Analýza vedeckej literatúry z oblasti udržateľného rozvoja (Prof. Čiegis R., Prof. Juknys R., Prof. Rudzkienė V., Prof. Staniškis J. K., atď.) vedie k pozorovaniu, že v tejto oblasti sa urobilo mnoho podstatného avšak príliš málo je venované hodnoteniu udržateľnosti organizácie vo vedeckej literatúre. Výskumy v Litve nepreskúmali detailne tému udržateľnosti organizácie.
V reálnom svete, organizácia fungujúca v určitom regióne generuje mnoho druhov informácií počas svojho fungovania. Ak skúmame udržateľnosť takejto organizácie alebo individuálne komponenty udržateľnosti organizácie, zaoberáme sa údajmi opisujúcimi každý komponent organizačnej udržateľnosti, ktorého analýza predstavuje komplexnú úlohu, obzvlášť ak údaje individuálneho komponentu odzrkadľujú komplexný a integrovaný fenomén, udržateľnosť celej organizácie. Udržateľnosť organizácie je vo všeobecnosti charakterizovaná veľkým množstvom mnohokomponentných indikátorov a hodnôt indikátorov. Vo vedeckej literatúre sú údaje opisujúce ktorýkoľvek komponent organizačnej udržateľnosti známe ako mnohorozmerné údaje. Je veľmi dôležité pre osoby, ktoré majú na starosti udržateľnosť organizácie, získať potrebné informácie z mnohorozmerných dát, ktoré pomôžu porozumieť distribúcii udržateľnosti úrovne lesníckeho podniku, t.j. distribúciu udržateľnosti organizácie v rámci jednotlivých zložiek lesníckeho podniku rovnako ako dôvody pre príslušnú úroveň udržateľnosti lesníckeho podniku. Použitie vizualizačnej metódy pre samo organizujúcu neurónovú sieť robí túto úlohu jednoduchšou.
TUV aplikovaná v praxi lesníckeho priemyslu
Podľa Dzemydienė D. (2006), veda o umelej inteligencie poskytuje pohľad na moderný vývoj počítačových systémov. Techniky umelej inteligencie umožňujú zjednodušenie zložitého udržateľného rozvoja procesov organizácií a ich efektívnejšie riadenie avšak odborné posúdenie ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja zostáva zásadnou podmienkou pre použitie tohto typu techniky.
Ako alternatívu k súčasným modelom trvalo udržateľného rozvoja organizácií, tu predstavujeme model pre stanovenie organizačnej udržateľnosti s cieľom uľahčiť cielené zásahy a prinútiť udržateľný rozvoj organizácie, vykonávaný odborníkmi na trvalo udržateľný rozvoj organizácií.
Lesné podniky zohrávajú obrovskú rolu v konkurenčnej schopnosti určitého regiónu. Čo je najdôležitejšie, lesný podnik je rozsiahly lesný manažér konajúci v súlade so zákonom o štátnych a obecných podnikoch a má právnu formu štátneho podniku. Okrem toho, lesné podniky vlastnia a využívajú jedno zo základných prírodných bohatstiev našej krajiny, les, ktorý špecificky slúži prosperite štátu a jeho občanov a zachováva stabilitu krajiny a kvalitu životného prostredia. Lesné podniky na ich vlastné náklady obnovujú, rúbu lesy a sadia nové, rozvíjajú a dohliadajú na ne, chránia ich pred škodcami, požiarmi a chorobami a uplatňujú environmentálne a rekreačné opatrenia. Zhodneme sa v názore, že hlavným účelom podnikateľských aktivít lesníctva je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa za účelom uspokojenia verejných potrieb dreva a ďalších lesných produktov a výkon ochranných a rekreačných funkcií lesa. Z tohto dôvodu je potrebné zistiť a posúdiť udržateľnosť Litovských lesníckych závodov.
Predmet výskumu: udržateľnosť Litovských lesníckych závodov. Cieľ výskumu: Zistiť úroveň životnej, sociálnej, ekonomickej a antropogénnej efektívnosti a udržateľnosti v štyridsiatich litovských lesníckch závodoch na základe modelu rozvinutej umelej inteligencie pre určenie organizačnej udržateľnosti. Výskumné techniky: analýza litovskej a zahraničnej odbornej literatúry v oblasti udržateľného rozvoja, štatistická analýza dát, dotazníkový prieskum, expertné hodnotenie, simulácia, poradová metódy na stanovenie indikátora významu, vizualizačná metóda pre samo organizujúcu neurónovú sieť - jednotná vzdialenostná matica. Na základe organizačného prostredia modelu vyvinutého Brownlie D.T. (1987), kedy je rozpis jednotlivých organizačných zložiek životného prostredia v úrovniach výslovne uvedený, a model prostredia udržateľnej organizácie vyvinutý u nás, úroveň vnútornej a vonkajšej udržateľnosti môžeme rozlíšiť.
Štúdium a testovanie organizačnej udržateľnosti na dvoch rôznych úrovniach umožňuje určiť udržateľnosť vnútorného a organizačného prostredia, ktoré je úzko spojené s komponentmi fungujúcimi vo vnútornom i vonkajšom prostredí. Okrem toho, takáto analýza organizačnej udržateľnosti na rôznych úrovniach umožňuje presnejšie úvahy na príslušnej úrovni organizačnej udržateľnosti.
Pre ilustráciu zjednodušeného určenia a vizualizácie procesu trvalej udržateľnosti lesného podniku, sme vyvinuli model umelej inteligencie pre stanovenie udržateľnosti lesného podniku.
Záver
Štúdium a testovanie organizačnej udržateľnosti na dvoch rôznych úrovniach umožňuje určiť udržateľnosť vnútorného a organizačného prostredia, ktoré je úzko spojené s komponentmi fungujúcimi vo vnútornom i vonkajšom prostredí. Okrem toho, takáto analýza organizačnej udržateľnosti na rôznych úrovniach umožňuje presnejšie úvahy na príslušnej úrovni organizačnej udržateľnosti.
Pre ilustráciu zjednodušeného určenia a vizualizácie procesu trvalej udržateľnosti lesného podniku, sme vyvinuli model umelej inteligencie pre stanovenie udržateľnosti lesného podniku.
Literatúra
[1] Brownlie D.T. (1987) Environmental analysis, in M.J. Baker (ed.), The Marketing Book. London: Heinemann, pp. 31-46.
[2] presentation in the SOM software. Informatica, 13 (3) pp. 52-61.
[3] Dzemyda G., Tiešis V. (2001) Visualization of multidimensional objects and the socio-economical impact to activity in EC RTD databases. Informatica, 12(2), 239-262. ISSN 0868-4952, pp. 110-122.
[4] Kreibich, V., Kudláček, J. (ed.) (2011) Quality in production. Jaroměř, 2011. 4th seminar, 92 s. ISBN 978-80-904502-5-7.
[5] Kohonen T. (2001) Self-Organizing Maps. 3nd ed. Springer series in information sciences. Springer-Verlag. Vol. 30, pp. 34-46.
[6] Kraaijveld M.A., Mao J., Jain A.K. (1995) A Nonlinear Projection Method Based on Kohonen's Topology Preserving Maps, IEEE Transactions on Neural Networks, Vol. 6(3), pp. 86-95.
TEXT/FOTO: Dr.h.c. doc. Ing. Jozef Matúš, CSc., Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave; Dr. Navickas Kestutis, Siauliai university, Lithuania
