Progresívne výrobné metódy obsahuje množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým
iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita.
Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia:
i) podľa hlavného energetického zdroja úberu,
ii) podľa prítomnosti „nástroja“ ako geometrického telesa,
iii) podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.
ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu, resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu, a to na:
• mechanické procesy,
• chemické procesy,
• elektrické a/alebo elektrochemické procesy
• tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.
ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja“ vychádza zo smerov vývoja technológií ako bolo
spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, používania v prenesenom
zmysle z dvoch dôvodov:
1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu, napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom
nástroj tu nie je tuhé geometrické teleso.
2. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania
a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade
na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Príkladmi sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické
a elektroiskrové hĺbenie.
Obr. 1.1
Znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológií a jednotlivých hlavných skupín
Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch:
• obrábanie ultrazvukom (USM),
• elektrochemické obrábanie (ECM),
• elektroiskrové obrábanie (EDM).
ad iii) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje:
• procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM),
• procesy s erozívnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM),
• procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické
obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie
(ECG),
• procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na úber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie, a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM),
• procesy s dynamickým účinkom: obrábanie lúčom iónov (IBM).
Medzi energolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania.
Energetický lúč definuje Taniguchi [10] ako usmernený tok extrémne malých častíc, ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemicky reaktívne atómy.
Charakteristické pre energolúčové procesy je, že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión...) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM,EBM, EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni.
ZDROJ: TOP TRENDY v obrábaní 5. časť - Fyzikálne technológie obrábania
