18. november 2025 - Technológie menia výrobu rýchlejšie, než sa stíhame prispôsobovať – no skutočný pokrok nestojí len na strojoch, ale predovšetkým na ľuďoch. O rovnováhe medzi digitalizáciou a ľudským faktorom, o stave výrobného manažmentu na Slovensku, ale aj o tom, prečo sú disciplína, spolupráca a neustále učenie sa dôležitejšie než najmodernejšie technológie, hovorí v rozhovore prof. Ing. Ján Košturiak, PhD. - odborník na priemyselné riadenie a transformáciu podnikov.
Hlavná téma konferencie Výrobný manažment 2025 bola „Technológie posúvajú hranice, ľudia im dávajú smer”. Ako sa podľa vás v praxi darí firmám nachádzať rovnováhu medzi technologickým pokrokom a ľudským faktorom?
Mám pocit, že technológie ľuďom utekajú. Problém nie je v tom, že technológie vlastníme a vieme s nimi pracovať. Dobré firmy potrebujú pomocou technológií dosiahnuť konkurenčnú výhodu, rýchlosť, produktivitu a vyššiu maržu – a to sa mnohým z nich nedarí, pretože si nevedia zorganizovať vlastnú firmu ani rozvíjať svojich ľudí, napríklad tak, ako to dokázali firmy ako Baťa alebo Toyota. Neviem presne, čo je myslené pod pojmom rovnováha, ale technológie sa vyvíjajú exponenciálne, zatiaľ čo ľudia lineárne. To znamená, že v súboji o mnohé pracovné miesta s technológiami ľudia nemôžu vyhrať a musia si nájsť svoje úlohy tam, kde budú kľúčové hodnoty ako ľudskosť, rešpekt, dôvera a spolupráca. Dôležité je, aby sa ľudia postupne nemenili na stroje a neprepustili strojom svoje pozície v rozhodovaní o rozvoji organizácií a ľudskej spoločnosti.
Ako hodnotíte súčasnú fázu vývoja výrobného manažmentu na Slovensku? V ktorých oblastiach vidíte najväčší pokrok a kde stále existujú výzvy?
Výrobný manažment sa u nás v posledných desaťročiach posunul na svetovú špičku, čiastočne vďaka silnému automobilovému priemyslu. V praxi vidíme moderné výrobné systémy so zavedenými princípmi Lean a Six Sigma, digitálnymi nástrojmi, pokročilými technológiami aj automatizáciou. Napriek tomu sme často drahí, niekedy pomalí a menej flexibilní. Mnohým firmám robia problém zmeny a najmä ich udržanie v praxi. Kultúra v slovenskom prostredí navyše často zahrňuje neustále sťažovanie sa, nedodržiavanie pravidiel a nedoťahovanie vecí do konca. Myslím si, že potrebujeme hľadať úplne nové prístupy. Doteraz mnohé firmy zvyšovali svoju výkonnosť extenzívne – investovali do nových strojov, stavali haly a zvyšovali fixné náklady. Teraz nás však čaká iná cesta: efektívnejšie pracovať s variabilnými nákladmi, intenzívnejšie využívať dostupné zdroje a budovať rýchlosť a flexibilitu, ktoré nám v porovnaní s ázijskou konkurenciou stále chýbajú.
Aký je váš pohľad na zásadné faktory úspešnej implementácie technologických či procesných zmien vo výrobe? Čo by ste odporúčali manažérom urobiť ako prvé?
Myslím si, že mnohé zmeny neboli úspešné preto, že ich realizovala úzka skupina expertov a nezmenila sa firemná kultúra. Potrebujeme posilniť postoje ľudí k práci aj k zmenám – vytrvalosť, disciplínu, spoluprácu a neustálu schopnosť učiť sa. V našich firmách často chýba systematické učenie. Každý líder, majster či expert by mal okolo seba budovať tím, ktorý sa dokáže rozvíjať. Podľa mňa je kľúčové vytvoriť systém, stanoviť jasné pravidlá a dôsledne ich dodržiavať. Zo systému treba budovať kultúru a z nej formovať ľudí „baťovského typu“. Namiesto toho však často vytvárame len “potemkinovské dediny”, ktoré nevydržia. Najnavštevovanejšie kurzy sú stále 5S a keď navštevujem firmy, často vidím, že ani tieto základy ešte nemajú zavedené správne.
Ako sa mení vzdelávanie výrobných manažérov? Aké nové zručnosti sú dnes nevyhnutné?
Ľudia sa nemajú učiť len preto, aby vedeli, ale aby konali a dosahovali výsledky. Manažér by mal byť predovšetkým učiteľom – okrem sledovania ukazovateľov výkonnosti procesov, za ktoré zodpovedá, by mal byť hodnotený aj podľa toho, čo naučil svojich spolupracovníkov. Nepotrebujeme tabuľkových manažérov, ktorí len plnia zadania zhora, ale podnikateľov, ktorí premieňajú problémy na príležitosti a riešenia.
V 2. časti rozhovoru prof. Ján Košturiak prezradí, prečo je technologická transformácia neoddeliteľná od kultúrnej zmeny, a aký prístup k riziku môže firmám pomôcť posunúť sa vpred. Pozrieme sa aj na to, čo podľa neho najviac brzdí malé a stredné podniky, akú silu má partnerstvo firiem s výskumnými a vzdelávacími organizáciami a ktoré metriky dnes definujú skutočne špičkovú výrobnú firmu. Čitateľov čaká jeho priama, praktická a inšpirujúca perspektíva.
2. časť rozhovoru si môžete prečítať v printe predvianočného spojeného čísla 12/25 + 01/26 už čoskoro!
Celoročné predplatné časopisu Strojárstvo/Strojírenství si môžete objednať na našom e-shope alebo nám napíšte na
Rozhovor viedla: Gabriela Gabajová,
Foto: IPA Slovakia
