Vplyv koronakrízy na trh práce na Slovensku

Ľudia s nižšou kvalifikáciou a nižšími mzdami sú vo väčšej miere zamestnaní v povolaniach, ktoré nie je možné vykonávať z domu a preto boli viac ohrození stratou zamestnania.

Vývoj trhu práce na Slovensku zodpovedá trendom v zahraničí. Opatrenia by sa mali zamerať na stabilizáciu príjmov ohrozených skupín a podporu ich znovuzamestnania po skončení krízy. Ekonomická kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu sa na Slovensku prejavila najrýchlejším nárastom nezamestnanosti od krízového roku 2009. Zatiaľ čo v roku 2009 bol v júni počet nezamestnaných v porovnaní s januárom vyšší o 36 %, tento rok to bolo až o 47 % (Graf 1). Tento vývoj naznačuje, že náhle prerušenie ekonomickej aktivity spôsobené zatvorením ekonomiky môže mať porovnateľné dôsledky na trh práce ako kríza spred jedenástich rokov. Na druhej strane, lepšia situácia na trhu práce tesne pred krízou prispela k tomu, že v absolútnom vyjadrení bol nárast nezamestnanosti za prvých šesť mesiacov nižší ako v roku 2009 (Graf 2).

Výrazné zvýšenie nezamestnanosti sa odzrkadľuje v poklese počtu pracovnoprávnych
vzťahov. V apríli sa kríza dotkla najmä „dohodárov“. Podľa údajov Sociálnej poisťovne (SP)
zaniklo v apríli 29 tis. dohôd, čo predstavovalo takmer 8 % celkového počtu. V tom istom
mesiaci sa z evidencie SP vytratilo 47 tis. zamestnancov (2 % vtedajšieho stavu). Pokles
zamestnaneckých vzťahov pretrvával aj počas mája. SP síce zaznamenala nárast počtu
dohôd, no to naznačuje skôr vplyv sezónnych faktorov, ako ekonomické oživenie.1 V júni
sa situácia na trhu práce mierne zlepšila. Údaje zo SP ukazujú, že počet

Zamestnaneckých vzťahov stúpol oproti máju o 4 tisíc, ale zamestnanosť sa však stále
nachádza hlboko pod predkrízovou úrovňou. Na druhej strane, počet dohôd razantne
stúpol a vrátil sa na úroveň z februára.

Zamestnávatelia majú veľmi pesimistické vyhliadky o budúcej zamestnanosti a pokles
dopytu po práci sa odzrkadľuje v nízkompočte voľných pracovných miest. Týždenné údaje
z portálu profesia.sk ukazujú, že zamestnávatelia reagovali veľmi rýchlo. K prepadu počtu
pracovných ponúk došlo už na prelome marca a apríla (Graf 5). V júli dochádza
k miernemu oživeniu, ale dopyt po práci je stále o 32 % nižší. Vyhliadky zamestnávateľov
tiež nie sú povzbudzujúce. Väčšina zamestnávateľov vo všetkých odvetviach očakáva
pokles zamestnanosti (Graf 6). Silný negatívny šok je možné pripísať náhlemu zastaveniu
ekonomickej aktivity, ako aj protiepidemickým opatreniam a neistote ohľadom budúceho
vývoja.

Vplyv koronakrízy na jednotlivcov sa líšil vzávislosti od typu povolania. Kľúčové boli dva
aspekty zamestnaní: (1) možnosť vykonávať prácu z domu a (2) intenzita, v akej na
pracovisku jednotlivci prichádzajú do kontaktu sinými ľuďmi. Povolania, v prípade ktorých
nie je možné prácu vykonávať prácu z domu, a pri výkone ktorých prichádzajú pracovníci
do veľmi blízkeho kontaktu s inými ľuďmi, čelili počas koronakrízy najvyššej miere
ohrozenia.

Najrizikovejšími povolaniami sú zamestnania v zdravotníctve, polícii, požiarnej ochrane, ale
tiež vstavebníctve, ťažobnom priemysle a príprave jedla (Graf 7, bližšie o metodike v Boxe
1). „Ohrozenie“ je v kontexte koronakrízy potrebné chápať dvojako: jednak ako riziko
nákazy, no tiež ako riziko straty práce. Výkon tzv. nevyhnutných povolaní nebolo počas
pandémie možné obmedziť, práve naopak, zamestnanci mali nepretržitú pohotovosť
a nemohli čerpať dovolenky a preto podstupovali vyššie riziko ochorenia. Podľa údajov
Epidemiologického informačného systému Slovensko k 30. júnu zaznamenalo 156 nákaz
súvisiacich s výkonom práce, z toho 93 v zdravotníckych povolaniach, 43 prípadov tvorili
pracovníci zariadení sociálnych služieb, 12 zamestnanci baní, 4 prípady boli oznámené
v potravinárstve a po 2 prípady v armáde a polícii. Podobný vzorec je možné pozorovať v
zahraničí. K 9. máju v Českej republike zo všetkých prípadov COVID-19 pripadalo až
11,2 % na zamestnaných v zdravotníckych povolaniach, čo je 14-krát viac, než je ich podiel
na celkovej populácii. Polícia, požiarna ochrana a armáda sa na počte nakazených
podieľali 2 %, pričom zamestnaní v týchto povolaniach tvoria menej než 1 % obyvateľov
ČR3. Jedným z ohnísk nákazy bola v ČR baňa Darkov a rizikovosť ťažobného priemyslu

potvrdzuje Poľsko, kde k 8. júnu baníci v uhoľných baniach v Sliezsku predstavovali 19 %
všetkých nakazených.

Pre pracovníkov bez možnosti vykonávať prácu z domu v iných ako nevyhnutných
povolaniach priniesla koronakríza ohrozenie v podobe straty zamestnania. Takéto
povolania sa koncentrujú najmä v sektoroch ubytovania a stravovania a umenia, zábavy
a rekreácie (Graf 8). Viac než dve percentá zamestnaných v týchto odvetviach smerovali
v apríli na úrady práce.

V porovnaní s aprílom a májom minulého roka boli relatívne najviac zasiahnuté sektory
ubytovania a stravovania a umenie, zábava a rekreácia (Graf 9). Pod nárast
nezamestnanosti sa podpísal takisto sektor administratívnych a podporných služieb
a nehnuteľností (pravdepodobne vzhľadom na obmedzené možnosti vykonávať
obhliadky bytov). Negatívne bol zasiahnutý aj priemysel v dôsledku výpadku exportných
objednávok a prácu stratili aj zamestnanci v obchode (Graf 8 a 9).

Počas koronakrízy boli viac ohrozené sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ľudia s
možnosťou pracovať z domu sú v priemere mladší, vzdelanejší, majú menej detí, vyššiu
mzdu a flexibilnejší pracovný čas. Pozorujeme tiež, že sú vo väčšej miere SŽČO
(Graf 10).

Prácu najrýchlejšie strácali ľudia so stredoškolským vzdelaním (Graf 11), resp. zamestnanci
v službách a obchode, ktorí majú veľmi obmedzenú možnosť vykonávať prácu z domu (Graf
12)8 a nižšiu kvalifikáciu než je priemer ekonomiky. Obraz o väčšom ohrození sociálne
slabších skupín tiež dokresľuje väčší prepad počtu dohôd v porovnaní s poklesom počtu
zamestnaneckých zmlúv v údajoch Sociálnej poisťovne (Grafy 3 a 4).
Uzatvorenie škôl, domáca výučba, vysoký podiel žien v zdravotníctve a karanténna OČR tiež
prispeli k tomu, že ženy strácali prácu menej ako muži (Graf 13). Prevaha žien v školstve
vedie k tomu, že ženy môžu vo väčšej miere pracovať z domu. Ženy tvoria tiež veľkú
väčšinu zamestnaných v zdravotníctve a sociálnych službách, kde vzhľadom na
charakter práce k strate pracovných miest nedochádzalo. Rozdiely v náraste
nezamestnaných sú najväčšie medzi mužmi a ženami vo veku 25 až 45 rokov, čo
naznačuje, že pod pomalší rast nezamestnanosti žien sa podpísala aj väčšia náchylnosť
nastúpiť na karanténnu OČR. Údaje Sociálnej poisťovne o počtoch poberateľov
ošetrovného potvrdzujú, že to boli práve ženy, ktoré vo väčšej miere zostávali doma
s deťmi počas obdobia, keď boli materské a základné školy uzatvorené (v máji čerpalo
ošetrovné 77-tisíc žien oproti 44-tisíc mužom).

V krajoch, kde štruktúra ekonomických aktivít umožňuje vo väčšej miere pracovať z domu,
ľudia túto možnosť využili (Graf 14). Údaje o vývoji počtu nakazených v jednotlivých
okresoch naznačujú, že táto zmena správania pomohla spomaliť šírenie ochorenia. Počet
dní potrebných na zdvojnásobenie počtu prípadov bol v okresoch s väčšou možnosťou
pracovať z domu vyšší a preto sa nákaza šírila pomalšie (Graf 15). Rýchlejší rast počtu
prípadov v Bratislave a Košiciach môže súvisieť s vyššou mierou využívania verejnej
dopravy.10
Základné črty vývoja trhu práce na Slovensku zodpovedali trendom v zahraničí. Prudký šok
do ekonomickej aktivity spôsobený pandémiou sa negatívne prejavil na zamestnanosti
v takmer všetkých krajinách EÚ. Koronakríza mala podobný priebeh v mnohých krajinách
aj napriek rozdielnym trhom práce. Na Slovensku, ale aj v Španielsku, Kórei, či Rakúsku

prišiel najväčší relatívny nárast nezamestnanosti zo služieb (ubytovanie, reštaurácie,
cestovný ruch), ale aj zo sektora nehnuteľností a dopravy. Aj v týchto štátoch strácali
prácu najmä dočasní a nízkokvalifikovaní zamestnanci. Podobne ako na Slovensku,
maloobchod zaznamenal stratu pracovných miest v Rakúsku či Nórsku.

Extrémnym prípadom jeamerický trhpráce, kdenezamestnanosť stúpla z 3,5 % vo februári
na viac než 14 % v apríli (Graf 16). Americký trh práce je veľmi flexibilný a v porovnaní
s európskym je charakteristický menšou ochranou zamestnancov. Práve jednoduchšia
možnosť zamestnávateľov prepúšťať a absencia podporných schém viedla v apríli
takému výraznému nárastu nezamestnanosti. Naopak v susedných krajinách – v Česku
a Poľsku – trh práce kríze odolal a nezamestnanosť zostala takmer nezmenená.
Nezamestnanosť veľmi nestúpla ani v Nemecku, pravdepodobne vďaka trvalo zaužívanej
schéme podpory skrátenej práce (tzv. Kurzarbeit)

Úlohou hospodárskej politiky by malo byť najmä zabezpečiť stabilitu príjmov ohrozených
skupín a podporiť ich návrat do zamestnania po tom, čo sa zdravotná situácia na Slovensku
stabilizuje. Medzi opatrenia, ktoré by pomohli dosiahnuť tieto ciele patrí spomínaná
schéma podpory skrátenej práce, rozšírenie podpory v nezamestnanosti, príspevky
rodinám, ktoré ostali na OČR, či rozšírenie aktívnych politík trhu práce. Existuje riziko, že
koronakríza povedie k trvalým štrukturálnym zmenám a nie všetci, ktorí stratili prácu, sa
budú môcť zamestnať v pôvodnom type povolania. O to vyššia bude úloha
rekvalifikačných programov a vzdelávania dospelých.

Daniel Dujava, Vladimír Peciar

Literatúra:
Bartik a kol. (2020): What Jobs are Being Done at Home During the Covid-19 Crisis?
Evidence from Firm-Level Surveys. NBER Working Paper No. 27442. Burreau of
Economic Research.
Dingel, Jonathan – Neiman, Brent (2020): How Many Jobs Can Be Done at Home? In
Wyplosz, Charles, ed. (2020): Covid Economics, The Centre for Economic Research.
Knittel, Christopher R. – Ozaltun, Bora (2020): What Does and Does Not Correlate with
COVID-19 Death Rates. NBER Working Paper No. 27391. Burreau of Economic
Research.
McLaren, John (2020): Racial Disparity in COVID-19 Deaths: Seeking Economic Roots
with Census data. NBER Working Paper No. 27407. Burreau of Economic Research