Brusel 22. mája 2026 - V hospodárskej prognóze Európskej komisie z jari 2026 sa predpokladá slabšia hospodárska činnosť, keďže konflikt na Blízkom východe spúšťa nový energetický šok, ktorý oživuje infláciu a otriasa hospodárskym sentimentom.
Do konca februára 2026 malo hospodárstvo Európskej únie (EÚ) pokračovať v raste miernym tempom spolu s ďalším poklesom inflácie, ale výhľad sa od vypuknutia konfliktu výrazne zmenil. Inflácia sa začala zvyšovať niekoľko týždňov po vypuknutí konfliktu v dôsledku prudkého nárastu cien energetických komodít a hospodárska aktivita stráca dynamiku. Situácia sa má v roku 2027 mierne zlepšiť, ak sa zmierni napätie na trhoch s energiou.
Po dosiahnutí 1,5 % v roku 2025 sa teraz predpokladá, že rast HDP v EÚ sa v roku 2026 spomalí na 1,1 % – čo je revízia smerom nadol o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s prognózou hospodárskej prognózy z jesene 2025 (1,4 %). Rast HDP sa potom v roku 2027 zvýši na 1,4 %. Projekcie rastu pre eurozónu sa podobne revidujú smerom nadol, a to na 0,9 % v roku 2026 a 1,2 % v roku 2027, z 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v roku 2027. Očakáva sa, že inflácia v EÚ dosiahne v roku 2026 úroveň 3,1 %, čo je o celý percentuálny bod viac, ako sa pôvodne predpokladalo, a v roku 2027 sa opäť zníži na 2,4 %. V eurozóne sa inflácia takisto reviduje na 3,0 % v roku 2026 a 2,3 % v roku 2027 v porovnaní s jesennými projekciami na úrovni 1,9 %, resp. 2,0 %.
Hospodárstvo EÚ ako čistý dovozca energie je veľmi náchylné na energetický šok spôsobený konfliktom na Blízkom východe, ktorý je druhým takýmto šokom za menej ako päť rokov. Prudký nárast cien energie znamená vyššie účty domácností a rastúce obchodné náklady, ktoré znižujú zisky mnohých priemyselných odvetví a účinne presmerujú príjmy z hospodárstva EÚ do krajín vyvážajúcich energiu.
Nástup konfliktu spôsobil pokles spotrebiteľskej dôvery na 40-mesačné minimum v dôsledku rastúcich obáv z prudkého nárastu inflácie a straty pracovných miest. Napriek tomu sa očakáva, že spotreba zostane hlavnou hnacou silou rastu. Podnikové investície by mali byť obmedzené aj prísnejšími podmienkami financovania, nižšími ziskami a zvýšenou neistotou. Na rast vývozu nepriaznivo vplýva aj slabší zahraničný dopyt.
Text: Tibor Šuľa podľa EK
Foto:
