne prítomnosťou hrubých abrazívnych častíc veľkosti až 100 μm, sférickými časticami zvyčajne veľkosti do 5 μm a šmykovými časticami veľkosti 100 μm a viac. Definovanie týchto úrovní opotrebovania umožňuje jednoduchšiu a presnejšiu orientáciu pri zisťovaní režimu opotrebovania a rýchlejšiu následnú diagnostiku stavu motora, prípadne zistenie vyvíjajúcej sa poruchy.
ZÁVER
Posudzovanie stupňa opotrebovania motorov pomocou analýzy častíc, ktoré vznikli z opotrebovania trecích dvojíc motora sa úspešne využíva v mnohých odvetviach diagnostiky stavu strojov. V príspevku je vypracovaný postup ferografickej analýzy so zameraním na oleje leteckých motorov. Ferografická súprava, ktorá bola popísaná v príspevku, pozostáva z ferografu a bichromatického mikroskopu a umožňuje rýchly prístup k informáciám o podmienkach práce trecích dvojíc motora, ktoré vedú k vzniku produktov opotrebovania. Výsledkom ferografických analýz je popis režimu trenia a opotrebovania na základe magneticky zachytených produktov opotrebovania, ktoré charakterizujú daný druh opotrebovania. Ferografickými analýzami boli identifikované štyri typické druhy opotrebovania, ktoré sa prejavujú v pracovných kvapalinách mazacích systémov leteckých motorov. Sú to produkty adhezívneho, abrazívneho, únavového a šmykového opotrebovania.
Podľa zastúpenia a intenzity daných druhov opotrebovania boli definované jednotlivé režimy opotrebovania, ktoré charakterizujú stav trecích dvojíc motorov pomocou troch úrovní. Ide o normálny režim opotrebovania, ktorý je bežný a prijateľný pre prevádzku leteckých motorov a vyskytujúce častice sú normálne. Rizikový režim opotrebovania hovorí, že mazací systém motora je potrebné nejakým spôsobom kontrolovať a hľadať možné miesta vzniku problémov a teda pokúsiť sa predísť stavu poškodenia alebo poruchy stroja. Pri zistení kritického režimu trenia a opotrebovania je možné predpokladať, že už došlo k poškodeniu niektorej mechanickej časti motora a je potrebné zastaviť prevádzku a urobiť vizuálnu kontrolu (endoskopiu) ak je to možné, alebo inú diagnostickú kontrolu systému, napríklad vibrodiagnostiku, hlavne ak ide o poškodenie rotujúcich častí. V takom prípade je veľmi pravdepodobné, že aj výsledky ostatných tribodiagnostických skúšok budú prejavovať nadmerné hodnoty, ako napríklad množstvo častíc, koncentrácia konštrukčných prvkov poškodeného systému a podobne.
Cieľom rozvoja a využitia spomínaných techník je odhaliť možné poškodenie počas jeho vývoja a uskutočniť opatrenia skôr, ako dôjde k závažnej poruche. V diagnostike je veľmi dôležité venovať pozornosť aj ďalším informáciám o prevádzke. Vypracovať určenie konečného stavu motora, popísať procesy prebiehajúce v motore rovnako pri jeho normálnom fungovaní, ako aj počas vývoja nejakej poruchy.
LITERATÚRA:
[1] ROYLANCE, B. J. – HUNT, T. M.: The wear debris analysis handbook. Oxford, UK: Coxmoor Publishing Company; 1999.
[2] BLAŠKOVIČ, Pavel – BALLA, Jozef – DZIMKO, Marián: Tribológia. 1. Vyd. Bratislava: ALFA, 1990. 361 s. ISBN 8005006330
[3] GOVINDARAJAN, N. – GNANAMOORTHY, R.: Ferrography – A procedure for measuring wear rate. In: Indian Journal of Engineering &Materials Science. Vol. 15, October (2008), p. 377 – 381.
[4] LAGHARI, S. Mohammad – MEMON, A. Qurban – KHUWAJA, A. Gulzar: Knowledge Based Wear Particle Analysis. In: International Scholarly and Scientific Research & Innovation 1(12) 2007, p. 892 – 896.
[5] RAADNUI, Surapol: Wear particle analysis – utilization of quantitative computer image analysis: A review. In: Tribology International. Vol. 38, (2005), p. 871 – 878.
[6] LEAVERS, Violet: New Advances in Wear Debris Analysis. In: Machinery lubrication. August (2012) http://www.machinerylubrication.com/Read/29029/new-advances-inwear-debris-analysis
[7] MAJDAN, R. – TKÁČ, Z. – ŠEVČÍK, P. – DRABANT, Š. – JÁNOŠÍK, Š.: The Test of Hydrostatic Pump and Hydraulic Fluids by Department of Vehicles and Heat Devices. In Interfaces'08. Sopron: Slovnaft a.s. Member of the MOL Group, 2008, s. 152 – 159.
[8] EBERSBACH, S. – PENG, Z. – KESSISSOGLOU, N. J.: The investigation of the condition and faults of a spur gearbox using vibration and wear debris analysis techniques. In: Wear. Vol. 260 (2006), p. 16 – 24
[9] SEJKOROVÁ, M.: Metody tribotechnické diagnostiky. Učební opora. Ostrava: VŠB-TU, 2013. 111 s. ISBN 978-80-248-3280-7
TEXT/FOTO RNDR. JANKA MIHALČOVÁ, PHD., DOC. ING. MIROSLAV RIMÁR, CSC., TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH, FAKULTA VÝROBNÝCH TECHNOLÓGIÍ, KATEDRA PROCESNEJ TACHNIKY



