24. 10. 2014Nové koncepty klastrových politík v Európe boli predmetom medzinárodného strategického projektu CluStrat, do ktorého sa zapojilo aj Slovensko. Na vývoji a testovaní spoločnej stratégie pre nové poňatie klastrov na podporu nových hospodárskych odvetví a odborov, prierezových technológií a tém sa od októbra 2011 do októbra 2014 podieľalo 18 organizácií z Rakúska, Česka, Nemecka, Maďarska, Talianska, Poľska, Slovenska a Slovinska.
Od cielenej spolupráce strategických inštitúcií, akademickej obce a praxe s inovačným charakterom v rámci jedného sektora dochádza k posunu do medziodvetvovej spolupráce na princípe takzvaných novovznikajúcich odvetví.
"Aktívne starnutie, zelená ekonomika... To znamená, že trh sa nezameriava na produkt ako napríklad automobil, ale na starších ľudí, mladú generáciu či zelenú ekonomiku. Tým pádom integruje rôzne skupiny ľudí, materiálov alebo odvetví, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa cieľ naplnil," priblížil dnes prezident Únie Klastrov Slovenska (ÚKS) Daniel Ács po záverečnom stretnutí k projektu.
ÚKS sa ako jeden z troch partnerov zastupujúcich Slovensko venovala najmä nastaveniu klastrovej politiky v Európe. Klaster automatizačnej techniky a robotiky (AT+R) získaval inšpirácie od zahraničných partnerov k zostavovaniu odborných tímov a Slovak Business Agency (SBA) sa zamerala na výhody pre malých a stredných podnikateľov.
V rámci novej klastrovej politiky by sa mal podľa Ácsa klásť dôraz viac na kvalitu ako kvantitu. "Doteraz vznikali klastre dosť masovo. Nie je to o počte, ale začínajú sa orientovať na kvalitu a pridanú hodnotu klastrov, teda ako reálne v regióne alebo odvetví pomohli," uviedol s tým, že podporovať by sa mali iba kvalitné klastre.
Na Slovensku dnes pôsobí asi 20 klastrov v odvetviach ako energetika, informačné technológie, robotika, strojárstvo či automobily. Ács vidí problém v tom, že sa tomu venuje jeden človek ani nie na plný úväzok. "Musí to byť špičkový človek, ktorý sa rozumie obchodu, medziľudským vzťahom, musí byť odborníkom vo viacerých oblastiach, čo je relatívne drahé a pokiaľ si ho klaster nevie dovoliť zaplatiť, tak nefunguje na plné obrátky. Tam by mali byť aspoň traja ľudia," nazdáva sa prezident ÚKS.
Projekt CluStrat je strategický inovačný projekt programu Stredná Európa. Spolufinancovaný je z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Európska únia naň prispela sumou približne 3,8 milióna eur.
"Aktívne starnutie, zelená ekonomika... To znamená, že trh sa nezameriava na produkt ako napríklad automobil, ale na starších ľudí, mladú generáciu či zelenú ekonomiku. Tým pádom integruje rôzne skupiny ľudí, materiálov alebo odvetví, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa cieľ naplnil," priblížil dnes prezident Únie Klastrov Slovenska (ÚKS) Daniel Ács po záverečnom stretnutí k projektu.
ÚKS sa ako jeden z troch partnerov zastupujúcich Slovensko venovala najmä nastaveniu klastrovej politiky v Európe. Klaster automatizačnej techniky a robotiky (AT+R) získaval inšpirácie od zahraničných partnerov k zostavovaniu odborných tímov a Slovak Business Agency (SBA) sa zamerala na výhody pre malých a stredných podnikateľov.
V rámci novej klastrovej politiky by sa mal podľa Ácsa klásť dôraz viac na kvalitu ako kvantitu. "Doteraz vznikali klastre dosť masovo. Nie je to o počte, ale začínajú sa orientovať na kvalitu a pridanú hodnotu klastrov, teda ako reálne v regióne alebo odvetví pomohli," uviedol s tým, že podporovať by sa mali iba kvalitné klastre.
Na Slovensku dnes pôsobí asi 20 klastrov v odvetviach ako energetika, informačné technológie, robotika, strojárstvo či automobily. Ács vidí problém v tom, že sa tomu venuje jeden človek ani nie na plný úväzok. "Musí to byť špičkový človek, ktorý sa rozumie obchodu, medziľudským vzťahom, musí byť odborníkom vo viacerých oblastiach, čo je relatívne drahé a pokiaľ si ho klaster nevie dovoliť zaplatiť, tak nefunguje na plné obrátky. Tam by mali byť aspoň traja ľudia," nazdáva sa prezident ÚKS.
Projekt CluStrat je strategický inovačný projekt programu Stredná Európa. Spolufinancovaný je z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Európska únia naň prispela sumou približne 3,8 milióna eur.
Zdroj: TASR
