Bratislava 25. júna 2025 - Návrh nového zákona o ochrane osobných údajov, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vyvolal v odbornej verejnosti vlnu znepokojenia.
Odborníci síce oceňujú zámer zjednodušiť a sprehľadniť právny rámec ochrany osobných údajov, upozorňujú však, že niektoré ustanovenia návrhu idú nad rámec požiadaviek Nariadenia GDPR a môžu v praxi priniesť zbytočné komplikácie.
Sporné body návrhu
Podľa viacerých právnikov a špecialistov na ochranu osobných údajov návrh nového zákona prináša viaceré problematické prvky, ktoré presahujú rámec európskej legislatívy:
Nepotrebné písomné súhlasy: Zákon vyžaduje písomné súhlasy fyzických osôb v prípadoch, kde to nie je prakticky možné splniť a kde takýto postup nevyžaduje ani samotné GDPR.
Predĺženie funkčného obdobia predsedu úradu: Funkčné obdobie predsedu Úradu na ochranu osobných údajov sa má predĺžiť z piatich na sedem rokov bez obmedzenia počtu mandátov, čo môže viesť k obmedzeniu transparentnosti a nezávislosti úradu.
Obligatórne sankcie: Nový zákon nahrádza možnosť uloženia sankcií pri porušení GDPR povinnosťou ich uložiť, čím sa eliminuje individuálne posúdenie každej situácie.
Blokácia prijímania kódexov správania: Požiadavka na vyhlášku k monitorujúcim subjektom blokuje prijímanie kódexov správania už od roku 2018, čo brzdí zlepšovanie štandardov ochrany osobných údajov v praxi.
Nejasná výnimka z posúdenia vplyvu: Novela zavádza výnimku, ktorá nie je súčasťou GDPR a môže vytvárať právnu neistotu.
Kritika nad rámec GDPR
Najzásadnejším problémom je podľa odborníkov nové znenie § 2 ods. 1, ktoré kladie na právne základy spracúvania osobných údajov v slovenských zákonoch vyššie požiadavky, než stanovuje GDPR. „Tisíce platných osobitných predpisov tieto požiadavky nespĺňajú a podľa GDPR ich ani spĺňať nemusia. Zavádzame si tak úplne zbytočne dodatočné požiadavky, o ktorých dopredu vieme, že nebudú splnené,“ upozorňuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.
Odborníci pripomínajú, že Slovensko v minulosti opakovane zavádzalo v otázkach právnych základov spracúvania údajov požiadavky, ktoré nie sú v súlade s európskou legislatívou. Právny poriadok by mal byť podľa nich zosúladený s GDPR a nemal by vytvárať ďalšie povinnosti, ktoré nie sú nevyhnutné a môžu skomplikovať fungovanie firiem aj verejnej správy.
Potreba transparentnej a odbornej diskusie
Aj napriek výhradám odborníci oceňujú snahu Úradu na ochranu osobných údajov o zlepšenie prehľadnosti a procesnosti zákona. Zhodujú sa však, že prijímanie nového právneho rámca si vyžaduje otvorenú a odbornú diskusiu, v ktorej by sa mali zohľadniť pripomienky praxe. Predsedníčka Úradu vyjadrila úsilie zapojiť do tvorby nových pravidiel aj odbornú verejnosť, napríklad prostredníctvom rozkladových komisií.
Záver je zrejmý: Slovensko potrebuje reformu zákona o ochrane osobných údajov, tá však nesmie opakovať chyby minulosti. „Naše hlavné odporúčanie je, nemeniť režim právnych základov podľa GDPR a nechať ho tak,“ uzatvára Jakub Berthoty. Bez dôslednej odbornej diskusie a zapojenia všetkých dotknutých strán hrozí, že nový zákon prinesie viac problémov ako riešení.
Text: Tibor Šuľa
Foto: pexels
