Služby konzorcia EDIH Cassovium pre malých a stredných podnikateľov využil aj Ivan Priesol zo spoločnosti IPC Refractories, ktorá sa fokusuje na výrobu žiaruvzdorných výrobkov. Vďaka využitiu špeciálneho softvéru na Technickej univerzite Košice dokázal nasimulovať prúdenie ocele v medzipanve pri teplote okolo 1450 °C, čo by inak bolo veľmi ťažko realizovateľné a finančne a časovo mimoriadne náročné.
Spoluprácu s konzorciom hodnotí maximálne pozitívne a odporúča ju všetkým podnikateľom.
Prečítajte si:
- čím sa zaoberá spoločnosť IPC Refractories
- akú službu sa vo firme rozhodli využiť od EDIH Cassovium
- koľko vďaka tomu ušetrili
- či plánujú služby EDIH Cassovium využiť aj v budúcnosti
Firma IPC Refractories pôsobí na trhu už od roku 1994 a počet jej zamestnancov sa vždy pohyboval do 15 osôb.
Ivan Priesol
„S týmto počtom ľudí sme stíhali podávať naozaj vysoké výkony - vďaka veľmi slušnej optimalizácii a produktivite práce a hlavne šikovnosti a zručnosti našich ľudí. Darilo sa nám aj s minimom mechanizácie či automatizácie v začiatkoch.“
V dobe, keď sa rozbiehala privatizácia, sa s kolegom rozhodli ísť trošku inou cestou. Neprivatizovali podnik, ale vlastné idey a potenciál.
„Rozhodli sme sa, že skúsime podnikať vlastnými silami, čo bolo v našej branži o to kurióznejšie, že v oblasti žiaruvzdornej keramiky sme boli, a doteraz sme, jediný projekt v čisto česko-slovenskom vlastníctve, ktorý vznikol na zelenej lúke. Všetko ostatné boli vlastne podniky, ktoré boli privatizované väčšinou manažmentom týchto podnikov.“ Jeho slová potvrdzuje aj Asociácia výrobcov žiarumateriálov - postfederálny projekt, v ktorom je združená väčšina podnikov vyrábajúcich žiaromateriál z Česka a Slovenska.
Ivan Priesol priznáva, že začiatky boli viac ako ťažké, podnikatelia sa báli zdieľať know-how, ale napokon im došlo, že je jednoduchšie spolupracovať. U každého sa vyvinula konkrétna špecializácia a bolo rozumnejšie a logickejšie podporiť sa na trhu a kooperovať. Ako vraví, konkurenčné boje sa postupne skončili.
Celá oblasť žiaruvzdornej keramiky sa podľa jeho slov delí na dva základné piliere. Tvarovú žiaruvzdornú keramiku tvoria špeciálne tehly, ktoré znášajú vysoké teploty. Netvarová je trochu zložitejšia, tvoria ju netvarové zmesi a do tejto kategórie spadajú napríklad špecifické betóny. Tiež si musíme uvedomiť, že vyše 85 percent žiaruvzdornej keramiky skonzumuje výroba železa a ocele a zvyšok sa potom delí do energetiky, výroby cementu, vápeniek a pod., kde sa pracuje s vysokými teplotami. Všade však dochádza k chemickým procesom a sprievodným nežiaducim javom, akým je napríklad aj korózia. Úlohou výrobcov žiaruvzdorných materiálov je vyrobiť hmotu, ktorá koróziu eliminuje a čo najviac dokáže predĺžiť životnosť žiaruvzdorného diela.
„Niekedy sa smejeme, že si vlastne režeme konár sami pod sebou, pretože stále kvalitnejšími výrobkami predlžujeme životnosť produktov a zákazník si nebude potrebovať tak často kupovať nové.“
3 základné smery podnikania
Postupom rokov sa spoločnosť IPC Refractories vyprofilovala na 3 základné smery. Jej najstarším výrobkom sú izolačné zmesi, ktoré nazývajú zásypové piesky. V zásade sú spojené s inováciou výroby odlievania ocele, ktorá nastala niekedy pred 40-timi rokmi. Zjednodušene povedané, aby oceľ nezatiekla do posúvacieho uzáveru, je potrebné použiť špeciálnu zmes vysokočistých keramických pieskov, zmiešanú s nejakým žiaruvzdorným ostrivom.
„V tejto oblasti sme pomerne mimoriadne úspešní a pokrývame väčšiu časť európskej spotreby týchto materiálov. Ročne sme vyrábali aj 3000 ton. Naším najväčším konkurentom je nemecký Purmetal. Veľké spoločnosti sú však, žiaľ, vedené korporátnou logikou, ktorá núti znižovať náklady, a tým pádom sa to prejavuje trochu aj na kvalite výrobkov.“
Druhým smerom, ktorým sa firma vybrala, je oblasť elektrických oblúkových pecí, čo sa ukázalo ako pomerne veľmi zásadné a strategické rozhodnutie, pretože nároky na znižovanie uhlíkovej stopy spôsobujú, že táto forma výroby ocele sa v budúcnosti stane dominantnou.
Betóny, resp. žiarobetóny sú treťou oblasťou, ktorej sa spoločnosť venuje. Vyvinuli v nej novú generáciu žiaruvzdorných betónov, ktoré nahrádzajú cementové spojivo inovatívnymi spojivami na báze metódy sol-gel. Táto inovácia priniesla zákazníkom významné úspory energetických médií potrebných na zhotovenie, sušenie a tepelnú prípravu výrobkov z týchto zmesí. Súčasne priniesla aj zlepšenie fyzikálnych vlastností materiálu, prejavujúce sa napríklad kontinuálnym nárastom pevnosti materiálu v celom rozsahu pracovných teplôt.
Fokus na nepretržité odlievanie ocele
V akejkoľvek oblasti však vytvorili niečo výnimočné, nasadenie noviniek vo sfére výroby žiaruvzdorných výrobkov si vyžaduje nesmierne úsilie a množstvo finančných prostriedkov. Často vedie k združovaniu spoločností, aby sa veci pohli dopredu. V spoločnosti IPC Refractories sa po čase preto začali opäť viac fokusovať na výrobu prefabrikátov zo žiarobetónových zmesí využívajúcich sol-gel spojivá, na čo mali dostačujúce zariadenie, lebo v minulosti neboli schopní sušiť takéto výrobky na vyžadovaných vysokých teplotách. A keďže je Ivan Priesol vyštudovaný oceliar, nie keramik, bola a je mu blízka oblasť nepretržitého odlievania ocele.
„Pri nepretržitom odlievaní sa odlievajú logicky aj ocele, ktoré nie sú rovnakej akosti. V takomto prípade vznikajú na zliatku tzv. prechodové oblasti zmiešanej kvality ocele, ktoré sú vlastne technologickým nepodarkom a musia sa deklasifikovať. Ja som si to tak čisto hračkársky prepočítaval, že keby sa hypoteticky v U. S. Steel-e len za každou treťou tavbou menila akosť a my by sme ten úsek skrátili povedzme len o 30 %, tak sa dostávame k úsporám, ktoré dosahujú viac ako milióny eur ročne. A to si nemôže dovoliť ignorovať žiadny manažér. A práve dĺžku tohto prechodového úseku vieme výrazne ovplyvniť usmernením prúdenia ocele v odlievacom zariadení,“ uviedol Ivan Priesol.
Súčasťou odlievacieho zariadenia na nepretržité odlievanie ocele je aj medzipanva. Medzipanva je posledné zariadenie v technologickom cykle výrobe ocele, kde je ešte celý objem ocele v tekutom stave. Je to teda posledné miesto v technológii výroby ocele, kde sa ešte dá ovplyvniť kvalita ocele – jej chemické a fyzikálne vlastnosti. Aby došlo k vytvoreniu optimálnych podmienok pre odlievanie, je potrebné dokázať ovplyvňovať prúdenie ocele v medzipanve. A práve na to použila spoločnosť IPC Refractories služby EDIH Cassovium.
„Potrebovali sme nasimulovať, teda nejako zobraziť prúdenie ocele, pričom tá oceľ má približne 1400 a 1450 °C. Ako to však urobiť? Nevidíte to, nevleziete tam. Sú len dve možnosti. Buď to urobíte cez nejaký fyzikálny model, čiže vyrobí sa sklenená nádoba, do ktorej nalejete vodu, pretože jej fyzikálne kritériá sú veľmi podobné ako pri tekutej oceli. Dáte do toho stopovaciu látku a sledujete, ako sa to vyvíja. Avšak výroba jedného modelu v starých slovenských korunách stála okolo pol milióna korún.“
Musíme si tiež uvedomiť, že vo svete neexistujú dve identické oceliarne, teda ani dve rovnaké medzipanvy, čiže potrebujete absolútnu kustomizáciu produktu, ktorým prúdenie ovplyvníte.
„Začali sme sa s tým hrať a zistili sme, že na TUKE majú špecializovaný softvér a dostupné metódy, ako zobraziť prúdenie ocele. Služby EDIHU sme preto využili pre konkrétnu oceliareň v Srbsku – využíva pre nás doposiaľ nový typ medzipanvy s jediným výstupným prúdom. Získali sme tak vďaka EDIHU cenný poznatok o prúdení,“ potvrdil nám I. Priesol.
Pri umývaní riadu mu navyše napadlo, že keď umývate lyžičku a voda na ňu padá zhora, čiže je v konkávnom tvare, táto nestrieka, ale roztečie sa po povrchu.
„A to sme presne aj potrebovali docieliť s oceľou, aby sme takto usmernili prúdenie ocele na mieste vtoku. Ukázalo sa, že to bolo nesmierne inovatívne zistenie a dnes na to máme patent v Japonsku, Indii, Rusku a po obrovských peripetiách sa nám to s veľkou pravdepodobnosťou podarí obhájiť aj v Amerike. A na základe toho nášho patentu, ktorý nám chráni sférický povrch dopadovej oblasti, sme začali vyvíjať jednotlivé, individualizované, kustomizované typy. To bola vlastne tá vec, pri ktorej vývoji nám pomohol EDIH, pretože my môžeme navrhnúť nejaký tvar, ale pomocou tohto matematického modelovania si to dokážeme presne nasimulovať aký účinok na prúdenie takáto geometrická zmena dopadového miesta bude mať.“
Dnes už sú vo firme zase o krok ďalej a s kolegami z ostravskej univerzity by radi tieto diely začali tlačiť pomocou 3D tlače z ich betónu, ktorý bude viazaný práve spomínaným sol-gelom.
„Toto je celosvetovo absolútna novinka. Prišli sme možno na spôsob, ako do toho pomerne ľahko a efektívne zapojiť umelú inteligenciu. A to bude vlastne krok dva, keď chceme urobiť simulácie na základné typy medzipanví v tvare T, H či L. Získame určitý objem dát, ktorý by sme posunuli k umelej inteligencii, ktorá by nám potom následne už vedela ďaleko rýchlejšie a efektívnejšie navrhnúť nejaké tvarové dispozície či obmedzenia výrobkov. Ukazuje sa, že práve tieto elektronické a IT nástroje nám umožňujú hrať vyššiu ligu v oblastiach, ktoré donedávna boli ekonomicky nepredstaviteľne náročné. Je to vec, ktorá vám dáva obrovskú slobodu.“
Presne z takýchto dôvodov sú podľa podnikateľa iniciatívy ako konzorcium EDIH Cassovium absolútne top. „Pretože vám otvoria dvere do veľkého sveta a v zásade aj do sveta vedy. A zrazu vidíte, ako ľahko sa môžete dostať k finálnym produktom.“
Ako vlastne natrafili na ponuku služieb EDIH Cassovium?
„My sme to mali s EDIH-om trošku jednoduchšie, lebo sme už s TUKE spolupracovali dlhší čas, takže naša informačná diaľnica medzi nami a fakultou bola intenzívne využívaná. V momente, keď EDIH Cassovium vznikal, sme boli medzi prvými, ktorí naň reagovali. Vedeli sme, ako a k čomu využiť jeho potenciál a zdroje. Samotný softvér sme už totiž využívali na iné veci aj predtým a určite chceme týmto smerom pokračovať aj ďalej.“
Výrazná úspora
Softvér by si, samozrejme, mohli aj priamo zakúpiť a nepotrebovať využívať služby konzorcia, no keďže jeho cena presahuje 60-tisíc eur a využili by ho len jednorazovo, nebolo by to vôbec efektívne.
Byrokratické nevyhnutnosti, bez ktorých sa žiadny projekt nezaobíde, podľa jeho slov nie sú vôbec problémom. „Ja som sa administratívnymi vecami nejako netrápil, náš pán ekonóm to však zvládol úplne poľahky. Určite to bolo menej náročné, ako mnohé iné projekty.“
Počet hodín, ktoré im služba EDIH Cassovium poskytla, bol podľa neho postačujúci. „Veľká výhoda bola v tom, že my sme už presne vedeli, koľko času potrebujeme. Čiže už keď sa podávala žiadosť, tak sme boli vlastne veľmi dobre zorientovaní a EDIH absolútne pokryl presne to, čo sme potrebovali. Hovorím, pre nás to bola vlastne veľmi dobrá pomoc, lebo prišla v pravý čas a na pravé miesto.“
Čo by odporučil?
Nedostatky pri poskytovaní služby I. Priesol nezaznamenal.
„Necítim sa byť kompetentný na to, aby som mohol dávať nejaké generálne rady. Možno by som ešte viac akcentoval to, že keď hovoríme o digitalizácii a automatizácii, málokto si vie predstaviť konkrétne veci, ktoré za tým sú. To sú abstraktné pojmy a možno by bolo efektívnejšie, keby sa to trošku rozobralo na drobné. Aby si to aj podnikatelia dokázali konkrétne predstaviť.“
Ak sa vyskytne príležitosť, na konzorcium EDIH Cassovium sa určite obráti aj v budúcnosti.
„Konkrétne by išlo o 3D tlač špecifických keramických komponentov. Určite to však už budem riešiť ako startup. Len neviem či na Slovensku - pri úskaliach pre podnikateľov, ktoré tu máme. Mrzí ma to, lebo som košický lokálpatriot.“
