Problematika simulácie a optimalizácie je podrobne rozpracovaná v mnohých knižných a časopiseckých publikáciách. Nemožno ale konštatovať, že teória je taktiež uplatňovaná v riadiacej praxi. Čiastkové analýzy nám poukazujú na to, že pojmy simulácia a optimalizácia sú v podnikateľskej sfére známe, ale prevažne z hľadiska teórie. Preto je dôležité výskumom zistiť úroveň ich využívania v podnikoch pôsobiacich na území Slovenskej republiky.
Podstata výskumu a definovanie výberového súboru
Výskum, ktorý je súčasťou tejto práce, bol realizovaný na časti základného súboru. Jedná sa o výberový súbor, ktorý čiastkovo alebo úplne nahrádza základný súbor. Autor Katriak (1975, s. 50) uvádza, že „veľkosť reprezentatívnej vzorky musí tvoriť aspoň 0,045 % základného súboru.“ Na druhej strane autor Juszczyk (2003, s. 81) poukazuje na to, že „vzorka s viac ako 30 jednotkami je považovaná za veľkú.“
Základný súbor predstavujú všetky právnické osoby evidované Štatistickým úradom k 31. 12. 2010 rozdelené podľa SK NACE. V nasledujúcej tabuľke 2 zobrazujeme prehľad počtu podnikov, celkový počet a počet oslovených podnikov.
V tabuľke 2 je pre každú činnosť podľa SK NACE v ľavej bunke celkový počet podnikov podľa ŠÚ SR a v pravej bunke počet oslovených podnikov vo výskume. Pričom sme si stanovili výskumnú vzorku o veľkosti 0,5 % základného súboru. Zároveň pri tých činnostiach, pri ktorých sa predpokladá využívanie simulácie, sme oslovili podnikov viac, ako by to malo byť podľa reprezentatívnosti. Celkovo bolo oslovených 858 podnikov.
Výberový súbor tvorili všetky veľkostné typy podnikov, pričom sme vychádzali z ich členenia podľa SK NACE a zaujímali nás predovšetkým tie podniky, ktoré majú svoje podnikové procesy identifikované.
Prostredníctvom APV STATGRAPHICS Plus sme pre výberový súbor uskutočnili štatistický test Chí-Kvadrát, aby sme overili jeho reprezentatívnosť. Hodnota Chí-Kvadrátu dosiahla úroveň až 541,23, pričom kritickou hodnotou testu je hodnota 26,296. Z uvedeného vyplýva, že zamietame hypotézu o reprezentatívnosti, teda výberový súbor nie je reprezentatívny podľa rozdelenia SK NACE, ale zároveň je reprezentatívny podľa početností (0,5 % základného súboru). Problémom pri overovaní reprezentatívnosti výberového súboru môže byť skutočnosť, že sme nemali k dispozícii štatistiku, ktorá by zobrazovala počty podnikov podľa toho, ktoré majú implementované procesné riadenie a ktoré nemajú. Z toho vyplýva, že použitá štatistika je síce vhodná, ale nie hodnoverná, pretože neberie do úvahy kritérium o identifikácii podnikových procesov.
Analýza výsledkov výskumu
Dotazník výskumu bol rozposlaný podnikom náhodne elektronickou formou s využitím technológie Google Dokumenty (dotazník je dostupný na nasledujúcej webovej adrese: https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?pli=1&formkey=dERrMXBUTkJ2 cU9aX0M4ZFd3UDBsU2c6MA#gid=0). Výskum sme realizovali na stanovenej výskumnej vzorke podnikov v období od júla do novembra roku 2011. Z celkového počtu oslovených podnikov na dotazník zareagovalo 346 podnikov, čo predstavuje 40,33 % návratnosť. Táto výška návratnosti mohla byť z veľkej časti ovplyvnená práve využitím spomínanej technológie, v rámci ktorej sme dotazník spracovali tak, aby jeho vyplnenie a spätné zaslanie trvalo iba niekoľko minút. Uvedomujeme si, že dotazník zameraný na danú problematiku nemusí vzbudiť u respondentov veľký záujem, preto sme pri oslovovaní respondentov uviedli poznámku, že pokiaľ riadenie procesov patrí do kompetencie niekoho z kolegov alebo nadriadených, aby im tento dotazník postúpili. Zároveň, aby sme zvýšili návratnosť, ponúkli sme zaslať výsledky výskumu záujemcom po úspešnom obhájení dizertačnej práce. Tieto faktory mohli zapríčiniť uvedenú návratnosť vyplnených dotazníkov. Dotazník uvádzame ako prílohu 3.
Na rozdiel od predvýskumu sme sa v rámci výskumu rozhodli nezisťovať od respondentov základné údaje typu kraj sídla podniku, veľkosť podniku, právna forma podnikania a majetková účasť podniku. Jednak sa v súčasnosti podniky snažia správať často konfidentne a jednak tieto údaje nepovažujeme pre výskum za dôležité. Na základné roztriedenie podnikov sme použili iba delenie podľa druhu činnosti podľa SK NACE. Týmto členením sme dosiahli nasledovné výsledky, ktoré zobrazuje graf 1.
Z uvedených výsledkov vyplýva, že najväčší počet respondentov vo výskume vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v oblasti priemyselnej výroby (24 %), potom nasledovalo stavebníctvo (19 %), veľkoobchod a maloobchod (14 %), doprava a skladovanie (13 %), ostatné činnosti (7 %), informácie a komunikácia (6 %), odborné, vedecké a technické činnosti (3 %), dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (3 %), ťažba a dobývanie (1,70 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (1,60 %), činnosti v oblasti nehnuteľností (1,40 %), ubytovacie a stravovacie služby; finančné a poisťovacie činnosti; poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; administratívne a podporné služby (po 1,20 %); umenie, zábava a rekreácia (0,90 %), vzdelávanie (0,60 %) a z ostatných oblastí (dodávka vody, verejná správa a obrana) na dotazník nezareagoval nikto z oslovených respondentov.
Ďalšie otázky dotazníka už boli zamerané odborne na riešenú problematiku. V prvej otázke sme zisťovali dôležitú skutočnosť, ktorá nám hneď pri prvej otázke umožnila odčleniť podniky nášho záujmu od ostatných. Pýtali sme sa na to, či podnik má identifikované podnikové procesy. V opačnom prípade nie je predpoklad, že sa podnik bude simuláciou podnikových procesov zaoberať. Výsledky zobrazujeme v grafe 2.
121 podnikov (35 %) z celkového počtu odpovedí má svoje podnikové procesy identifikované a 225 podnikov (65 %) odpovedalo na identifikáciu záporne. V prípade, že respondenti odpovedali nie, pokračovali v dotazníku až otázkou č. 14, ktorou sme zisťovali, či si podniky stanovujú optimalizačné ciele.
V druhej otázke sme sa pýtali na formu identifikácie podnikových procesov. Podniky môžu mať identifikované procesy vo forme písomného zoznamu alebo grafickej procesnej mapy, prípadne môžu využiť procesný model v aplikačnom programovom vybavení. Písomný zoznam procesov pozostáva z vnútropodnikovej dokumentácie, ktorú tvoria rôzne normy, predpisy, pracovné postupy, ISO dokumenty a pod. V týchto materiáloch sú podnikové procesy obsiahnuté, špecifikované a presne popísané. Grafická identifikácia spočíva v grafických náčrtoch jednotlivých podnikových procesov. Tieto mapy sú väčšinou doplnkom k písomným zoznamom, ale môžu byť vyhotovené aj samostatne na zvýšenie prehľadnosti a poznania stavu. Aplikačným programovým vybavením rozumieme softvérový nástroj. Ide o interaktívne riešenie na identifikáciu procesov, kedy všetko v súvislosti s procesmi podniku prebieha vo virtuálnom prostredí. Výsledky zobrazujeme aj v grafickej podobe prostredníctvom grafu 3.
Z uvedeného grafu vyplýva, že 64 % využíva na identifikáciu svojich podnikových procesov písomné zoznamy, 28 % z podnikov grafickú procesnú mapu a 25 % z podnikov využíva softvérové riešenie. Percentuálny súčet môže byť v tomto prípade vyšší ako 100 %, pretože respondenti mali možnosť začiarknuť viac odpovedí, nakoľko podnik môže na identifikáciu procesov využiť kombináciu týchto spôsobov, prípade súčasne všetky tri formy. Otázkou č. 2 sme zároveň overovali hypotézu H-0.
V ďalšej otázke sme požiadali tých respondentov, ktorí využívajú aplikačné programové vybavenie, aby konkretizovali tento softvér, ktorý používajú na identifikáciu procesov. Výsledky zobrazujeme v nasledujúcej tabuľke 3.
Z uvedených výsledkov v tabuľke 3 vyplýva, že využívanie programov je rôznorodé. Na trhu existuje množstvo softvérových riešení od mnohých výrobcov, preto sme zároveň predpokladali, že označených bude viac produktov s nízkou početnosťou.
Štvrtá otázka sa zameriavala na to, či softvér, ktorý podniky využívajú pri procesoch, má aj samostatnú funkciu simulácie. Programy určené na identifikáciu a modelovanie podnikových procesov môžu disponovať viacerými modulmi na prácu s podnikovými procesmi, medzi inými existuje aj samostatný simulačný modul. Ale ten nemusia programy automaticky obsahovať. Výsledky prezentuje tabuľka 4.
46 % respondentov odpovedalo záporne, 50 % kladne a jeden respondent nevedel odpovedať, či program, ktorý v podniku využívajú, disponuje simulačným modulom.
Na túto otázku v prípade kladnej odpovedi nadväzuje ďalšia otázka, v ktorej sme zisťovali, či funkciu simulácie v danom aplikačnom programovom vybavení využívajú aj v riadiacej praxi. Simulačný modul je vo väčšej miere potrebné k programu dodatočne dokúpiť. Je preto dôležité zistiť, či podniky, ktoré disponujú procesným softvérom dokážu využiť výhodu z toho, že funkciu simulácie majú k dispozícii bez ďalšieho zakúpenia. Výsledky sú vyobrazené v grafe 4.
Z grafu vyplýva, že 86 % respondentov využíva simuláciu v aplikačnom programovom vybavení a 14 % ju v riadiacej praxi v tejto forme nevyužíva vôbec. Podniky si teda uvedomujú možnosti využitia simulácie a pokiaľ je to možné, využívajú výhody, ktoré im daný softvér prináša.
V prípade kladnej odpovede sme ďalšou otázkou č. 6 zisťovali, aké parametre v rámci simulácie analyzujú. Existujú základné parametre, ktoré je možné simuláciou zisťovať a podrobovať procesy podnikovému skúmaniu. Výskum (graf 5) poukazuje na to, že dochádza najviac k analýze využívania zdrojov v podniku (83 %), potom podniky analyzujú toky materiálov (67 %) a ostatné parametre boli ohodnotené rovnako na 58 %. Jedná sa o trvanie činností, celkový čas procesov a prestoje. Aj v tomto prípade je percentuálny súčet vyšší ako 100 %, pretože respondenti mohli začiarknuť viacero odpovedí, prípadne všetky odpovede.
Okrem programov, ktoré sú určené na identifikáciu, teda modelovanie podnikových procesov, existujú špecializované programy, ktorých primárnou úlohou je uskutočňovanie simulačných experimentov s cieľom podrobne procesy analyzovať, prípadne poskytnúť návrhy na zlepšenie a tým sa približovať k optimálnemu stavu. Tejto skutočnosti sa týka ďalšia otázka v dotazníku (č. 7), ktorou sme zisťovali, či podniky disponujú takýmto typom softvéru. Nasledujúca tabuľka 5 zobrazuje výsledky skúmania.
Z uvedenej tabuľky 5 vyplýva, že až 84 % respondentov takýto softvér nevlastní, 13 % využíva iba program, ktorý umožňuje okrem simulácie aj iné možnosti pri analýze a práci s podnikovými procesmi a iba 3 % podnikov vlastní špecializované aplikačné programové vybavenie určené len na simuláciu podnikových procesov. Tieto softvérové nástroje sú pomerne finančne náročné, preto predpokladáme, že podniky, ktoré sa rozhodnú investovať do nákupu programu, uprednostnia univerzálne programy.
Nasledujúca otázka číslo 8 sa zaoberá oblasťami, ktoré je možné simulovať. Zaujímalo nás, ktoré oblasti sú pre podniky zaujímavé na simulovanie. Výsledky zobrazujeme v grafe 6. Napriek tomu, že otázka sa viaže na kladnú odpoveď predchádzajúcej otázky, odpovedí bolo viac. Faktom totiž je, že simulovať podnikové procesy je možné aj bez využitia softvérového riešenia, aj keď je to oveľa náročnejšie. Preto sme odpovede zvážili a ponechali ich, pretože nám napriek tomu poskytnú dôležité údaje. Z výsledkov vyplynulo, že najdôležitejšou oblasťou na simuláciu je pre podniky oblasť materiálových tokov (14 %) a časov (priebežných, celkových), a to 12 %. Treťou najdôležitejšou oblasťou na simuláciu sú pohyby ľudí (10 %).
Metódou simulácie sa musí niekto v podniku zaoberať (pokiaľ sa tejto téme podnik venuje) a tvorí časť jeho pracovnej náplne, prípadne sa jedná o pracovné miesto na plný pracovný úväzok. Otázka č. 9 v znení „Je vo Vašom podniku organizačná jednotka/pracovná pozícia, ktorá zabezpečuje simuláciu?“ riešila existenciu samostatných pracovných miest pre oblasť simulácie. Výsledky v grafe 7 sú nasledovné.
Vo väčšej miere v oslovených podnikoch neexistuje samostatná funkcia, ktorej hlavnou náplňou práce je iba simulácia a práca s touto metódou. 17 % podnikov v prípade potreby využíva externé firmy, ktoré sa tejto problematike venujú a iba 13 % rieši simuláciu samostatne. Touto otázkou sme sa zaoberali aj pri návštevách vo vybraných podnikoch a ani v jednom prípade neexistovala samostatná pracovná pozícia, ktorej jedinou pracovnou náplňou by bola simulácia podnikových procesov.
Otázkou č. 10 sme zisťovali, aké procesy podniky podrobujú simulácii. Existujú výrobné a administratívne procesy. Respondenti mohli taktiež zvoliť možnosť, že simuláciou analyzujú oba druhy procesov. Výsledky zobrazujeme v nasledujúcom tabuľkovom prehľade.
Dôležitý je výsledok simulačných experimentov. Podniky môžu mať rôzne ciele, ktoré chcú práve simuláciou dosiahnuť. Otázka číslo 11 sa zaoberala parametrami z výstupov simulácie, ktoré sú predpokladom pre optimalizáciu v podniku (u respondenta). Výsledky sú zhrnuté v nasledujúcom grafe 8.
Z výsledkov vyplýva, že najväčšou snahou oslovených podnikov je optimalizovať časy (18 %), následne je dôležitým faktorom šetrenie peňazí (17 %) a nakoniec je to úspora v oblasti naturálnych jednotiek (napr. ks, kg, l, m a pod.), konkrétne 9 %.
Výsledkom simulačných behov (experimentov) sú rôzne alternatívy pre úpravu a nastavenie činností daných podnikových procesov. Otázkou č. 12 nás zaujímalo, či podniky aj uskutočnili konkrétne zmeny v procese po jeho analýze simuláciou. Výsledky zobrazujeme v tabuľke 7.
20 respondentov zmeny neuskutočnilo a 15 respondenti sa výsledkami simulácie zaoberali a prijali opatrenia, ktorými mohlo dôjsť k úspore nákladov a optimalizácii podnikových procesov.
V prípade kladnej odpovede sme respondentov požiadali o konkretizáciu prínosu zo simulácie. Uvedomujeme si, že túto odpoveď môžu podniky považovať za dôveryhodnú odpoveď, preto sme akceptovali akúkoľvek relevantnú odpoveď. Prínosy respondentov sú rôznorodé, uvádzame ich v nasledujúcom zovšeobecnenom textovom prehľade: nárast výkonov, úspora peňažných prostriedkov a časov, komplexná optimalizácia nákladov a úprava organizačného a riadiaceho poriadku, nárast efektivity práce, úspora v naturálnych jednotkách, úspora nákladov podniku všeobecne, zredukovanie času na prestoje.
Z odpovedí respondentov vyplýva, že aplikácia simulácie priniesla pozitívne výsledky a metódy simulácie môžu mať svoje opodstatnenie pre riešenie problematiky optimalizácie podnikových procesov.
Druhú časť výskumu tvorili otázky, ktoré sa týkali samotnej optimalizácie. Na túto otázku už odpovedali opäť všetci respondenti, teda aj tí, ktorí svoje podnikové procesy identifikované nemajú. Otázka číslo 14 sa týka optimalizačných cieľov a zisťuje, či si takéto ciele podniky stanovujú. Odpovede sme zhrnuli v nasledujúcom grafe 9.
Z uvedeného grafu 9 vyplýva, že až 82 % respondentov si optimalizačné ciele nestanovuje a iba 18 % podnikov sa tejto oblasti venuje. Môže to byť spôsobené tým, že ciele optimalizácie nie sú štandardné podnikové ciele, ale slúžia iba na dočasnú zmenu v procesoch podniku s cieľom optimalizovať súčasný stav. V nadväznosti na túto otázku č. 14 sme požiadali respondentov, ktorí si ciele optimalizácie stanovujú, aby svoju odpoveď konkretizovali. Súhrnné odpovede sa týkali nasledovných oblastí: každoročná optimalizácia podnikateľských plánov, znižovanie nákladov, rast produktivity práce, optimálne využívanie zdrojov podniku, optimalizácia informačných kanálov, maximalizácia zisku, optimalizácia procesov obstarávania, optimalizácia pracovných postupov a operácií, optimalizácia zásob, zvyšovanie kvality výrobkov a služieb, úspora energií, optimalizácia cieľov, automatizácia procesov, optimalizácia časov, odpadového a skladového hospodárstva, eliminácia duplicitných činností, podpora kontroly, optimalizácia postupnosti procesov, prispôsobovanie sa aktuálnym možnostiam podniku, optimalizácia dopravných ciest, prevádzky systémov a pracovného prostredia. Pôvodné odpovede respondentov uvádzame v prílohe 4.
Otázka č. 16 taktiež nadväzuje na predchádzajúcu a pokiaľ si respondenti stanovujú optimalizačné ciele, zaujímalo nás, či na ich realizáciu využívajú konkrétnu metódu, teóriu, model, systém, alebo uprednostňujú empirické postupy, ktorých podstatou je skúsenosť, odborný odhad, subjektívny názor, pokus – omyl a pod. Výsledky zobrazujeme v nasledujúcej tabuľke 8.
Z uvedených výsledkov vyplýva, že z daného počtu odpovedí iba 27 % respondentov využilo pri optimalizácii niektorú z techník a 73 % nie. Pri kladnej odpovedi sme požiadali o konkretizáciu využitej techniky. Výsledky sú nasledovné: analýza nákladov a výnosov; štruktúrna analýza; modely ponuky; lineárne programovanie, metódy na riešenie dopravných úloh, modely zásob; teória hier; teória grafov; modely sieťovej analýzy; regulačné diagramy; simulačné modely. Môžeme konštatovať, že matematické a štatistické postupy nemusia byť v podnikovej praxi až tak využívané pri riešení problematiky optimalizácie.
Zhrnutie výsledkov empirického výskumu
Realizovaný výskum bol zameraný na zistenie súčasného stavu využívania simulačných metód, nástrojov a optimalizačných modelov, metód a teórií pri simulácii a optimalizácii podnikových procesov vo vybraných podnikoch pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Na základe dosiahnutých výsledkov výskumu môžeme konštatovať nasledovné:
- viac ako polovica podnikov nemá svoje procesy identifikované (65 %),
- v prípade kladnej odpovede na identifikáciu procesov, podniky majú prevažne definované procesy vo forme písomných zoznamov (64 %), v malom počte využívajú grafickú procesnú mapu (28 %) a iba 25 % z podnikov aplikuje softvérový nástroj,
- väčšina podnikov (86 %) využíva simuláciu, ktorá je súčasťou ich používaného softvéru a iba málo podnikov ju v riadiacej praxi v tejto forme nevyužíva,
- najviac simuláciou analyzovanými parametrami sú podnikové zdroje (83 %) a materiálové toky (67 %),
- 84 % respondentov nevlastní špecializovaný softvér určený predovšetkým na simuláciu procesov a iba 3 % podnikov disponuje spomínaným aplikačným programovým vybavením,
- v rámci podnikových zdrojov a ich pohybu (toku) sa podniky zaoberajú predovšetkým pohybom materiálov (14 %), analýzou časov (12 %), pohybmi ľudí (10 %) a ich využitím v pracovnom výkone (9 %),
- viac ako polovica podnikov (66 %) podrobuje simulácii aj výrobné aj administratívne procesy,
- podniky chcú hlavne optimalizovať časy (18 %) a znižovať náklady – usporiť peňažné prostriedky (17 %),
- viac ako tretina respondentov (82 %) si optimalizačné ciele nestanovuje a iba 18 % podnikov si tieto ciele určuje,
- podniky zároveň pri optimalizácii v prevažnej miere nevyužívajú optimalizačné techniky (73 %).
TEXT: Lukáš Turčok
