Česká republika v roku 2024 vynaložila na výskum a vývoj 146,9 mld. Kč

Rast výdavkov bez posunu v podiele na HDP

Výdavky na VaV vzrástli v roku 2024 na 146,9 mld. Kč, no ich podiel na HDP zostal na úrovni 1,82 %. Najvyšší pomer zaznamenalo Česko v roku 2020 (1,95 % HDP).
V kontexte medzinárodného porovnania ide o nižšiu hodnotu: priemer EÚ za posledných päť rokov približne 2,3 % HDP, pričom Nemecko a Rakúsko dosahujú viac než 3,0 %.
Z údajov vyplýva, že dynamika nominálnych výdavkov sa zatiaľ nepremieta do rýchlejšieho dobiehania vyspelých inovačných ekonomík. Informoval Český štatistický úrad.

Štruktúra výdavkov: rast miezd, útlm investícií

Mzdové náklady vo VaV dosiahli 88,6 mld. Kč, čo je medziročne o 7,6 mld. Kč viac. Potvrdzuje to tlak na prilákanie a udržanie kvalifikovaných kapacít.
Kapitálové výdavky (budovy, stroje, technológie) klesli na 10,8 mld. Kč, teda o 0,9 mld. Kč. Ich podiel tvoril len 7 % celkových výdavkov na VaV.
Pre porovnanie, pred desiatimi rokmi – v období intenzívneho čerpania európskych zdrojov na výstavbu výskumných centier – predstavovali kapitálové výdavky až 21 %.
Pre priemysel, najmä strojárstvo, je nižšia miera kapitálových investícií signálom možného spomalenia modernizácie infraštruktúry výskumu a prototypovania.
Podnikový VaV: motorom sú firmy pod zahraničnou kontrolou

Do podnikového VaV smeroval v roku 2024 dvojnásobok prostriedkov oproti vysokoškolskému a vládnemu sektoru spolu. To potvrdzuje, že ťažisko aplikovaného výskumu sa dlhodobo nachádza v podnikovej sfére.
Zahranične kontrolované podniky sa podieľali na celkových výdavkoch podnikateľského sektora približne dvomi tretinami. Na VaV realizovaný vo firmách pod zahraničnou kontrolou smerovalo 63,3 mld. Kč, medziročne o 4,5 mld. Kč viac.
Dominujú predovšetkým odvetvia automobilového a IT priemyslu. Pre strojárstvo to znamená príležitosti v oblasti dodávok vysoko presných výrobných systémov, automatizácie, mechatroniky, testovacích standov a digitalizácie výrobných procesov.

Ľudské zdroje: stabilita s dôrazom na kvalifikáciu

Počet pracovníkov vo VaV sa posledné štyri roky pohybuje okolo 123 tisíc. Stabilizovaný stav pracovných síl v spojení s rastom mzdových nákladov reflektuje konkurenčný súboj o talent.
Pre strojárske podniky to zdôrazňuje potrebu rozvíjať interné akadémie, duálne vzdelávanie, partnerstvá s univerzitami a starostlivé plánovanie náboru v kľúčových odbornostiach (materiálové inžinierstvo, robotika, softvér, dátová analytika).

Dopady a odporúčania pre strojárstvo

Reindustrializácia cez inovácie: Aj pri stagnujúcom podiele na HDP ostáva objem financií významný. Podniky by mali cielene smerovať VaV do oblastí s jasnou návratnosťou – energetická efektívnosť, udržateľné materiály, aditívna výroba, digital twins a prediktívna údržba.
Posilnenie kapitálovej zložky: Pokles kapitálových výdavkov je výzvou. Investície do špičkových skúšobní, prototypových dielní a validácie (TRL 5–8) skracujú čas uvedenia produktov na trh.
Medzisektorová spolupráca: Previazanie automobilového, IT a strojárskeho VaV prináša synergie v oblasti softvérovo definovanej výroby, priemyselnej kybernetiky a kvality.
Lepšie čerpanie externých zdrojov: Cielené využívanie národných a európskych programov môže zvýšiť kapitálovú intenzitu VaV a podporiť vznik excelentných testbedov.
Meranie prínosov VaV: Okrem objemu výdavkov je kľúčové sledovať patenty, licencie, podiel tržieb z nových produktov a rýchlosť transferu do výroby.
Rok 2024 priniesol ďalší rast výdavkov na VaV v Česku, avšak bez zvýšenia ich podielu na HDP a so slabšou kapitálovou komponentou. Ťažiskom ostáva podnikový sektor, výrazne tažený zahranične kontrolovanými firmami, najmä v automobilovom a IT priemysle. Pre české strojárstvo to znamená stabilné, no konkurenčné prostredie, v ktorom o úspechu rozhodne schopnosť pretaviť rast mzdových nákladov na špičkovú expertízu a posilniť investície do infraštruktúry, ktoré urýchľujú transfer výsledkov výskumu do praxe. 

Text: Tibor Šuľa

Foto: