Bratislava 14. októbra 2025 - Kým vláda hovorí o konsolidácii verejných financií a potrebe „šetriť aj na sebe“,
najnovšie čísla ukazujú opak. Verejná správa sa ďalej rozrastá, a to nielen počtom zamestnancov, ale aj výdavkami na ich mzdy.
„Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 má počet zamestnancov verejnej správy stúpnuť z približne 405-tisíc v roku 2015 na 450-tisíc v roku 2026. To síce predstavuje nárast „len“ o 11 %, no keď sa pozrieme na vývoj osobných výdavkov na
zamestnancov verejnej správy v prepočte na jeden pracovný deň, vidíme, že medzi rokmi 2015 až 2026 stúpnu až o 110 %, teda zo sumy približne 26,5 milióna eur na takmer 56 miliónov eur denne,“ uviedla Diana Motúzová, analytička Klubu 500. Podľa nej to v
praxi znamená, že kým počet zamestnancov rastie miernejším tempom, náklady na ich odmeňovanie rastú exponenciálne. V budúcom roku má verejná správa podľa návrhu rozpočtu disponovať osobnými výdavkami vo výške 14,5 miliardy eur, čo je o vyše miliardu eur viac než v roku 2024.
Ministerstvo financií opäť navýšilo svoje pôvodné predikcie
Klub 500 vo svojej analýze poukázal na zaujímavé aj porovnanie minuloročného návrhu rozpočtu (na roky 2025 – 2027) s tohtoročným návrhom (na roky 2026 – 2028). Kým štát minulý rok predpokladal pre rok 2026 približne 448 349 zamestnancov verejnej správy, najnovší návrh ráta už s počtom 450 137 zamestnancov. Pri takomto tempe je len ťažko predstaviteľné, že by sa osobné výdavky verejnej správy mali znižovať.
Konsolidácia len na papieri?
„Čísla naznačujú, že cesta k vládou avizovanej konsolidácii verejných financií cez úspory vo verejnom sektore nebude jednoduchá. Ak sa má štátu skutočne podariť stabilizovať verejné financie, musel by začať zásadne šetriť aj vo vlastných radoch. Zatiaľ to však vyzerá tak, že štát sa skôr rozširuje než racionalizuje a namiesto systematickej konsolidácie sledujeme expanziu verejného sektora, ktorá sa premieta do rastúcich mzdových výdavkov a tlaku na rozpočet. A to sa deje v čase, keď súkromný sektorzápasí s neúmerne vysokým daňovým zaťažením, rastúcimi odvodmi a klesajúcou konkurencieschopnosťou,“ doplnila D. Motúzová.
Text: Tibor Šuľa
Foto: archív
