Investori očakávajú oživenie slovenskej ekonomiky

Zároveň stúpla spokojnosť s lokálnymi podmienkami v krajine. Vyplýva to z
prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 116 firiem a realizovala ho Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (AHK) . Veľká väčšina z nich by na Slovensku
investovala znovu.
V čase prieskumu (marec/apríl) sa Slovensko nachádzalo ešte v čiastočnom lockdowne, preto
hodnotenie situácie slovenského hospodárstva značilo na strane investorov miernu
nespokojnosť. Len osem percent z opýtaných situáciu hodnotí ako dobrú. Naproti tomu, na
ďalší vývoj celkového hospodárstva sa firmy pozerajú optimistickejšie. Peter Lazar, prezident AHK Slowakei, vysvetľuje: „Tri z desiatich podnikov už vidia svetlo na konci tunela.“ S lepšími
výsledkami vo vlastnom biznise v ďalšom priebehu tohto roka počíta dokonca 38 percent
opýtaných firiem.“
Tento pozitívny trend potvrdzujú aj ďalšie indikátory. 40 percent investorov očakáva nárast ich
celkového obratu; viac ako štvrtina podnikov jasne počíta s nárastom pri obrate v exporte
(29%), investičných výdavkoch (29%), ako aj pri rozširovaní pracovnej sily (27%). „Týmito
číslami sa znovu dostávame na úroveň pred krízou“, podotýka prezident AHK Lazar.
„Ekonomické dno krízového roka 2020 je jednoznačne za nami.“
„Začína sa hospodárske zotavenie, parametre sa nezhoršili. Investori však dôkladne sledujú
politický ývoj“, myslí si Christian Kügerl, rakúsky obchodný radca v Slovenskej republike.

Mzdové náklady
V porovnaní s prudkým vývojom v rokoch 2018 a 2019 sa ako dôsledok pandémie zmiernil tlak
na mzdové náklady. Podniky v aktuálnom roku rátajú s miernym nárastom mzdových nákladov,
ktorý predstavuje v priemere 4,3 percenta. „Pôjde však len o krátku pauzu“, domnieva sa Peter
Lazar. Štyri z desiatich podnikov očakávajú silnejší nárast v mzdových nákladoch a z tohto
dôvodu vidia veľké riziko pre vývoj podnikania v nadchádzajúcich dvanástich mesiacoch.
Riziká: Hospodárska politika, dopyt a nedostatok odborného personálu
Dôvodom je nedostatok odborných pracovných síl na Slovensku, ktorý mnohé podniky naďalej
pozorujú s obavami. „Kvalifikovaných pracovníkov súrne potrebujú v mnohých odvetviach“,
dáva Lazar. Pre takmer 47 percent opýtaných tento nedostatok personálu predstavuje jednu z
najväčších hrozieb ich biznisu v ďalších dvanástich mesiacoch. Na prvom mieste však stojí
hospodársko-politická situácia. Vzhľadom na skúsenosti počas lockdownu v tomto smere veľké - 2 -
riziko vidí viac ako každý druhý podnik (2021: 54%; 2020: 24%). Aj situáciu ohľadom dopytu
vníma skoro polovica európskych investorov (48%) kriticky.

Dôsledky koronapandémie
Prieskum sa osobitne venoval aj hospodárskym dôsledkom pandémie. Podľa neho v súčasnosti
takmer štvrtina podnikov (24%) znovu dosiahla obrat z obdobia pred koronou, do konca roka sa
tento podiel zvýši pravdepodobne na vyše 40 percent. Viac ako polovica firiem však predkrízovú
úroveň podľa všetkého dosiahne až v roku 2022 alebo neskôr.
Dlhodobým dôsledkom krízy môže byť transformácia globálnych dodávateľských reťazcov. V
rámci prieskumu uviedol približne každý druhý podnik, že uvažuje o čiastočnom nahradení
doterajších dodávateľov alebo hľadá dodávateľov nových. Pritom sa ako cieľový región uvádzal
najmä región strednej a východnej Európy, veľa investorov chce dokonca znovu staviť aj na
dodávateľov zo západnej Európy.
„Tento výsledok sa zhoduje s našimi rozhovormi s podnikmi z Nemecka“, vysvetľuje P. Lazar. „Slovensko získalo ako obstarávací trh pre nemecké firmy evidentne na
atraktivite.“
Aj obchodný radca Ch. Kügerl môže konštatovať stúpajúci záujem na rakúskej strane: „V
obchode opäť cítiť viac dynamiky. Firmy sa chcú rozširovať alebo hľadajú nové obchodné
možnosti. Záujem o investície na Slovensku znovu rastie.“

Hlásenie sa k Slovensku ako investičnej lokalite
Pri hodnotení kvality lokality sú si európski investori naďalej zajedno. Slovensko vyniká, čo sa
týka členstva v EÚ, produktivity a pripravenosti zamestnancov podávať výkony, platobnej
disciplíny, dostupnosti a kvality lokálnych dodávateľov, ako aj kvalifikácie zamestnancov.
V tomto smere dopadlo hodnotenie podobne pozitívne ako v predošlých rokoch.
K väčším posunom naopak došlo pri kritériách, ktoré sú tradične hodnotené negatívne. Od
spustenia prieskumu v roku 2004 sa na prvom mieste v zozname problémov priebežne
umiestňoval boj proti korupcii. Tento faktor získal tohto roku po prvý raz umiestnenie v
stredovom poli. Aj v oblastiach daňovej politiky, výstavby infraštruktúry, efektívnosti verejnej
správy, transparentnosti verejného obstarávania, prístupu k verejným prostriedkom finančnej
podpory a v oblasti právnej bezpečnosti udeľujú európski investori na Slovensku jednoznačne
lepšie známky ako v minulých rokoch. „Podniky hodnotia reformnú politiku vlády ako
pozitívny signál pre krajinu“, komentuje atmosféru P. Lazar. Naopak, účastníci prieskumu
považujú za momentálne najväčšie slabiny politickú stabilitu a predvídateľnosť hospodárskej
politiky.
Prevažná väčšina opýtaných podnikov z európskeho zahraničia (83%) by sa pre Slovensko ako
miesto pre svoje investície rozhodla aj dnes – je to najväčší podiel od roku 2016. Túto lojálnosť
podčiarkuje aj skutočnosť, že Slovensko je v prieskume, spolu s priekopníkom v oblasti
digitalizácie - Estónskom, hodnotené ako najatraktívnejšia lokalita spomedzi 20 potenciálnych
investičných cieľov v strednej a východnej Európe.

Text:Tibor Šuľa podľa AHK

Foto: archív