Slovenská ekonomika prešla za uplynulých 30 rokov zásadnými zmenami, od centrálne riadeného k trhovo orientovanému hospodárstvu. Európsku úniu dobiehame v ekonomickom raste, produktivite práce, aj v životnej úrovni. Výrazne zatiaľ zaostávame v platoch, ktoré predstavujú iba 41 percent priemerných miezd v EÚ.
Úroveň platov je odrazom rastového ekonomického modelu Slovenska, ktorý je založený na proexportne orientovanej produkcii výrobkov s prevažne nižšou pridanou hodnotou, ktorá zároveň vyžaduje väčšie množstvo pracovníkov s nižšou kvalifikáciou. Vzhľadom na situáciu na trhu práce a prebiehajúce demografické zmeny tak súčasný model rastu atakuje svoje limity. Navyše, uvedený ekonomický model je dlhodobo neudržateľný vzhľadom k postupnému zdražovaniu ceny práce, a teda postupnej strate cenovej konkurencieschopnosti.
Investície zvyšujú životnú úroveň
Pre udržateľnú konvergenciu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a ďalšie zvyšovanie životnej úrovne sú určujúcimi a zásadnými budúce investície súkromného a verejného sektora. Aj keď verejné investície na Slovensku tvoria iba menšiu časť celkových kapitálových investícií a takmer 80 % z nich je financovaných z európskych zdrojov, tvoria v ekonomike nezastupiteľnú úlohu. Z krátkodobého hľadiska, ak sú dobre načasované a štruktúrované, vytvárajú dopytový stimul, ktorý môže pomôcť ekonomike vyrovnávať výkyvy hospodárskych cyklov a stabilizovať ekonomiku počas recesie. Zo strednodobej a dlhodobej perspektívy je však kľúčový ich „kapacitotvorný efekt“, vďaka ktorému prichádza k rozširovaniu výrobných možností, ako aj potenciálneho produktu. Verejné investície svojím zameraním potom určujú smer, ktorým sa krajina vydá a významne ovplyvňujú budúcu podobu ekonomiky a spoločnosti. Verejné výdavky do infraštruktúry, vzdelania alebo vedy a výskumu zlepšujú šance krajiny (a firiem) uspieť na globálnych trhoch, zatiaľ čo výdavky na zdravotníctvo, sociálne služby alebo kultúru zvyšujú kvalitu života občanov.
Z uvedeného pohľadu je teda možnosť získania návratných, ako aj nenávratných kapitálových „injekcií“ v rámci finančného programu NextGeneration EU a Plánu obnovy príležitosťou, ktorú treba prezieravo a účelne využiť na podporu ďalšej konvergencie ekonomiky. Vzhľadom na to, že sa Slovensko nemôže donekonečna spoliehať na rastový potenciál ekonomiky ťahaný prílevom priamych zahraničných investícií a opierať o „tradičné“ výhody ako napr. výhodnú geografickú polohu v strede Európy, vzdelanú a lacnú pracovnú silu alebo členstvo v EÚ a eurozóne, bude existenčne nevyhnutné využiť európske finančné zdroje na investície do oblastí, v ktorých Slovensko z medzinárodného pohľadu zaostáva alebo do oblastí, v ktorých sa dajú do budúcnosti očakávať silné spoločenské či iné zmeny. Medzi najvýznamnejšie tendencie a trendy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia budúcu ekonomiku patria nové technológie, demografický vývoj a migrácia, spôsob využívania prírodných zdrojov a energií, klimatické zmeny a dôraz na environmentálne hodnoty, urbanizácia či exponenciálne rastúca krivka technologických zmien.
Nové technológie na ďalší rozvoj
Za absolútne kľúčovú tému pri vytváraní programu reforiem považujem vplyv nových technológií na ďalší rozvoj ekonomiky a spoločnosti. Zďaleka nejde už iba o mobilné telefóny alebo sociálne siete, ale o nové technologické trendy, ktorých rýchlosť šírenia a dosah bude ďalekosiahly a veľmi ťažko predpovedateľný. Ide predovšetkým o všadeprítomnú digitalizáciu, 5G technológie, priemysel 4.0 vrátane technológií umelej inteligencie, blockchainu, virtuálnej reality, IoT, ďalej biotechnológie, nanotechnológie, genetické technológie, e-mobilitu, h-mobilitu, autonómnu mobilitu alebo 3D tlač všetkého, čo si len dokážete predstaviť vrátane ľudských orgánov (…). Nové technológie sú závislé na výskume, vývoji a inováciách súčasných technológií, ktoré determinujú budúce zmeny a povedú k nahradeniu dnešných obchodných modelov, modelov podnikateľského prostredia a celospoločenských vzorcov správania. Nové technológie prenikajú a budú naďalej prenikať do všetkých oblastí priemyslu a služieb. Spoločne vytvoria celkom novú ekonomiku založenú na inováciách, ktorá bude stáť na silnom synergickom prepojení akademického prostredia – vedy, výskumu a vývoja, so súkromným sektorom.
Reforma inovačného ekosystému
Reforma inovačného prostredia – alebo inovačného ekosystému – by preto mala byť jednou z hlavných reforiem financovaných z európskeho programu obnovy, ktoré zabezpečia budúcu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Reforma by mala pozostávať minimálne z ôsmich samostatných častí, resp. menších reforiem – 1) efektívne financovanie a hodnotenie výskumu a vývoja, 2) efektívne financovanie start-upového a spin-offového prostredia, 3) efektívne inovačné, výskumné centrá a vedecké parky, 4) ochrana duševného vlastníctva, 5) inovačná infraštruktúra a mobilita, 6) digitalizácia štátu, 7) polytechnické vzdelávanie: Priemysel 4.0, 8) inovačný a influačný marketing.
TEXT Juraj Miškov FOTO archív redakcie
(Autor je bývalým ministrom hospodárstva SR a prezidentom SlovakiaTech Forum – Expo.)
Poznámka redakcie: Príspevok bol pripravený ešte pred predstavením dokumentu Moderné a úspešné Slovensko z dielne Ministerstva financií SR.
