17. 4. 2013Hospodárska kríza výrazne znížila investičnú aktivitu v slovenskej ekonomike. Doteraz sa objem investícií neobnovil na predkrízovú úroveň, vlani opäť klesol a ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP) zostáva pod historickým priemerom. Ako však v aktuálnom komentári upozorňujú analytici menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS), pohľad na zmenenú štruktúru investícií v priemysle je pozitívnejší, keď sa zlepšila v prospech činností s vysokou a stredne vysokou technologickou náročnosťou.
Kým pred krízou sa ročne na Slovensku preinvestovalo 16,6 miliardy eur, v roku 2009 to bolo iba 13 miliárd eur. Investície sa postupne do roku 2011 zvýšili na 16 miliárd eur, vlani sa však opäť znížili na 15,4 miliardy eur. Pod tento vývoj sa podľa analytikov centrálnej banky podpísal pokles ziskovosti firiem a bánk, vysoká neistota spojená s budúcim vývojom, konsolidačné opatrenia vo verejnej správe, sprísnené podmienky poskytovania úverov, ako aj zavedenie osobitného odvodu pre finančné inštitúcie.
"V strednodobom horizonte sa zvýšil podiel investovania do priemyselných činností s vyššou technologickou náročnosťou. Tým by sa mohol rozšíriť priestor na umiestňovanie takých výrobkov a služieb na zahraničných trhoch, ktoré budú konkurencieschopné nielen cenou, ale aj vďaka sofistikovaným technológiám," avizujú ekonómovia NBS. Zároveň v uplynulých rokoch vzrástol podiel priemyselnej výroby na investíciách na úkor služieb, čo upevňuje pozíciu SR v skupine najviac priemyslovo orientovaných krajín v Európe.
Podiel činností s vyššou technologickou náročnosťou na investíciách v priemysle sa zvýšil zo 43 % v roku 2008 na 60 % v roku 2012. "Pozitívny štruktúrny posun ťahali tri ekonomické činnosti, z nich do roku 2010 to bola výroba chemikálií a chemických produktov. Chemickú výrobu v roku 2011 vystriedal elektronický a automobilový priemysel, ale prispela aj výroba elektrických zariadení a iných strojov a zariadení," konštatujú analytici. Služby naopak takýto pozitívny posun v štruktúre nezaznamenali, keď vedomostne menej náročné segmenty naďalej tvoria až dve tretiny investícií.
Analytici NBS varujú, že celkovo ustupujúci podiel investícií v službách naznačuje zužovanie ich produkčnej kapacity a zabraňuje tak vývojovému posunu ekonomiky od priemyslu k službám. Predchádzajúce tri roky sa podiel služieb na zamestnanosti nemení a zostáva na úrovni 65 % z celkovej zamestnanosti a ich podiel na pridanej hodnote dokonca v rovnakom období klesol zo 62 % na 60 %. "Bez dopytových impulzov v domácej časti ekonomiky a podpory príchodu zahraničných firiem do sektora služieb nemožno predpokladať výraznejšie investovanie v sektore služieb," dodávajú ekonómovia centrálnej banky.
"V strednodobom horizonte sa zvýšil podiel investovania do priemyselných činností s vyššou technologickou náročnosťou. Tým by sa mohol rozšíriť priestor na umiestňovanie takých výrobkov a služieb na zahraničných trhoch, ktoré budú konkurencieschopné nielen cenou, ale aj vďaka sofistikovaným technológiám," avizujú ekonómovia NBS. Zároveň v uplynulých rokoch vzrástol podiel priemyselnej výroby na investíciách na úkor služieb, čo upevňuje pozíciu SR v skupine najviac priemyslovo orientovaných krajín v Európe.
Podiel činností s vyššou technologickou náročnosťou na investíciách v priemysle sa zvýšil zo 43 % v roku 2008 na 60 % v roku 2012. "Pozitívny štruktúrny posun ťahali tri ekonomické činnosti, z nich do roku 2010 to bola výroba chemikálií a chemických produktov. Chemickú výrobu v roku 2011 vystriedal elektronický a automobilový priemysel, ale prispela aj výroba elektrických zariadení a iných strojov a zariadení," konštatujú analytici. Služby naopak takýto pozitívny posun v štruktúre nezaznamenali, keď vedomostne menej náročné segmenty naďalej tvoria až dve tretiny investícií.
Analytici NBS varujú, že celkovo ustupujúci podiel investícií v službách naznačuje zužovanie ich produkčnej kapacity a zabraňuje tak vývojovému posunu ekonomiky od priemyslu k službám. Predchádzajúce tri roky sa podiel služieb na zamestnanosti nemení a zostáva na úrovni 65 % z celkovej zamestnanosti a ich podiel na pridanej hodnote dokonca v rovnakom období klesol zo 62 % na 60 %. "Bez dopytových impulzov v domácej časti ekonomiky a podpory príchodu zahraničných firiem do sektora služieb nemožno predpokladať výraznejšie investovanie v sektore služieb," dodávajú ekonómovia centrálnej banky.
Zdroj: TASR
