Bratislava 16. júna 226 - Slovenský priemysel vstúpil do roka 2026 s rastom výnosov aj pridanej hodnoty. Zároveň však zaznamenal mierny pokles reálnej produkcie a pokračujúci úbytok pracovných miest. Štvrťročné údaje za veľké podniky s 20 a viac zamestnancami zároveň naznačujú, že náklady rástli rýchlejšie ako tržby. Celkový vývoj pritom výrazne ovplyvnili najmä automobilový priemysel a energetika.
Celkové výnosy veľkých priemyselných podnikov1) na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 2,8 % na 33,2 mld. eur. Tržby za vlastné výkony a tovar, ako najvýznamnejšia zložka výnosov, dosiahli hodnotu 30,7 mld. eur, čo bolo reálne v stálych cenách o 1,4 % viac ako pred rokom. Súčasne sa však produkcia v stálych cenách znížila o 0,3 %, čo naznačuje, že rast tržieb bol vo väčšej miere ovplyvnený cenovým vývojom než rastom reálneho objemu výroby, informoval Štatistický úrad SR.
Nový štatistický výstup obsahuje dáta zo štvrťročného štatistického výkazníctva produkčných odvetví, za podniky s 20 a viac zamestnancami, ktorých hlavná činnosť patrí do priemyslu. Ide o predbežné výsledky za odvetvie, ktoré sú spresnené ročnými výkazmi a publikované v Ročenke priemyslu.
Napriek medziročnému poklesu produkcie veľkých priemyselných podnikov sa pridaná hodnota zvýšila o 5,6 % na 6,3 mld. eur. Náklady pritom vzrástli o 3 % na 31,3 mld. eur, v dôsledku čoho hospodársky výsledok pred zdanením zostal prakticky na úrovni rovnakého obdobia minulého roka a dosiahol 1,94 mld. eur.
Vývoj priemyslu v 1. štvrťroku 2026 bol ovplyvnený predovšetkým výkonom najvýznamnejších odvetví. Na strane produkcie najvýraznejší negatívny vplyv na celkovom znížení produkcie mala dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Po očistení o vplyv inflácie bola jej produkcia medziročne nižšia o 5,6 %. Tlmiaci efekt na celkový pokles produkcie mala naopak výroba motorových vozidiel, ktorá si udržala dominantné postavenie v priemysle. Po zohľadnení cenových vplyvov (v stálych cenách) produkcia áut medziročne vzrástla o 1,9 %.
Odlišný vývoj bol zaznamenaný pri tržbách veľkých priemyselných podnikov1). Kým v oblasti produkcie patrila dodávka energií k hlavným faktorom poklesu, z hľadiska tržieb bola najvýznamnejším zdrojom rastu. Tržby v tomto odvetví medziročne vzrástli o 4,1 %. Naopak, dynamiku rastu celkových tržieb najvýraznejšie tlmila výroba kovov s 9,1 % medziročným poklesom.
Priemysel zároveň pokračoval v znižovaní počtu pracovníkov. Priemerný evidenčný počet zamestnancov2) vo veľkých podnikoch klesol o 2,3 % na 364,3 tisíca osôb. Menej bolo aj odpracovaných hodín, ich objem sa znížil o 1,1 %. Napriek tomu mzdy ďalej rástli. Priemerná hrubá mesačná mzda v priemysle dosiahla 1 948 eur a medziročne sa zvýšila o 6,8 %. Rast miezd bol pritom rozšírený naprieč väčšinou odvetví vrátane tých, ktoré zaznamenali pokles tržieb alebo produkcie. Zo všetkých 34 sledovaných odvetví priemyslu najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2 900 eur mali vo výrobe ropných produktov. Naopak, najnižšiu mali zamestnanci vo výrobe odevov, a to necelých 1 200 eur, doplnil ŠÚ SR.
Text: Tibor Šuľa
Foto: archív redakcie
