Napriek tendencii zvyšovania automatizácie montážnych procesov naďalej existujú pracovné činnosti, ktoré musí vykonávať človek. Tento fakt podmieňuje existenciu manuálnej montáže, resp. jej kombináciu s automatizovanou montážou (hybridná montáž). Na pracoviskách manuálnej montáže je potrebné riešiť štruktúru pracoviska s ohľadom na ergonómiu a bezpečnosť pri práci.
Potreba venovať zvýšenú pozornosť oblasti manuálnej montáže je dôležitá jednak z pohľadu zvýšenia jej produktivity, ale i z pohľadu vytvorenia optimálnych pracovných podmienok.
Na obr.1 sú uvedené prvky pracovného systému, ktoré ovplyvňujú úroveň manuálnej montáže z hľadiska ergonómie.
Všetky prvky uvedené na obrázku ovplyvňujú úroveň montážnej činnosti, kvalitu výstupov, pracovný výkon človeka, produktivitu jeho práce, a tým aj produktivitu celého montážneho systému.
Na optimalizáciu týchto prvkov pracovného systému možno využiť ergonomické poznatky.
Tab. 1 uvádza jednotlivé prvky montážneho pracovného systému a príklady ich riešenia.
Čiastkové riešenie problémov vznikajúcich v pracovnom systéme je možné dosiahnuť využitím existujúcich ergonomických metód a techník, dodržiavaním normovaných, resp. odporučených hodnôt, uvedených v platných vyhláškach a nariadeniach vlády SR. Niektoré problémy z oblasti ergonómie pomáhajú riešiť nadstavby softvérových systémov, napríklad FMSoft, resp. malé softvérové aplikácie, napr. Analys31, ktorý analyzuje zaťaženie chrbtice človeka pri manipulácii s bremenami.
Komplexné riešenie problémov v pracovnom systéme poskytujú CA systémy, ktoré umožňujú riešenie problémov ešte pred fyzickým vytvorením produktu alebo procesu. Ich výhodou je pružné prispôsobenie sa zmeneným podmienkam, využitie variantov pri návrhoch, možnosť simulácie atď. Softvérové aplikácie, ktoré poskytujú možnosť simulácie ľudského faktora v 3D prostredí umožňujú do virtuálneho pracoviska umiestniť digitálny model človeka (rešpektujúci jeho výšku, vek, pohlavie a i.) analyzovať jeho správanie a výkon pri danej pracovnej činnosti. Medzi používané softvérové aplikácie v oblasti ergonómie patrí napríklad Technomatix Jack, ktorý je určený na štúdium správania sa človeka pri práci a umožňuje simuláciu a optimalizáciu pracovného prostredia, ako aj simuláciu a vyhodnocovanie vplyvu pracovnej činnosti a pracovného miesta na človeka.
Záver
Projektovanie nového, resp. optimalizácia existujúceho pracovného miesta pre manuálnu montáž sa má realizovať s cieľom umožniť čo najširšiemu okruhu pracovníkov vykonávať pracovnú činnosť bez zvýšenia pracovnej záťaže v zdravom a bezpečnom pracovnom prostredí. To znamená tvorbu a úpravu pracovného miesta s rešpektovaním ergonomických zásad, ktoré zaručia vyššiu mieru prispôsobiteľnosti pracovného systému a zabezpečia tak zachovanie pracovnej pohody človeka pri práci.
Literatúra:
[1] Bobková, D. – Trebuňa, P. – Kováč, J.: Projektovanie pracovného priestoru za účelom zvýšenia produktivity práce v montážnych procesoch. In: Trendy v systémoch riadenia podnikov: 11. medzinárodná vedecká konferencia Vysoké Tatry, Stará Lesná, 08. – 11. 12. 2008. Zborník príspevkov, Košice, TU 2008, s. 335 – 339. ISBN 978-80-553-0115-0.
[2] Kováč, J. – Szombathyová, E.: The usage of selected work activities studies in practice
INERCATHEDRA č. 26, Poľsko, Poznań 2010, str. 42 – 45. ISSN 1640-3622.
[3] Smutná, M. – Dulina, Ľ.: Softvérová podpora ergonómie. In: ai magazine, LEADER press, s. r. o., Žilina, roč. 3, č. 4/2010, str. 59 – 61. ISSN 1337-7612.
[4] Božek, P. – Hatiar, K.: Virtuálne technológie & ergonómia. In: Strojárstvo – Strojírenství, 2009, roč. 13, č. 2, s.52-53.
TEXT Ing. Edita Szombathyová, PhD., Technická univerzita v Košiciach, KPIaM SjF FOTO archív redakcie
