2. 6. 2013Rokovania medzi krajinami juhoamerického obchodného združenia Mercosur (Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj) a Európskou úniou o obchodnej dohode sú v oveľa pokročilejšom štádiu ako rokovania medzi úniou a Spojenými štátmi. Počas oficiálnej návštevy na Slovensku to uviedol brazílsky minister zahraničných vecí Antonio Patriota.
Ako pripomenul, rozhovory medzi Mercosurom a EÚ trvajú vyše desať rokov. Začali sa ešte v roku 2000. Ich dohoda je však závislá od záverov globálnych dohôd v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
"V roku 2008 boli na chvíľu prerušené, pretože sa zdalo, že otázky poľnohospodárstva by bolo lepšie riešiť cez rokovania v rámci Dauhy, ale keďže tam nedošlo k veľkému pokroku, tak opäť pokročili dané rokovania," priblížil Patriota. Na januárovom summite Európskej únie a Spoločenstva krajín Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) sa hovorilo aj o tom, že tento rok si zainteresované strany vymenia v tejto oblasti ďalšie ponuky, aby mohli problematiku posunúť ďalej.
Rokovania WTO, týkajúce sa ukončenia takzvaného dauhského kola, sa skončili v júli 2008 neúspechom. Hlavnými prekážkami boli subvencie priemyselných krajín vlastnému agrárnemu sektoru a limitovanie prístupu poľnohospodárskej produkcie z rozvojového sveta na trhy vyspelých krajín. USA, Čína a India sa nezhodli na tom, či chudobné štáty majú právo na zvýšenie dovozných ciel na poľnohospodárske produkty v prípade neprimeraného rastu ich dovozu.
"V roku 2008 boli na chvíľu prerušené, pretože sa zdalo, že otázky poľnohospodárstva by bolo lepšie riešiť cez rokovania v rámci Dauhy, ale keďže tam nedošlo k veľkému pokroku, tak opäť pokročili dané rokovania," priblížil Patriota. Na januárovom summite Európskej únie a Spoločenstva krajín Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) sa hovorilo aj o tom, že tento rok si zainteresované strany vymenia v tejto oblasti ďalšie ponuky, aby mohli problematiku posunúť ďalej.
Rokovania WTO, týkajúce sa ukončenia takzvaného dauhského kola, sa skončili v júli 2008 neúspechom. Hlavnými prekážkami boli subvencie priemyselných krajín vlastnému agrárnemu sektoru a limitovanie prístupu poľnohospodárskej produkcie z rozvojového sveta na trhy vyspelých krajín. USA, Čína a India sa nezhodli na tom, či chudobné štáty majú právo na zvýšenie dovozných ciel na poľnohospodárske produkty v prípade neprimeraného rastu ich dovozu.
Zdroj: TASR
