14. 1. 2013Aj v Turkménsku sa má onedlho začať privatizácia štátnych podnikov, hoci jeho ekonomika patrí na svete medzi najsilnejšie regulované vládou. Reuters uvádza s odvolaním sa na nemenovaného vládneho činiteľa, že si štát zachová kontrolu nad zásobami a ťažbou ropy a zemného plynu, ktoré sú hlavným bohatstvom stredoázijskej púštnej republiky.
Médiá v Ašchabade dnes informujú, že v piatok (11. 1.) prezident Gurbanguli Berdymuchamedov na rozšírenom zasadnutí vlády povedal, že pred jeho začiatkom podpísal zákon o privatizácii na roky 2013 až 2016. Prezident dodal, že sa privatizácia začne ešte tento rok.
Vláda však zostavila zoznam strategických podnikov, ktoré zostanú v štátnom vlastníctve. Do úvahy prichádza privatizácia hlavne v doprave, spojoch a v stavebníctve.
Prezident povedal, že sa realizovaním privatizačného programu Turkménsko zmení na krajinu s trhovou ekonomikou. Nehovoril ani o tom, či sa do privatizácie budú môcť zapojiť zahraniční investori.
Turkménsko plánuje uviesť do života medzinárodné účtovné štandardy a v roku 2016 chce otvoriť burzu. Dve desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní samostatnosti krajina v ekonomických reformách stále výrazne zaostáva za svojím susedom, rovnako bohatým na ropu a zemný plyn, Kazachstanom.
Zásoby zemného plynu sú v Turkménsku štvrté najväčšie na svete.
Prezident informoval, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny vzrástol vlani o 11,1 %. Tento rok by mal byť prírastok 11 %; v roku 2011 dosiahol vzostup 14,7 %. Na výborných výsledkoch sa však prejavilo predovšetkým silné zdraženie ropy a zemného plynu na svetovom trhu. Medzinárodný menový fond v odhade vývoja HDP krajiny predpokladal, že v roku 2012 dosiahne 8 % a v tomto roku klesne na 7,7 %.
Turkménsko plánuje zvýšiť export zemného plynu do roku 2030 v porovnaní so súčasnosťou o takmer 400 % na 250 miliárd kubických metrov. Zatiaľ ho vyváža do Ruska, Číny a Iránu. Ašchabad údaj nezverejňuje, ale koncern BP odhaduje, že ťažba plynu v Turkménsku predvlani neprekročila 60 miliárd kubických metrov.
Vláda však zostavila zoznam strategických podnikov, ktoré zostanú v štátnom vlastníctve. Do úvahy prichádza privatizácia hlavne v doprave, spojoch a v stavebníctve.
Prezident povedal, že sa realizovaním privatizačného programu Turkménsko zmení na krajinu s trhovou ekonomikou. Nehovoril ani o tom, či sa do privatizácie budú môcť zapojiť zahraniční investori.
Turkménsko plánuje uviesť do života medzinárodné účtovné štandardy a v roku 2016 chce otvoriť burzu. Dve desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní samostatnosti krajina v ekonomických reformách stále výrazne zaostáva za svojím susedom, rovnako bohatým na ropu a zemný plyn, Kazachstanom.
Zásoby zemného plynu sú v Turkménsku štvrté najväčšie na svete.
Prezident informoval, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny vzrástol vlani o 11,1 %. Tento rok by mal byť prírastok 11 %; v roku 2011 dosiahol vzostup 14,7 %. Na výborných výsledkoch sa však prejavilo predovšetkým silné zdraženie ropy a zemného plynu na svetovom trhu. Medzinárodný menový fond v odhade vývoja HDP krajiny predpokladal, že v roku 2012 dosiahne 8 % a v tomto roku klesne na 7,7 %.
Turkménsko plánuje zvýšiť export zemného plynu do roku 2030 v porovnaní so súčasnosťou o takmer 400 % na 250 miliárd kubických metrov. Zatiaľ ho vyváža do Ruska, Číny a Iránu. Ašchabad údaj nezverejňuje, ale koncern BP odhaduje, že ťažba plynu v Turkménsku predvlani neprekročila 60 miliárd kubických metrov.
Zdroj: TASR
