Finančné výsledky firiem v kontexte pandémie

Finančná politika firiem, finančné riadenie a podmienky, v ktorých sú realizované, v rozhodujúcej miere ovplyvňujú ich finančné výsledky. Finančné riadenie podniku možno vymedziť ako subjektívnu ekonomickú činnosť, ktorá sa zaoberá získavaním potrebného množstva peňažných prostriedkov a kapitálu z rôznych zdrojov, rozložením peňažných prostriedkov do rôznych foriem nepeňažného majetku a rozdeľovaním zisku s cieľom maximalizácie trhovej hodnoty vlastného majetku podniku. Je dôležitou časťou súhrnného riadenia podniku, pretože pohyb daných veličín a ich finančné výsledky spájajú a kvantifikujú prínosy aktivít podniku (Štofková, 2009; Vlachynský, 2009).
Z uvedeného vyplýva, že ide o dynamickú oblasť riadenia podniku, ktorá predstavuje vytýčenie strategických – dlhodobých, ale aj operatívnych – krátkodobých cieľov. Aby mohol podnik bezproblémovo dosiahnuť stanovené ciele v kontexte finančného manažmentu, treba sa držať elementárnych princípov finančného riadenia (Malega, 2012):

• Princíp peňažných tokov – pre finančné zdravie podniku sú dôležitejšie finančné toky ako v účtovníctve vykazované zisky a náklady.
• Princíp čistej a súčasnej hodnoty – investícia podniku môže byť výhodná len vtedy, ak čistá súčasná hodnota je pozitívna.
• Rešpektovanie faktoru času – peňažné prostriedky získané dnes majú vyššiu hodnotu než prostriedky získané o deň neskôr, keďže môžu byť investované v danom momente a tvoriť tak určitý efekt.
• Rešpektovanie rizika – peňažné prostriedky získané s menším rizikom majú vyššiu hodnotu ako prostriedky získané s vyšším rizikom.
• Princíp optimálnej kapitálovej štruktúry – podnik by mal mať snahu zvoliť takú kapitálovú štruktúru, aby v čo najvyššej možnej miere minimalizoval priemerné náklady na zvolený kapitál.
• Princíp finančného plánovania a analýzy – ciele stanovené finančným manažmentom možno efektívne dosiahnuť iba priebežným plánovaním a analýzou finančných veličín podniku.

Spôsob aplikácie princípov finančného riadenia konkrétneho podniku určuje jeho finančná politika, ktorú v danom období ovplyvňuje množstvo spoločne pôsobiacich a vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov (Vlachynský, 2009):
• stav a vývoj svetových trhov,
• lokálne ekonomické prostredie,
• typ podniku.

Stav a vývoj svetových trhov (trhov tovarov a služieb a finančných trhov) v dôsledku globalizácie ovplyvňuje intenzívnejšie firmy v otvorených ekonomikách zapájajúcich sa do medzinárodného obchodu. Lokálne ekonomické prostredie tvorí makroekonomické a mikroekonomické prostredie. Makroekonomické prostredie (cyklický vývoj hospodárstva a ekonomickú politiku štátu) jednotlivé firmy s výnimkou osobitne veľkých, najmä medzinárodných koncernov, nemôžu ovplyvniť a musia sa mu prispôsobiť. Mikroekonomické prostredie tvoria subjekty, s ktorými sú firmy v bezprostrednom styku. Sú to najmä dodávatelia, zákazníci, podnikateľské zväzy a iné. Rozhodujúce je, že tu dochádza k ich vzájomnému ovplyvňovaniu. Na formovanie finančnej politiky je dôležitý typ podniku, ktorý môžeme charakterizovať predovšetkým podľa odvetvia a predmetu činnosti, veľkosti podniku, právnej formy podniku a fázy životného cyklu podniku (Vlachynský, 2009).
Spomenuté faktory ovplyvňujú finančné výsledky firiem. Podniky s dobrou finančnou kondíciou pozitívne vplývajú na kooperujúce podniky, naopak, firmy s finančnými problémami môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu iných firiem. Vývoj v posledných rokoch potvrdil, že ekonomický tlak a prijaté proticovidové opatrenia rôzne typy podnikov zvládali odlišne. Najzraniteľnejšie boli podniky s predmetom činnosti v oblasti služieb a mikro a malé podniky. Veľké priemyselné podniky sú aj napriek tomu, že boli nútené prijať určité nevyhnutné opatrenia (obmedziť výrobu, zaviesť prácu z domu, znížiť stav zamestnancov), stabilnejšie.

METODOLÓGIA PRIESKUMU
Cieľom prieskumu bolo zhodnotiť finančné výsledky dosahované firmami v rokoch 2019 – 2021, ktoré boli ovplyvnené spomalením ekonomík našich najväčších zahraničných partnerov, najmä Nemecka a účinkami pandemických opatrení, ktoré bolo potrebné prijať v hospodárstve Slovenskej republiky v dôsledku pandémie Covid-19. Na hodnotenie finančných výsledkov firiem v hospodárstve sme použili údaje z databázy všetkých slovenských firiem a organizácií, ktorú vedie spoločnosť FinStat (Analýza 251 517 účtovných závierok za rok 2021 (finstat.sk)). Pri kategorizácii podnikov kritériom ich rozdelenia bol objem tržieb. Na základe dostupných údajov sme analyzovali vývoj najdôležitejších finančných ukazovateľov: tržieb, zisku, EBITDA, splatnej dane z príjmov, výrobnej spotreby, osobných a mzdových nákladov a výšky bankových úverov období rokov 2019 – 2021, keďže novšie dáta v súčasnosti nie sú zverejnené. Pomerové finančné ukazovatele nebolo možné analyzovať, pretože vo verejne dostupnej databáze potrebné vstupné údaje nie sú k dispozícii.

VÝSLEDKY PRIESKUMU

Analýza vývoja tržieb, zisku, EBITDA a rentability tržieb
Tržby sú jedným zo základných finančných ukazovateľov, ktorým sa obvykle označuje peňažná suma, ktorú podnik získal predajom výrobkov, tovarov a služieb v určitom období.
Tržby firiem sme rozdelili do troch kategórií a zisťovali sme početnosť firiem, ktoré dosahovali tržby v danom rozpätí. Vzápätí sme vyhodnotili vývoj tržieb v sledovanom období.

Početnosť firiem v sledovanom období sa zvýšila, ale relatívna početnosť v jednotlivých kategóriách tržieb sa v sledovanom období zásadnejšie nemenila. Najvyššie zastúpenie firiem bolo v kategórii príjmov do 2 mil. €. Ide o mikro a malé podniky, ktoré v našej ekonomike majú približne podobný výskyt ako ukazujú údaje v tabuľke. Príjmy v rozpätí od 2 do 10 mil.€ malo okolo 3 % firiem a príjmy nad 10 mil. malo približne 1 % firiem.
Početnosť firiem v prvom pandemickom roku (2020) s tržbami do 2 mil € sa zvýšila o 17 172 (8,37 %), firiem s tržbami od 2 do 10 mil € sa znížila o 163 (2,33 %) a s tržbami nad 10 mil € sa znížila o 93 (3,86 %). Takýto vývoj bol spôsobený tým, že v roku 2020 firmy v dôsledku pandemických opatrení boli nútené zastavovať prevádzku, znižovať počet zmien, zavádzať prácu z domu, znižovať stavy zamestnancov, prípadne rušiť firmy. Rast mikro a malých firiem súvisel s tým, že mnohí ľudia najmä z dôvodu neistoty zamestnania sa rozhodli pre podnikanie hoci aj za neistých a rizikových podmienok.
V druhom pandemickom roku sa početnosť firiem vo všetkých kategóriách zvýšila a bola vyššia ako v predpandemickom období o 17,29 %, avšak celkové tržby firiem v tomto období vzrástli len o 8,29 %.
Vývoj tržieb firiem na Slovensku v období rokov 2019 – 2021 je na obr. 1. V roku 2020 sa tržby firiem v porovnaní s rokom 2019 znížili o 5,66 %, v roku 2021 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili o 14,79 %.

Obr. 1: Vývoj tržieb	Obr. 2: Vývoj zisku a EBITDA

Najčastejšie používaným ukazovateľom efektu podnikateľskej činnosti firiem je výsledok hospodárenia, ktorým môže byť zisk alebo strata. Zisk vzniká ako prebytok výnosov nad nákladmi, v opačnom prípade vzniká strata. Vývoj zisku v sledovanom období (obr. 2) kopíruje vývoj tržieb.
Zisk firiem v roku 2019 bol 8,415 mld. €, v roku 2020 sa znížil na 7,107 mld. € (o 15,5 %) a v roku 2021 vzrástol na 11,486 mld. € (o 61,6 %). Na presnejšie zhodnotenie vývoja tržieb sme použili ukazovateľ rentability tržieb, ktorý vyjadruje koľko eur zisku pripadá na 1 euro tržieb. Na výpočet rentability tržieb v čitateli sa používa buď čistý zisk alebo EBITDA.
EBITDA je definovaný ako výsledok hospodárenia pred zohľadnením úrokov, daní, odpisov a amortizácie. Ukazovateľ EBITDA (obr. 2) v roku 2019 bol 19,348 mld. €, v roku 2021 sa znížil na 18,517 mld. € (pokles o 4,3 %) a v roku 2021 vzrástol na 22,916 mld. € (rast o 23 %).
Tento ukazovateľ sme použili na výpočet rentability tržieb, pretože posudzované firmy majú rôzny predmet podnikania a prevádzkujú činnosť v osobitných špecifických podmienkach.

Rentabilita tržieb firiem v sledovanom období bola nízka, mierne sa zvýšila len v roku 2021 (Tab. 2).

Analýza vývoja splatnej dane
Pojmy daň, splatná daň, odložená daň a ich výpočet upravuje niekoľko právnych predpisov, z ktorých najdôležitejší je najmä zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve, opatrenie Ministerstva financií SR o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove. Splatná daň vychádza z výsledku hospodárenia dosiahnutého v zdaňovacom období. Výsledok hospodárenia firmy (účtovnej jednotky) sa upravuje o jednotlivé položky, ktoré sa hodnotia z hľadiska daňovej uznateľnosti. Ide o daň, ktorá v prípade daňovej povinnosti znamená zníženie finančných prostriedkov a v prípade preplatku zvýšenie finančných prostriedkov.

Splatná daň z príjmov v roku 2020 bola nižšia o 0,7 % a v roku 2021 sa zvýšila o 30,6 %. Ak porovnáme vývoj splatnej dane a zisku, zistíme rozdiel vo vývoji. Firmy v roku 2020 vytvorili zisk menší o 15,5 %, ale splatná daň sa znížila len o 0,7 %, t. j. pokles splatnej dane bol nižší. V roku 2021 zisk firiem bol vyšší o 61,6 %, ale rast splatnej dane bol menší (30,6 %). Takýto vývoj bol dôsledkom novely zákona o dani z príjmov schválenej na konci roka 2019. Novela zákona zaviedla novú kategóriu mikrodaňovníkov, ktorým sa znížila od začiatku roka 2020 sadzba dane z 21 % na 15 %. Pre túto kategóriu daňovníkov od 1. 1. 2021 nastali aj ďalšie zmeny týkajúce sa najmä nových podmienok odpisovania hmotného majetku mikrodaňovníkov, možnosti umoriť stratu až do výšky celého základu dane, možnosti uznať tvorbu opravných položiek ako celý daňový výdavok. Tieto zmeny ovplyvnili výpočet základu dane mikrodaňovníkov a ich daňovú povinnosť.

Analýza vývoja výrobnej spotreby, osobných a mzdových nákladov
Výrobnú spotrebu v peňažnom ocenení tvoria náklady spojené s výrobou (spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok) a tiež nákladmi na služby. Najmä vo výrobných podnikoch tvoria podstatnú časť nákladov na hospodársku činnosť. Výrobná spotreba (obr. 3) sa v roku 2020 znížila o 9,514 mld. € (8,31 %) a v roku 2021 zvýšila o 14,790 mld. (14,69 %).

Obr. 3: Vývoj výrobnej spotreby	Obr. 4: Vývoj osobných a mzdových nákladov

Osobné náklady sú náklady na zamestnávanie zamestnancov, do ktorých sa zahŕňajú mzdové náklady, príjmy spoločníkov a členov orgánov obchodných spoločností zo závislej činnosti, náklady na zákonné sociálne poistenie (dôchodkové a nemocenské) a tiež zákonné zdravotné poistenie, ostatné sociálne poistenie (doplnkové dôchodkové poistenie), zákonné sociálne náklady (náklady na vytvorenie pracovných miest a sociálnych podmienok a na starostlivosť o zdravie zamestnancov) a ostatné sociálne náklady nad rámec zákonných predpisov.
Obrázok 4 zachytáva vývoj celkových osobných nákladov tvorených mzdovými a ostatnými osobnými nákladmi.
V prvom pandemickom roku (2020) sa znížili mzdové náklady o 89 mil. € (0,53 %). Tento pokles mzdových nákladov nastal v dôsledku znižovania stavu zamestnancov, znižovania počtu pracovných zmien alebo v dôsledku dočasného uzavretia prevádzok, v dôsledku čoho zamestnancom prislúchala náhrada mzdy najmenej vo výške 60 % ich priemerného zárobku. Ostatné osobné náklady sa v tomto roku zvýšili o 63 mil. € (0,7 %) v dôsledku prijatia nevyhnutých opatrení na zabezpečenie starostlivosti o zdravie zamestnancov (zvýšené náklady na hygienické a dezinfekčné prostriedky, testovanie zamestnancov na Covid -19).
V roku 2021 sa mzdové náklady zvýšili o 1,248 mld. € (7,46 %) a ostatné osobné náklady o 0,775 mld. € (8,56 %).

Analýza vývoja bankových úverov firiem
Bankové úvery možno charakterizovať ako dočasné požičanie peňazí komerčnou bankou pri určitých podmienkach a za určitú cenu – úrok. Sú cudzím externým zdrojom financovania podnikateľskej činnosti firiem.
Bežné bankové úvery sa používajú na financovanie obežných aktív s krátkodobou lehotou splatnosti a dlhodobé bankové úvery sú poskytované na investičnú činnosť firiem (obstaranie neobežných aktív) s dlhou lehotou splatnosti.
Obrázok 5 znázorňuje vývoj bežných a dlhodobých bankových úverov a bankových úverov spolu.

Obr. 5: Vývoj bankových úverov

V roku 2020 sa bežné bankové úvery zvýšili o 1,33 mld. € (13,30 %), ale dlhodobé bankové úvery sa znížili o 0,3 mld. € (1,7 %). Zníženie dlhodobých úverov vyplývalo z poklesu ekonomickej aktivity firiem vzhľadom na prijaté pandemické opatrenia a neistý budúci objem vývoja. Zvýšenie bežných bankových úverov vyplývalo zo zvýšeného dopytu firiem po úveroch, ktoré mali pokles tržieb a krytie prevádzkových nákladov zabezpečiť bežnými bankovými úvermi. V roku 2021 bežné aj dlhodobé bankové úvery v absolútnej hodnote vzrástli približne rovnako. Bežné úvery vzrástli o 0,34 mld. € a dlhodobé úvery o 0,33 mld. €.

DISKUSIA
Ekonomické a pandemické podmienky v sledovanom období rokov 2019 -2021 mali vplyv nielen na podnikateľský sektor, ale ovplyvnili fungovanie celej spoločnosti.
Po dosiahnutí vrcholu ekonomického rastu v roku 2018 sa tempo rastu slovenskej ekonomiky výrazne spomalilo. V roku 2019 ekonomický rast dosiahol úroveň 2,3 %. Pod spomalenie rastu sa okrem silného prepojenia našej ekonomiky na ekonomiky v zahraničí podpísal aj nárast ceny vstupných komodít a ceny práce. (https://www.finreport.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika-v-roku-2019/).
Na začiatku roka 2020 negatívne začalo ovplyvňovať ekonomiku šírenie nového koronavírusu. Pandémia Covid-19 okrem zdravotných dôsledkov na obyvateľstvo spôsobila prijatie protipandemických opatrení, ktorými sa zatvorila či už časť výrobnej sféry alebo časť sféry služieb. Podnikateľské subjekty museli zvládať absenciu zamestnancov, obmedzenia spojené s prijatými opatreniami, ktoré čiastočne alebo úplne obmedzovali ich podnikateľskú činnosť. Podniky súčasne museli zvládať nedostatočný dopyt, ktorý mal vplyv na výšku tržieb a ich výsledok hospodárenia. Pozitívne je, že pandemický prepad hospodárstva bol miernejší než ukazovali pôvodné dáta. Namiesto pôvodného 4,4 % prepadu v pandemickom roku 2020 slovenská ekonomika poklesla o 3,4 % (https://www.slsp.sk/sk/research/analyza/sk/SR301516). Pokles ekonomického rastu mal negatívny vplyv na finančné výsledky firiem. Zníženie dopytu na domácom aj zahraničnom trhu a prijaté pandemické opatrenia sa prejavili znížením objemu produkovaných tovarov a služieb, čo sa odzrkadlilo v roku 2020 na znížení tržieb slovenských firiem o 5,66 %, znížením zisku o 15,5 % a znížením splatnej dani z príjmov o 0,7 %. V dôsledku zníženia objemu podnikových výkonov sa znížili aj najvýznamnejšie položky nákladov na hospodársku činnosť: výrobná spotreba a osobné náklady. Výrobná spotreba bola nižšia o 8,31 % a osobné náklady o 0,53 %. V roku 2020 sa o 13,30 % zvýšilo čerpanie bežných úverov poskytovaných najdlhšie na jeden rok. Išlo najmä o preklenovacie úvery na financovanie prevádzkovej potreby formou povoleného prečerpania na firemnom účte. Vzhľadom na ekonomickú neistotu a zvýšené riziko investovania poklesli dlhodobé úvery o 1,70 %.
Slovenská ekonomika sa v roku 2021 čiastočne zotavila z prudkého prepadu a HDP sa posilnil o 3,1 %. K zotaveniu prispel najmä domáci dopyt, pričom spotreba domácnosti by stúpla aj viac, nebyť šírenia pandémie na začiatku a na konci roka. Vládne opatrenia podporili ekonomiku, aj disponibilné príjmy domácností. Zamestnanosť zotavenie nepocítila, dynamicky však rástli mzdy (https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/aktualna-makroprognoza-vyvoja-ekonomiky-2.html). Vývoj makroekonomického prostredia ovplyvnil vývoj finančných výsledkov slovenských firiem, ktoré dosiahli lepšie finančné výsledky ako v predpandemickom roku 2019.
V roku 2021 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili tržby o 14,79 %, splatná daň o 30,6 %, výrobná spotreba o 14,59 %, mzdové náklady o 7,4 % a bankové úvery o 2,3 %.
Slovensko sa ešte nestačilo spamätať z krízy Covid -19 a od začiatku roka 2022 už muselo riešiť, rovnako ako ostatné krajiny, energetickú krízu a vysokú infláciu. Zvyšovanie cien energií a nedostatočné opatrenia štátu na elimináciu nepriaznivých podmienok v podnikateľskom sektore sú príčinami menej priaznivých vyhliadok pre slovenské firmy a ich finančnú stabilitu v budúcom období.

ZÁVER
Slovensko má otvorenú ekonomiku silne orientovanú na zahraničný export. Akékoľvek výkyvy na zahraničnom trhu ovplyvňujú vývoj našej ekonomiky. Spomalenie rastu ekonomík našich zahraničných obchodných partnerov, najmä Nemecka, sa prejavilo aj u nás. Po dosiahnutí vrcholu ekonomického rastu v roku 2018, v nasledujúcom roku slovenská ekonomika nedosiahla očakávaný ekonomický rast. V roku 2020 šírenie nového koronavírusu Covid-19 a prijaté opatrenia na zamedzenie jeho šírenia negatívne ovplyvnili podnikateľský sektor, čo sa prejavilo zhoršením finančných výsledkov slovenských firiem. Ani v priebehu roka 2021 sa slovenská ekonomika nedokázala spamätať z pandemického šoku. Rástla najpomalším tempom spomedzi štátov Európskej únie. V prvom polroku 2020 došlo k miernemu oživeniu ekonomiky a firmy dosiahli lepšie sledované finančné výsledky ako v roku 2019.
Aké podmienky v podnikateľskom sektore prinieslo nasledujúce obdobie? Rok 2022 bol začiatkom energetickej krízy a vysokej miery inflácie. Aj v tomto roku predpokladáme, že podmienky v podnikateľskom sektore sa výrazne nezmenia a slovenské firmy budú musieť vynaložiť značné úsilie na udržanie finančnej stability.

Text Viera Bestvinová, Martina Horváthová, Mária Homokyová

LITERATÚRA
- KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2002. Finančný manažment. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2002. 419 s. ISBN 80-89047-17-3.
- ŠTOFKOVÁ, J. a kol. 2009. Financie a finančné riadenie. Žilina: EDIS, 2009. 280 s. ISBN 978-80-554-0484-4
- VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2009. Podnikové financie. Bratislava: IURA EDITION 2009. 524 s. ISBN 978-80-8078-258-0.
- HAPL, D. 2020. Slovenská ekonomika v roku 2019. [online]. Financial Report 8.1.2020. [cit. 18.1.2023]. URL: <https://www.finreport.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika-v-roku-2019/>
- MALEGA, P. 2012. Finančné riadenie a finančné plánovanie v podniku. [online]. The15h International Scientific Conference Trends and Innovative Approaches in Business Processes. Košice 10.-11.12.2012. [cit. 11.1.2023]. URL:
<https://www.sjf.tuke.sk/umpadi/taipvpp/2012/index.files/clanky/28%20Peter%20Malega%20FINANCNE%20RIADENIE%20A%20FINANCNE.pdf>
- FinStat, 2022. Analýza finančných výsledkov slovenských firiem za rok 2021. [online]. [cit. 23.1.2023]. URL: <Analýza 251 517 účtovných závierok za rok 2021 (finstat.sk)>
- Ministerstvo financií SR, 2022. Aktuálna makroprognóza vývoja ekonomiky. [online]. [cit. 23.1.2023]. URL: <Aktuálna makroprognóza vývoja ekonomiky | Ministerstvo financií Slovenskej republiky (mfsr.sk)>
- Slovenská sporiteľňa, 2022. Slovenská ekonomika prekonala predpandemickú úroveň. [online]. [cit. 23.1.2023]. URL: <Slovenská ekonomika prekonala predpandemickú úroveň (slsp.sk)>