18. december 2025 - Firmy môžu legálne znížiť daňové zaťaženie a zároveň financovať svoj výskum, vývoj a rast konkurencieschopnosti. Superodpočet patrí medzi najefektívnejšie a zároveň najjednoduchšie nástroje štátu na systematickú podporu podnikových investícií do výskumu a vývoja. V strednodobom horizonte prináša firmám okamžitú úsporu na dani z príjmov, no v dlhodobom pohľade vytvára strategickú výhodu, pretože podporuje inovácie, zvyšuje konkurencieschopnosť a posilňuje technologickú suverenitu krajiny.
Superodpočet na výskum a vývoj je špecifická forma daňového zvýhodnenia, ktorá umožňuje podnikom znížiť si základ dane o časť alebo celú výšku nákladov, ktoré preukázateľne vynaložili na výskumné a vývojové aktivity. Inými slovami, štát umožňuje firmám, aby si náklady na výskum a vývoj uplatnili ako daňový náklad dvakrát, najprv štandardne v rámci účtovníctva a následne ešte raz – formou dodatočného odpočtu od základu dane. Tento mechanizmus sa nazýva superodpočet. Cieľom štátu je motivovať podnikateľské subjekty, aby investovali do inovácií, vývoja nových produktov, technológií a procesov. Skúsenosti z krajín Európskej únie ukazujú, že takéto opatrenia majú reálny multiplikačný efekt. Každé 1€ ušetrené na dani sa často zhodnotí v podobe niekoľkonásobne vyšších investícií do výskumu, nových pracovných miest či exportného potenciálu.
Hoci superodpočet využíva väčšina členských krajín EÚ, slovenská verzia patrí medzi najštedrejšie. Od roku 2021 si podniky môžu odpočítať až dvesto percent oprávnených nákladov na výskum a vývoj, čo je jedna z najvyšších sadzieb v rámci únie. Napriek tomu je jeho reálne využívanie stále relatívne nízke. Firmy v krajinách ako Holandsko, Nórsko či Taliansko využívajú tento nástroj približne päťnásobne častejšie ako slovenské podniky.
Čo si možno v rámci superodpočtu uplatniť
Superodpočet môžu využiť všetky podnikateľské subjekty – právnické aj fyzické osoby, ktoré realizujú činnosti spĺňajúce zákonnú definíciu výskumu a vývoja. Patria sem najmä mzdy a odvody výskumno-vývojového personálu, služby poskytované tretími stranami, materiál a spotrebný tovar využitý pri vývoji, softvér, licencie a nehmotné práva potrebné pre výskumné aktivity, nehnuteľnosti a priestory určené na výskum a vývoj a tiež odpisy aktív využívaných vo výskume. Tieto náklady musia byť zahrnuté v písomne vypracovanom výskumno-vývojovom projekte a evidované analyticky, aby ich bolo možné jednoznačne priradiť ku konkrétnemu výskumnému zámeru.
Príklady oprávnených aktivít
V praxi medzi bežné vývojové činnosti v slovenskom priemysle patria výroba a testovanie prototypov, návrh a výroba foriem, nástrojov a prípravkov, skúšobná výroba, hľadanie alternatívnych materiálov, procesov či technologických riešení, ako aj návrh, hodnotenie a výber zariadení, systémov alebo výrobných postupov. Rozsah aktivít, ktoré možno zaradiť pod výskum a vývoj, je však omnoho širší. Uvedené príklady len naznačujú, že legislatíva pokrýva veľmi pestrú škálu činností naprieč celým podnikovým spektrom – od IT sektora cez strojárstvo až po chemický a potravinársky priemysel.
Aktuálny stav superodpočtu
Podľa údajov Výskumnej a inovačnej autority využíva superodpočet najmä priemyselný a technologický sektor, teda podniky, ktoré majú kapacity na výskum a vývoj vlastných produktov. V rokoch 2015 až 2022 sa počet firiem uplatňujúcich superodpočet postupne zvyšoval, pričom dominantné zastúpenie majú výrobcovia automobilových komponentov, elektrotechnický a strojársky priemysel. VAIA (Výskumná a inovačná autorita) ukazuje, že podiel slovenských firiem využívajúcich daňové úľavy na výskum a vývoj je približne päťkrát nižší než v Nórsku či Holandsku. Napriek tomu celkový objem investícií do výskumu rastie a čoraz viac podnikov začína chápať superodpočet nie ako administratívnu záťaž, ale ako reálny zdroj financovania inovácií.
Text: Gabriela Gabajová, Milan Botka
Foto: vecteezy
Zdroj: Ako (ne)zdaňovať pokrok?, Výskumná a inovačná autorita
