Digitalizácia a s ňou súvisiace riziká

Vývoj digitálnych technológií mení povahu a miesto práce ako aj to, kto ju vykonáva a kedy, a v neposlednom rade i pôsob jej organizácie a riadenia [1]. Optimalizácia výrobných a zásobovacích procesov, zoštíhľovanie výroby a logistiky, zvyšovanie efektívnosti výrobných postupov a výkonnosti zariadení, ako aj redukcia prevádzkových nákladov sú najčastejšími motiváciami pre digitalizáciu a nasadzovanie technológií štvrtej priemyselnej revolúcie.

Industry 4.0

Štvrtá priemyselná revolúcia označovaná ako Industry 4.0 (I4.0) má základnú koncepciu založenú na integrácii pokročilých technológií do pracovného prostredia a operácií. Industry 4.0 mení podobu slovenského priemyslu. Jeho prioritou sa stáva zavádzanie automatizácie a digitálnej výroby, digitalizácie riadiacich systémov a využívanie komunikačných sietí na zabezpečenie interoperability a flexibility podnikových procesov.
Vďaka internetu, ktorý riadi priemyselné procesy, vzniká vysoký objem vymieňaných dát, od čoho sa odvíja funkčná analýza veľkých dát, virtuálna simulácia procesov, prepojenie v cloudovom prostredí, rozšírená realita, autonómne zariadenia a 3D tlač, obr. 1.

Obr. 1: Piliere Industry 4.0 [2]

Inteligentný priemysel sa preto vyznačuje trvalým nárastom inovácií a je hybnou silou pri rozvoji vedy a aplikovaného výskumu na Slovensku a rozvoji vedeckých pracovísk, ktoré zas produkujú znalosti pre ďalší vývoj a využívajúcich základný výskum pre riešenie inovačných požiadaviek industriálnej praxe [3].

Keďže pracovníci sú čoraz väčšmi pod dohľadom monitorovacích technológií a algoritmov, ľudský faktor na pracovisku v kontexte Industry 4.0 potrebuje dosiahnuť udržateľnosť v štyroch hlavných kategóriách:
1. behaviorálna (napr. zručnosť a motivácia),
2. fyzická (napr. ergonómia a tréningové skúsenosti),
3. mentálna (napr. únava a kognícia),
4. psychosociálna (napr. interakcia, emócie a vnímanie) [4].
Aplikácia Industry 4.0 na jednej strane prináša zefektívnenie a zjednodušenie práce a na druhej strane pri vývoji nových technológií, napr. kolaboratívne roboty, aditívna výroba, rozšírená realita, cloud systems sa vytvárajú predpoklady pre novovznikajúce riziká.

Digitalizácia

Digitalizácia prinesie v oblasti BOZP nové a vznikajúce výzvy, ale aj príležitosti. Posúvanie rovnováhy smerom k príležitostiam bude závisieť od spôsobu implementácie, riadenia a regulácie technológií.
Jednotlivé etapy digitalizácie v podnikoch možno zhrnúť do 5 základných etáp:
1. Etapa – Základná úroveň digitalizácie: Podnik nerieši Industry 4.0, požiadavky nie sú splnené alebo len čiastočne splnené.
2. Etapa – Digitalizácia medzi útvarmi: podnik sa aktívne zaoberá témami Industry 4.0. Digitalizácia sa realizuje v rôznych oddeleniach a prvé požiadavky Industry 4.0 sú implementované v celom podniku.
3. Etapa – Horizontálna a vertikálna digitalizácia: Podnik je digitalizovaný horizontálne a vertikálne. Požiadavky Industry 4.0 boli implementované v rámci podniku a informačné toky boli automatizované.
4. Etapa – Úplná digitalizácia: Podnik je úplne digitalizovaný aj za hranice podniku a integrovaný do hodnotových sietí. Prístupy v odvetví 4.0 sú aktívne sledované a zakotvené v rámci firemnej stratégie.
5. Etapa – Optimalizácia úplnej digitalizácie: Podnik je vzorom pre aktivity v odvetví 4.0. Dôrazne spolupracuje so svojimi obchodnými partnermi a preto optimalizuje svoje hodnotové siete, obr. 2.

Obr. 2: Príklad 5. etapy digitalizácie v podniku [5]

V súvislosti s digitalizáciou sa objavujú taktiež nové bezpečnostné a ergonomické výzvy, vrátane rizík funkčnej bezpečnosti spojených s kybernetickou bezpečnosťou. V neposlednom rade predstavujú digitálne technológie a nové formy práce problém aj z hľadiska uplatňovania nariadení BOZP.

Riziká
Riziká v kontexte digitalizácie začínajú posúdením všetkých vplyvov (riziká, príležitostí a zmien), ktoré sa môžu dotýkať organizácie v danom prostredí, obr. 3.

Obr. 3: Riziká v kontexte digitalizácie

Na jednej strane je nutné identifikovať požiadavky kladené zo strany zákazníkov a zainteresovaných strán a na druhej strane vlastné požiadavky zabezpečené fungovaním podniku. Následne je potrebné zvážiť všetky činnosti vykonávané v rámci nastavených procesov a ich vplyv na splnenie, resp. nesplnenie týchto požiadaviek. Tieto činnosti, vychádzajú z konkrétnych zdrojov, napr. politickej situácie v mieste pôsobenia organizácie a môžu predstavovať hrozby vyplývajúce z nespokojnosti určitých sociálnych skupín. Miera nespokojnosti, teda veľkosť vplyvu tohto pa­rametra závisí od podrobnejšieho skúmania jeho charakteristických vlastností (napr. poli­tická orientácia, náboženstvo a pod.). Finančné hrozby závisia od možnosti straty významné­ho zákazníka.
Ohrozenia sa identifikujú pre každú technológiu a klasifikujú podľa normy ISO 12100:2010 Bez­pečnosť strojov. Všeobecné zásady konštruo­vania strojov. Posudzovanie a znižovanie rizika. Pri identifikovaní jednotlivých kategórií ohroze­ní boli pridané dve ďalšie kategórie: organizač­né a psychosociálne. Organizačné sa vyskytujú, keď zdroj rizika je spojený s postupmi, metóda­mi, kritériami a organizačnými riešeniami, ktoré nie sú súvisiace s konaním pracovníka. Psy­chologické vyplývajú zo subjektívnej stránky vnímania pracovníka a interakciu s digitálnymi technológiami [6].
Ako príklad sú uvedené ohrozenia pri rozšírenej a virtuálnej realite, tab. 1. Rozšírená realita (an­gl. Augmented reality, AR) používa počítačovú technológiu na rozšírenie prostredia v reálnom svete o digitálny obsah. Virtuálna realita opisuje trojrozmerné, počítačom generované prostre­die, ktoré môže človek skúmať a s ktorým mô­že pracovať. Implementácia systémov rozšírenej reality (AR) a virtuálnej reality (VR) je často pro­spešné v pracovnom prostredí. AR a VR umož­ňujú udržať pracovníkov mimo nebezpečné pracovné priestory. Napriek tomu však pou­žívanie AR a VR predstavuje nové zdravotné a bezpečnostné riziká pre pracovníkov.

Implementácia týchto technológií je spoje­ná s chemickými a biologickými ohrozenia­mi [6]. Operátori sa môžu napríklad dotýkať plastových a kovových materiálov povrchový­mi časťami tela, čo môže spôsobiť podráždenie pokožky alebo alergické reakcie. Čo sa týka er­gonómie, operátori môžu pociťovať nepohodlie vyplývajúce z rozmerov a hmotnosti zariade­ní. Displej daného zariadenia AR môže viesť aj k únave očí. Operátori môžu pociťovať boles­ti pohybového aparátu a to v dolnej časti krku , bolesti ramien, hornej časti krku bolesť chrb­ta a bolesť rúk a ramien. Okrem toho zariade­nia AR a VR obmedzujú zorné pole pracovníkov, čo vedie k možným poškodeniam v dôsled­ku ich zníženej schopnosti ovládať svoje okolie. Meniace sa svetelné podmienky pracoviska môže spôsobiť napríklad suchosť očí a zrako­vé nepohodlie.
Napokon treba brať do úvahy aj psychologické riziká. Operátori si môžu zvyknúť na používanie takýchto technológií, a tak vyvinúť formu zá­vislosti a separačnú úzkosť, pričom nadmerná fyzická a psychická záťaž môže spôsobiť stres a časté používanie technologických zariadení môže viesť k sociálnej izolácii [6].

Záver
Nie je možné predpokladať, že v spoločnos­ti s nižšou úrovňou digitalizácie existuje menej rizík, avšak charakter rizík sa mení a aj spôsob ich riadenia. Pokiaľ sa bude realizovať digitali­zácia dôjde k zásadným zmenám podmienok aj pre uplatnenie zamestnancov, v podmien­kach procesov produkcie tovarov a služieb. Im­plementáciou jednotlivých fáz Industry 4.0 bude práca vo výrobných linkách zušľachťo­vaná a humanizovaná. Jednoduché manuálne úkony zmiznú. Zamestnanci budú koordinátori, ktorí zabezpečujú hladkú výrobu a zasiahnu len vtedy, keď ich stroj vyzve k akcii.

text/foto Ing. Zuzana Kotianová, PhD, Ing. Juraj Glatz, PhD, Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra bezpečnosti a kvality produkcie

Literatúra
[ 1] Čo znamená digitalizácia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci? [cit. 20.10.2021]. Dostupné na internete: <file:///C:/Users/ zuzana/AppData/Local/Temp/Digitalisation_ and_OSH_SK.pdf>
[2] Anatómia inteligentného priemyslu. [cit. 20.10.2021]. Dostupné na internete:
<https://www.quark.sk/anatomia-inteligentneho-priemyslu/i-priemysel-1/>
[3] Koncepcia inteligentného priemyselu pre Slovensko. [cit. 20.10.2021]. Dostupné na internete: <http://digieast.rpicpo.sk/sub/ digieast/files/koncepcia-inteligentneho-priemyslu-pre-slovensko.pdf>
[4] Panagou, S., Fruggiero, F., Lambiase, A.: The Sustainable Role of Human Factor in I4.0 scenarios. Procedia Comput. Sci. 2021, 180, 1013–1023.
[5] Koderová, G.: Současné možnosti uplatnění koncepce Industry 4.0. Mladá Beleslav 2016. [cit. 20.10.2021]. Dostupné na internete: <https:// theses.cz/id/dbpfht/zaverecna_prace.pdf>
[6] Costantino, F., Falegnami, A., Fedele, L, Bernabei, M., Stabile, S., Bentivenga, R.: New and Emerging Hazards for Health and Safety within Digitalized Manufacturing Systems. Sustainability 2021, 13, 10948.