Bratislava miestom rokovania Svetovej komorovej federácie ICC

Pri tejto príležitosti prináša TASR rozhovor s predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a predsedom WCF Petrom Mihókom.

-Slovensko sa stane v týchto dňoch miestom rokovania Generálnej rady Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory. Prečo práve Bratislava?-

O konaní zasadania Generálnej rady som rozhodol z mojej pozície predsedu WCF. Predseda má právo rozhodnúť o mieste konania z predložených návrhov a súčasne raz v priebehu svojho mandátu môže zvolať zasadanie do svojej vlastnej krajiny. Pretože 31. decembra 2015 sa končí môj prvý mandát, využil som toto právo a jesenné zasadanie najvyšších orgánov ICC WCF sa koná 30. septembra a 1. októbra 2015 v Bratislave. Na zasadaní sa zúčastní rekordný počet účastníkov, z ktorých viacerí prídu na Slovensko po prvý raz.

-Generálna rada je najvyšší orgán Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory. Ako často zasadá a podľa čoho sa volí miesto rokovania?-

Generálna rada ICC WCF sa stretáva dvakrát ročne vždy na jar a jeseň. WCF predstavuje sieť viac ako 12 000 obchodných a priemyselných komôr vo svete. Máme plný zásobník pozvaní do rôznych krajín sveta. Na základe týchto pozvaní predseda predkladá Riadiacemu výboru ICC WCF návrh na zasadania v budúcom roku. Tieto pozvania sú často viazané na rôzne výročia, medzinárodné konferencie, významné národné ekonomické podujatia. Ďalším faktorom pre rozhodovanie sú aj priority WCF v danom období. Takto sme vlani organizovali zasadanie v Ugande vzhľadom na jednu z hlavných priorít môjho prvého mandátu – rozvoj aktivít na africkom kontinente. Zasadanie bolo spojené so stretnutím predstaviteľov biznisu deviatich východoafrických krajín. Pred rokom bolo zasadanie v Tokiu viazané na celojaponskú konferenciu obchodných a priemyselných komôr. Na jar tohto roku bolo rokovanie v Buenos Aires, budúci rok bude jarné zasadanie v Bombaji v Indii a v Madride v Španielsku.

-Bude mať aj toto zasadanie nejakú hlavnú tému?-

Ústredná téma bude pokračovanie liberalizácie svetového obchodu, to je téma, ktorá nás veľmi zaujíma. Je to aj vo väzbe na sankcie – ale nielen voči Ruskej federácii, existujú aj iné sankcie v oblasti tzv. prekážok rozvoja medzinárodného obchodu. Tento rok navyše bude aj volebným rokom. V Bratislave sa uskutočnia voľby predsedu a prvého podpredsedu Svetovej komorovej federácie. To sa deje raz za tri roky, čiže aj týmto bude toto zasadanie významné. Zhodnotí Svetový komorový kongres v Turíne, ktorý sa uskutočnil v júni 2015 a oboznámime sa s prvým "nástrelom" zamerania kongresu v Sydney v roku 2017. A uzavrieme zoznam kandidátov na svetový kongres 2019, ktorý bude na amerických kontinentoch, čiže Severná a Južná Amerika. Zaujímavou témou bude tiež situácia v krajinách severnej Afriky, Blízkeho a Stredného Východu a jej dopad na ekonomiku týchto krajín. K téme vystúpia predstavitelia Sýrie, Izraela, SAE, Kataru a Združenia obchodných a priemyselných komôr Stredomorskej oblasti.

-Otvoríte aj problematiku, ktorá v týchto dňoch významne ovplyvňuje nielen nemeckú, ale aj európsku a svetovú ekonomiku? Mám na mysli situáciu v automobilovom priemysle, teda v odvetví, ktoré sa aj Slovenska bytostne dotýka?-

ICC WCF sa nezaoberá konkrétnymi problémami jednotlivých firiem. Vnímame ich skôr v kontexte našich aktivít, v danom prípade v oblasti životného prostredia a udržateľného rozvoja a takéto či podobné prípady potom slúžia na formovanie našich stanovísk a odporúčaní.

-Na každom veľkom zasadnutí sa formulujú závery, kde sa zhrnie diskusia a postoje jednotlivých účastníkov. Čo sa deje so závermi Generálnej rady Svetovej komorovej federácie?-

Po skončení zasadania predseda federácie schvaľuje závery, ktoré musia byť hotové zhruba do mesiaca. Posielajú sa na odsúhlasenie účastníkom, či zodpovedajú diskusii, ktorá bola na zasadnutí, následne sa posielajú všetkým členom a zverejňujú sa na internete. Ak sú tam závery, ktoré súvisia s určitým výstupom navonok, tak sa kontaktujú ďalšie medzinárodné inštitúcie, napr. Svetová obchodná organizácia alebo Svetová colná únia. Niektoré závery prechádzajú potom do Medzinárodnej obchodnej komory, ak sa dotýkajú hlavne oblastí takzvaných politík, teda rôznych oblastí napríklad finančného sektora, sektora techniky, obchodu, udržateľného rozvoja a podobne. Čiže sú závery, ktoré smerujú dovnútra federácie, tie sa poskytujú hlavne členom, a potom tie, ktoré idú navonok. Tie dostávajú členovia, ale zároveň predseda a ďalší funkcionári musia na ich základe konať až do ďalšieho zasadania.

-Takže závery, ktoré sa netýkajú výhradne vnútorných záležitostí federácie, smerujú k tým inštitúciám a organizáciám, ktorých sa tematicky týkajú?-

Áno, hlavnými sú Svetová obchodná organizácia, Svetová colná únia a dnes aj skupina 20 najvyspelejších krajín sveta, ktorá teraz na summite v Turecku bude mať aj veľkú tému malé a stredné podnikanie. Tam budeme prezentovať naše závery, či už priamo na summite, alebo na stretnutí ministrov financií G20.

-Na zasadnutí Generálnej rady v Bratislave sa bude voliť predseda a prvý podpredseda Svetovej komorovej federácie. Váš trojročný mandát sa končí v decembri tohto roka. Musí sa uskutočniť nová voľba, aj keď máte opciu na ďalšie tri roky? Kandidujete aj na ďalšie trojročné obdobie?-

Áno mechanizmus je taký, že ten, kto je zvolený za predsedu, má nárok na dva mandáty. Tá voľba sa robí hlavne preto, aby samotný predseda povedal, či chce pokračovať v tejto funkcii, ale tiež aby Generálna rada vyhodnotila jeho trojročné pôsobenie. My sme robili toto vyhodnotenie už na predchádzajúcom zasadnutí v Buenos Aires na jar tohto roka a z toho potom vyšiel aj názor Generálnej rady, že jediným kandidátom zostáva súčasný predseda. Takže na tomto zasadaní v Bratislave budem opätovne kandidovať na funkciu predsedu Svetovej komorovej federácie. Voliť sa bude ešte prvý podpredseda, ktorý je vlastne budúcim predsedom. Preto sa tiež vyhodnotí jeho doterajšie pôsobenie, ako začína napĺňať predstavy o budúcom predsedovi, pretože ani on sa nestáva predsedom automaticky, ale na základe úspešného pôsobenia vo funkcii prvého podpredsedu. Tým kandidátom je prezident Dubajskej obchodnej a priemyselnej komory Hamad Buamim, ktorý je mojím veľmi dobrým a úspešným zástupcom. Okrem toho budeme menovať kompletne celé predsedníctvo, pretože aj po znovuzvolení predseda musí vymenovať šiestich podpredsedov – tí na rozdiel od prvého podpredsedu nie sú volení, ale menovaní. Ja som už začal prvé konzultácie, pretože do konca decembra musím buď potvrdiť mandát súčasných podpredsedov, alebo vymenovať nových. Uplatňujem hlavne geografický princíp, aby sme mali zástupcov zo všetkých kontinentov sveta, ktorí potom reprezentujú nás ako svetovú federáciu na akciách a aktivitách, ktoré máme na jednotlivých kontinentoch.

-Mohli by ste zhodnotiť, čo sa Vám za uplynulé obdobie v rámci tejto svetovej inštitúcie podarilo urobiť a čo by ste ešte chceli dosiahnuť?

Každý musí mať aj pohľad do vlastného zrkadla a dokázať objektívne zhodnotiť svoj vlastný prínos. Určite pozitívna je skutočnosť, že ICC WCF ako medzinárodná organizácia so sídlom v Paríži sa počas môjho mandátu výrazne otvorila tým, že organizujeme naše zasadania v rôznych častiach sveta, čo nám umožňuje byť bližšie k témam, ktoré v Paríži vnímame inak. Veď nielen v subsaharskej Afrike, ale napríklad aj v Tokiu či Buenos Aires boli takéto zasadania prvýkrát v histórii. Výrazne to ovplyvňuje našu pozíciu hlavne mimo Európy. Ďalším pozitívom je zapojenie sa do procesov organizovaných krajinami G20. V tomto roku sa po prvý raz jednou z nových tém pod tureckým predsedníctvom zoskupenia stala problematika malých a stredných podnikov. Doteraz G20 komunikovala najmä s nadnárodnými spoločnosťami. Pozitívne sme pokročili tiež vo vývoji produktov, ktoré ponúkame firmám v oblasti uľahčovania obchodu. Ide najmä o ATA karnety, kde sme počas môjho mandátu rozšírili počet krajín, ktoré sú zahrnuté do systému, o ďalších osem a rozpracovaných máme v súčasnosti ďalších šesť nových krajín. Výrazne sme pokročili v elektronizácii vydávania osvedčení o pôvode tovarov. Na tohtoročnom svetovom kongrese v Turíne sme schválili dva strategické materiály – Chartu obchodných a priemyselných komôr a Sprievodcu práv podnikateľov.

TEXT/FOTO TASR