Vlaňajší hrubý domáci produkt (HDP) SR klesol o 5,2 %, ekonomiku na sklonku roka potiahol export a znižovanie prepadu vybraných odvetví
Prepad ekonomiky vo 4. štvrťroku bol druhý najmiernejší v roku 2020, dosiahol len 2,7 %.
Rast pridanej hodnoty vo viacerých odvetviach, a najmä v priemysle v posledných mesiacoch roka, tlmil nepriaznivý trend z prvej polovice roka. Informoval Štatistický úrad SR (ŠÚ SR).
Ekonomika sa dokázala opäť naštartovať a v závere roka zmiernila tempo poklesu, takže bol v rámci celého uplynulého roka druhý najmiernejší. Rozhodujúci podiel na výsledku mal opäť zahraničný dopyt, ktorý sa dokázal naštartovať natoľko, že dosiahol medziročný rast o 1,8 %.
V porovnaní s 3. štvrťrokom bola tvorba HDP po sezónnom očistení reálne vyššia o 0,2 %. V bežných cenách objem HDP dosiahol 24,1 miliárd eur, čo predstavuje o 0,4 % nižšiu hodnotu ako HDP vo 4. štvrťroku 2019.
„Najvýraznejší medziročný pokles pridanej hodnoty zaznamenalo slovenské v stavebníctvo o 13,8 %, treba však poznamenať, že v medzikvartálnom porovnaní odvetvie vzrástlo. Dvojciferný medziročný pokles sa stále prejavoval aj vo veľkoobchode, maloobchode; v l zaznamenaný, aj v informačných a komunikačných činnostiach o 8,5 %, v umení, zábave a rekreácii a v ostatných činnostiach o 7,3 %. Výber čistých daní z produktov bol tiež medziročne nižší o 1,7 %,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie makroekonomických štatistík ŠÚ SR Alena Illiťová.
Rast pridanej hodnoty
Rast pridanej hodnoty sme vo 4. štvrťroku zaevidovali v priemysle o 2,7 %, vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 2,5 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 1,9 %. Pozitívny rastový trend sa po troch štvrťrokoch prejavil aj v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 0,3 %.
Podľa vyjadrenia A. Illiťovej v priemysle, ktorý predstavuje podielovo významnú zložku HDP, rástla pridaná hodnota vo viacerých odvetviach. K nim patrili dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 12 %, výroba motorových vozidiel o vyše 6 %. Niektoré odvetvia súvisiace s výrobou motorových vozidiel vykázali pokles pridanej hodnoty, napríklad výroba a spracovanie kovov o viac ako 5 %, výroba a spracovania výrobkov z gumy a plastu o vyše 7 %. O vyše 9 % vzrástla pridaná hodnota vo veľkoobchode, ale až o 28 percent bola nižšia oproti a roku 2019 v cestovných agentúrach.
Ekonomický pokles aj v tomto štvrťroku zmierňoval zahraničný dopyt, najmä v oblasti automobilových výrobkov, ktorý po opätovnom naštartovaní dosiahol medziročný rast druhý štvrťrok po sebe, dokonca vyšší ako v predošlom štvrťroku, o 1,8 %.
Pozitívny obrat zaznamenal dovoz výrobkov a služieb, ktorý prekročil úroveň roka 2019 o 0,6 %. Saldo zahraničného obchodu dosiahlo vyše 315 mil. eur.
Naopak, domáci dopyt sa spamätáva z koronakrízy pomalšie, pri medziročnom poklese o 3,8 %, ale v 3. štvrťroku poklesol o 8,1 %.
Rozhodujúci vplyv na jeho pokles mala kolísajúca investičná aktivita. Pokles tvorby hrubého kapitálu bol miernejší, o 13,1 %, avšak pokles tvorby hrubého fixného kapitálu sa prehĺbil o 15,4 %. Po dvoch štvrťrokoch sa do plusových hodnôt vrátili výdavky na konečnú spotrebu vo verejnej správe o 0,1 %, ale celkové výdavky na konečnú spotrebu klesli o 1,5 % v dôsledku poklesu výdavkov na konečnú spotrebu domácností o 2,4 %.
„Vlani dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP viac ako 91,1 mld. eur. V bežných cenách poklesol o 2,9 %. V stálych cenách sa znížil o 5,2 %, pričom pre porovnanie v čase finančnej krízy v roku 2009 bol pokles hlbší, a to o 5,5 %,“ doplnila A. Illiťová.
Text: Tibor Šuľa podľa ŠÚ SR
Foto: ŠÚ SR
