Bratislava 8. 7. 2025 - Ak ste šoférovali po rozbitých cestách, čakali na vlak, ktorý pre poruchu neprišiel, alebo v nemocnici pozerali na odpadávajúcu omietku, tak ste na vlastnej koži pocítili dôsledky zanedbaných verejných investícií.
Slovensko má dlhodobo nízke verejné investície – a to aj napriek tomu, že potreba opráv a modernizácie je z roka na rok väčšia. Hovoríme tu o investičnom dlhu, ktorý sa kopí a dobieha nás v každodennom živote.
Vysporiadať sa s investičným dlhom nebude ľahké. Lepšie plánovanie a príprava projektov by iste pomohli. Problémom sú však aj financie. Napriek tomu, že potreba investícií do obnovy je čoraz naliehavejšia , štát ich nie je schopný systematicky financovať.
Verejné investície celkovo sa u nás približne rovnajú každoročnej potrebe obnovy. Je to málo aj na pomery strednej a východnej Európy (SVE). V grafe 1, ktorý znázorňuje verejné investície a odpisy vo viacerých krajinách EÚ, je Slovensko na uhlopriečke. Väčšina krajín z regiónu investuje viac, ako je potreba obnovy, a preto sa rýchlejšie modernizujú a zvyšujú úroveň verejných služieb.
Neznamená to však, že na Slovensku sa okrem opravovania rozbitých ciest a chátrajúcich budov nerobí nič iné. Pracuje sa aj na nových projektoch, rozširujú sa diaľnice, vodovodná sieť, pribúdajú zdravotnícke a sociálne zariadenia. Pri malom objeme investícií však nemáme dostatok zdrojov na obnovu a zároveň aj na rozvoj.
Text: Michal Horváth, hlavný ekonóm NBS a Marián Labaj, expert analytik verejných financií NBS
Foto: NBS
