Slovenská logistika čelí v posledných rokoch viacerým výzvam, ktoré v rôznej miere ovplyvňujú každý článok dodávateľského reťazca – od dopravcov a zasielateľov až po koncových zákazníkov. Tieto problémy nie sú izolovanými javmi; vzájomne sa podmieňujú a zosilňujú, pričom ich riešenie si vyžaduje nielen angažovanosť samotného odvetvia, ale aj aktívnu spoluprácu s verejnou správou a európskymi partnermi. Prinášame stručný prehľad štyroch oblastí, ktoré dnes najvýraznejšie rezonujú v diskusiách odbornej verejnosti.
Fantómoví dopravcovia – nová hrozba využívajúca umelú inteligenciu
Jedným z najzávažnejších bezpečnostných rizík v európskej logistike sa v poslednom období stali tzv. fantómoví dopravcovia. Ide o subjekty, ktoré sa vydávajú za legitímnych dopravcov s cieľom získať zákazku a následne odcudziť prepravovaný tovar. Alarmujúce pritom je, že tieto skupiny čoraz sofistikovanejšie využívajú nástroje umelej inteligencie, napríklad na vytváranie falošných dokladov, webových stránok, e-mailov či profesionálne pôsobiacej komunikácie, ktorá je často takmer nerozoznateľná od skutočnej. Tento fenomén nie je výlučne slovenským problémom – obdobné prípady evidujú aj ďalšie európske krajiny. Zväz logistiky a zasielateľstva SR (ZLZ SR) situáciu priebežne sleduje a aktívne komunikuje s príslušnými štátnymi orgánmi, ako aj so zahraničnými partnerskými zväzmi v rámci štruktúr FIATA a CLECAT. Cieľom je nielen zvyšovanie informovanosti členov, ale aj presadzovanie systémových opatrení na európskej úrovni, ktoré by obmedzili zneužívanie existujúcich medzier v registrácii a overovaní dopravcov.
Nedostatok vodičov a pracovníkov v logistike
Chronický nedostatok vodičov nákladných vozidiel a kvalifikovaných pracovníkov v logistike naďalej patrí medzi kľúčové problémy celého odvetvia. Dopyt po prepravných kapacitách rastie, kým počet dostupných vodičov stagnuje alebo klesá. Dôsledkom je zvýšený tlak na prevádzku, termíny i náklady. Nedostatok domácej pracovnej sily sa preto čoraz častejšie kompenzuje vodičmi zo zahraničia, predovšetkým z krajín mimo Európskej únie. Práve tu však prax naráža na závažnú byrokratickú prekážku: udeľovanie pracovných povolení pre vodičov z tretích krajín je zdĺhavé, nepružné a administratívne náročné. Procesy, ktoré by mali byť vybavené v priebehu niekoľkých týždňov, sa naťahujú na mesiace, čím sa problém nedostatku pracovníkov ešte viac prehlbuje. Systémové zjednodušenie a zrýchlenie týchto procesov je preto nevyhnutné pre efektívne fungovanie nášho odvetvia.
Vysoké a nepredvídateľné ceny pohonných hmôt
Ceny pohonných hmôt predstavujú pre dopravcov jeden z najväčších nákladových faktorov a zároveň jeden z najmenej predvídateľných. Náhle cenové skoky, spôsobené geopolitickými udalosťami, výkyvmi na komoditných trhoch či regulačnými zmenami, komplikujú tvorbu cenovej ponuky a finančné plánovanie. Dopravcovia sú tak neustále nútení nachádzať rovnováhu medzi udržaním prevádzkovej rentability a cenovou akceptovateľnosťou pre zákazníkov. Zákazníci, zvyknutí na relatívne stabilné prepravné sadzby, len ťažko akceptujú ich navyšovanie, a to aj v situáciách, keď je toto navýšenie ekonomicky odôvodnené. Táto asymetria medzi reálnymi nákladmi a ochotou trhu ich plne akceptovať zvyšuje finančné zaťaženie dopravcov a v dlhodobom horizonte ohrozuje ich likviditu.
Infraštruktúra: cestná aj železničná zaostáva
Stav dopravnej infraštruktúry na Slovensku zostáva dlhodobo nedostatočný, a to v cestnej aj v železničnej sieti. V cestnej sieti patrí medzi najvýraznejšie nedostatky absencia plnohodnotného napojenia na poľskú diaľničnú infraštruktúru. Hoci v súčasnosti prebieha výstavba úseku od Žiliny, komplexný a kapacitne vyhovujúci plan napojenia na poľské diaľnice – najmä v severovýchodnej časti Slovenska – stále chýba. Táto medzera obmedzuje konkurencieschopnosť slovenských dopravcov v jednom z kľúčových európskych koridorov. Ešte vážnejšia je situácia v železničnej doprave. Mnohé úseky infraštruktúry sú zastarané, investície do opráv a modernizácie nedosahujú potrebnú úroveň a opravné práce sú vykonávané nekoordinovane. Negatívne dôsledky takéhoto prístupu názorne ilustruje príklad trasy do nemeckých prístavov Hamburg a Bremerhaven, kde výrazné obmedzenia premávky kvôli súbežným resp. nekoordinovaným výlukám v Nemecku aj Česku spôsobili vážne prevádzkové komplikácie a narušenie harmonogramu prepráv. Európska logistika si zaslúži strategickú, systémovú a dobre koordinovanú infraštruktúrnu politiku, nie len čiastkové záplaty a ad hoc opravy. Vymenované výzvy jasne ukazujú, že logistika nie je len „technická“ služba stojaca v pozadí ekonomiky – je jej krvným obehom. Riešenia existujú, no vyžadujú si politickú vôľu, medzirezortnú spoluprácu a aktívne zapojenie odborných asociácií. ZLZ SR zostáva v tejto diskusii otvoreným a konštruktívnym partnerom.
Autor: Stanislav Michalička, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva
Foto: ilustračné, magnific
