Keď reforma nie je reformou (píše Juraj Miškov)

Predovšetkým treba oceniť, že oblasť Vedy, výskumu a inovácií sa možno po prvýkrát v histórii dostala medzi TOP 5 priorít Slovenska. Rovnako je potrebné oceniť tvorcov komponentu za správnu identifikáciu väčšiny problémových oblastí. Roztrieštenosť a nekoncepčnosť riadenia inovačných politík je kľúčový problém, ktorý je v rozhodujúcej miere zodpovedný za nefunkčnosť celého vedecko-výskumno-inovačného ekosystému. Ďalším problémom je rigidný systém nástrojov podpory VVI, ktorí brzdí inovácie – od chýbajúcej stratégie, cez zložité, zdĺhavé a administratívne náročné postupy až po netransparentný hodnotiaci proces. Zároveň chýbajú stimulačné mechanizmy pre silnejšiu participáciu súkromného sektora a prepájanie vedeckovýskumnej základne s firemnými inováciami.

Dva programové ciele
V dokumente vláda uvádza, že cieľom komponentu je prostredníctvom zásadných reforiem a posilnenia financovania zlepšiť výskumný, vývojový a inovačný potenciál Slovenskej republiky a posilniť jej konkurencieschopnosť. Prioritou celého komponentu by malo byť posilnenie a profesionalizácia nadrezortnej koordinácie politiky výskumu a inovácií a vyriešiť nekoncepčnosť jej riadenia. Ako špecifický cieľ si vláda v dokumente stanovila rozdeľovanie všetkých finančných prostriedkov na vedu, výskum a inovácie na súťažnom princípe, v súlade s princípmi hodnoty za peniaze (VfM). Druhým špecifickým cieľom je stimulácia súkromnej participácie na výskume, vývoji a inováciách meraným cez zvýšenie súkromných výdavkov na VVI na 0,72 % HDP do roku 2024 pri celkových výdavkoch 1,2 % HDP, a dosiahnuť tak pomer 3:2 v prospech súkromných výdavkov, ktorý je štandardom v EÚ.

Žiadna zmena k lepšiemu
Základným problémom celého reformného dokumentu je, že v skutočnosti žiadnym reformným dokumentom nie je, napriek tomu, že ponúka množstvo čiastkových zlepšení.
Samotní tvorcovia komponentu vedia a správne identifikujú, že hlavným problémom je „roztrieštenosť a nekoncepčnosť“ celého ekosystému, ale ako riešenie neponúkajú nič, čo by tento zásadný problém odstránilo. Rátajú so zachovaním existujúcej podoby celého systému s rozdelením kompetencií medzi tri rezorty (MŠVVaŠ SR, MH SR, MIRRI SR) ako aj všetkých podriadených príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstiev (APVV, VA, KEGA, VEGA, CVTI, SIEA, SBA). Ako riešenie navrhujú vznik „výkonného sekretariátu“ pri Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI), ktorý by mal byť zodpovedný za nadrezortnú koordináciu politík, tvorbu stratégií a analýz. Taktiež rátajú s bližšie nešpecifikovaným zapojením Úradu vlády a ministerstva financií (cez útvar Hodnoty za peniaze). Zjednodušene povedané, je to niečo ako pokúsiť sa nahrať do zastaralého PC 386 softvér pre kvantové výpočty a čakať, že „nezmrzne“; alebo natankovať letecký benzín do Trabantu a postaviť sa na štart Rallye Paríž-Dakar s očakávaním úspechu.

Reforma, ktorá nebolí, neexistuje
Skutočnou reformou, ktorá povedie k efektívnejšiemu riadeniu a financovaniu vedy, výskumu a inovácií môže byť iba „totálne upratanie“ v systéme. To sa nezaobíde bez veľkých kompetenčných zmien v štátnej správe, konsolidácie – odstránenie množstva agentúrnych duplicít a z toho rezultujúcich negatívnych externalít (napr. rezortizmus) a škrtania úradníckych miest.
Niečo ako reforma, ktorá nebolí, jednoducho neexistuje. Jednou z možností by mohlo byť vytvorenie nadrezortného funkčného ekosystému bez roztrieštených kompetencií, s jasnou strategickou koncepciou, hierarchickou štruktúrou, zjednodušenou administratívou a funkčným kontrolným mechanizmom na princípe inovačného „One-Stop-Shop“. Ideálne s postavením ústredného orgánu štátnej správy a priamo pod gesciou Úradu vlády SR. Pretože veda, výskum a inovácie musia byť v 21. storočí výsostne premiérskou témou.

text Juraj Miškov
(Autor je bývalým ministrom hospodárstva a prezidentom SlovakiaTech Fórum – Expo)