29. január 2026 - Ako sa dodávateľské reťazce prispôsobujú geopolitickým a regulačným zmenám priblížil pre časopis Strojárstvo/Strojírenství Mag. Stanislav Michalička, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR.
Európska logistika sa v súčasnosti nachádza v období, ktoré možno označiť za jedno z najnáročnejších za posledné desaťročia. Celé odvetvie sa musí vyrovnávať s neustálymi zmenami – politickými, ekonomickými, prírodnými aj spoločenskými. Dodávateľské reťazce, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nastavené na maximálnu efektivitu a princípy „just in time“, sú dnes vystavené tlaku nepredvídateľných udalostí, ktoré výrazne ovplyvňujú ich stabilitu a spoľahlivosť.
Zhoršujúca sa ekonomická situácia v mnohých európskych krajinách má priamy dopad aj na logistiku. V praxi sa to prejavuje nielen tlakom na ceny a marže, ale aj rastúcou kriminalitou v našom sektore. Krádeže tovaru, podvody pri preprave či zneužívanie dopravných dokladov sa stávajú čoraz sofistikovanejšími aj vďaka používaniu umelej inteligencie. Logistické firmy tak musia investovať viac do bezpečnosti, monitoringu a poistenia zásielok, čo opäť zvyšuje ich náklady.
K týmto výzvam sa pridáva aj dlhodobo zanedbávaná infraštruktúra. Pomalá výstavba nových ciest a železničných tratí, no najmä zdĺhavé rekonštrukcie existujúcich koridorov výrazne sťažujú plynulú prepravu tovaru. V strednej Európe, ktorá je kľúčovým tranzitným regiónom medzi západom a východom, sú tieto problémy obzvlášť citeľné.
Významným faktorom, ktorý dnes ovplyvňuje logistiku, sú aj geopolitické konflikty a obchodné obmedzenia. Výrazne cítime dôsledky veľkej politiky, napríklad v podobe novej colnej a obchodnej agendy Spojených štátov alebo zmenených pravidiel v globálnom obchode. Firmy musia reagovať na nové clá, kontroly a administratívne bariéry, čo spomaľuje tok tovaru a zvyšuje neistotu v plánovaní. Ozbrojené konflikty vo svete, ako vojna na Ukrajine či napätie v oblasti Jemenu a Červeného mora, výrazne menia tradičné prepravné trasy. Mnohé námorné linky sú nútené obchádzať rizikové oblasti, čo vedie k predlžovaniu plavieb, k zvýšeniu spotreby paliva a následne aj k rastu cien prepravy. Predlžovanie prepravnej doby sa potom prenáša do celého dodávateľského reťazca, a to od výrobcov až po koncových zákazníkov.
Ďalšou výzvou sú nové a pripravované regulácie Európskej únie (EÚ). Emisné normy, požiadavky na znižovanie uhlíkovej stopy, povinná digitalizácia prepravných dokumentov či implementácia ESG kritérií zásadne menia spôsob fungovania logistických firiem. Neustále zmeny legislatívy sťažujú dlhodobé plánovanie investícií aj prevádzky. Mnohé podniky musia vyčleňovať kvalifikovaných zamestnancov na prípravu ESG reportov, auditov a vnútorných smerníc, čo odčerpáva ľudské zdroje z bežnej operatívy. Digitalizáciu ako sektor jednoznačne vítame, pretože má potenciál zvýšiť transparentnosť a efektivitu. Zároveň však zdôrazňujeme potrebu jej koordinácie nielen na úrovni EÚ, ale aj na národnej úrovni, aby jednotlivé systémy boli kompatibilné a neprinášali firmám zbytočnú administratívnu záťaž.
Tieto faktory sa premietajú aj do spôsobu, akým firmy plánujú dopravu, skladovanie a zásoby. Predlžovanie prepravných dôb, napríklad v dôsledku obchádzania Afriky v námornej doprave, núti podniky udržiavať vyššie skladové zásoby. To znamená viazanie kapitálu a zvýšené náklady na skladovanie, poistenie a manipuláciu s tovarom. Výrazný vplyv na prepravné časy má dnes aj počasie; extrémne výkyvy, povodne či búrky môžu narušiť cestnú, železničnú aj námornú dopravu. Alternatívne riešenia, ako napríklad rýchlejšia železničná preprava z Číny do Európy, síce predstavujú zaujímavú možnosť diverzifikácie trás, no v súčasnosti zostávajú pomerne málo spoľahlivé a často sú sprevádzané nepredvídateľnými oneskoreniami.
V tomto zložitom prostredí je nevyhnutná úzka spolupráca medzi štátom, EÚ a odbornými zväzmi. Úlohou odborných zväzov je podporovať svojich členov v ich podnikaní a aktívne sa podieľať na vytváraní priaznivých podmienok pre celé odvetvie. To znamená nielen komunikovať s národnými orgánmi, ale aj aktívne sa zapájať do diania na úrovni EÚ. Práve EÚ je kľúčovým aktérom, ktorý určuje smerovanie legislatívy a regulačného rámca. Z tohto dôvodu je dôležité byť súčasťou medzinárodných združení, ktoré zastupujú záujmy svojich členov v európskom priestore a umožňujú vstupovať do diskusií o pripravovaných pravidlách už v ich raných fázach.
Zväz logistiky a zasielateľstva SR je predovšetkým hlasom svojich členov. Tvoria ho konkrétne firmy a odborníci z praxe, ktorí denne riešia reálne problémy v doprave, skladovaní a colných procesoch. Vďaka tomu máme presnú spätnú väzbu o tom, čo odvetvie trápi a kde sa nachádzajú jeho najväčšie prekážky. Dokážeme pomenovať regulácie, ktoré sú nefunkčné alebo nadmerne zaťažujú podnikanie, a zároveň navrhovať konkrétne riešenia.
Povedomie o úlohe zasielateľa v spoločnosti je však stále nedostatočné, hoci práve zasielatelia predstavujú zásadný článok spájajúci výrobcov, dopravcov a zákazníkov. Aj preto považujeme za svoju povinnosť byť aktívni, hlasní a systematicky informovať o našich záujmoch aj o prínose, ktorý má toto odvetvie pre ekonomiku.
Európska logistika sa nachádza v období výrazných zmien a neistoty, no zároveň aj významných príležitostí. Ak sa podarí zosúladiť geopolitické, regulačné a technologické výzvy s potrebami praxe, môže sa tento sektor stať odolnejším a efektívnejším. Predpokladom takéhoto vývoja je otvorený dialóg, spolupráca a realistický pohľad na to, čo logistika dokáže zabezpečiť a kde už naráža na hranice svojich možností.
Text: Mag. Stanislav Michalička, INTERLINER, s.r.o. a prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR

