Výzvy elektromobility

Odborné štúdie, ktoré sa zoberajú otázkou nasledovníka klasickej naf­tovej a benzínovej dopravy, poukazu­jú na vysokú efektívnosť prevádzky elektrických automobilov. Ich účinnosť oproti benzínovým/ dieselovým alternatívam je viac ako trojnásob­ná. V ich prospech svedčí aj fakt, že prevádzka elektromobilov je menej náročná a menej poru­chová. Táto inovácia v mobilite ľudí nie je však „dieťaťom“ dnešnej doby, je skôr reinkarnáciou technológie, ktorá vznikla spolu s technológiou spaľovacích motorov. Je málo známou skutoč­nosťou, že prvý automobil, ktorý prekonal rýchlosť 100 km/h, bol v roku 1899 práve elek­tromobil.

Pri elektromobiloch však nejde len o iný, alter­natívny spôsob vzniku kinetickej energie. Vý­znamné rozšírenie automobilov poháňaných elektrickou energiou môže predznamenať ďa­lekosiahle zmeny, ktoré zasiahnu mnohé oblas­ti nášho života.

V prvom rade môže elektromobil priniesť vý­znamné zníženie nákladov na dopravu. Nákla­dy na elektrickú energiu potrebnú na prepravu na určitú vzdialenosť sú podstatne nižšie ako náklady na fosílne palivá. Ďalšia významná po­ložka v celkových nákladoch – cena obstarania vozidla – bude v budúcnosti klesať. Hnacia sú­stava elektrického automobilu je konštrukčne podstatne jednoduchšia a spoľahlivejšia. V sku­točnosti nie je dôvod, aby pri veľkosériovej vý­robe boli elektrické automobily drahšie ako sú­časné na fosílne palivá. V kombinácii s nízkymi prevádzkovými nákladmi to bude znamenať podstatné zníženie nákladov na dopravu. Sta­čí si len uvedomiť, koľko z ceny tovarov a slu­žieb ide na dopravu a je jasné, že takéto razant­né zníženie nákladov môže významne podporiť spotrebu a ekonomicky rast.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že elektrickú energiu, na rozdiel od benzínu či nafty, mož­no vyrobiť z veľkého a rozmanitého množ­stva zdrojov, vrátane ekologických a obnovi­teľných. Táto flexibilita by umožnila každému štátu stať sa do veľkej miery energeticky nezá­vislým. Možnosť zastaviť alebo znížiť mohut­né finančné transfery do nedôveryhodných krajín, ktoré produkujú ropu, by mal za násle­dok výrazné zvýšenie geopolitickej bezpečnosti a nezávislosti. V neposlednom rade elektric­ké automobily predstavujú zásadný príspevok k čistote prostredia, ovzdušia a znižovaniu hlu­ku. To sa pozitívne prejaví na zdraví obyvateľ­stva a nákladoch na zdravotníctvo.

INFRAŠTRUKTÚRA

Okrem obstarávacích nákladov na elektric­ký automobil je ďalšou „achillovou pätou“ od­vetvia chýbajúca infraštruktúra. Štáty, zápasia­ce s dlhovou krízou, nie sú ochotné investovať do budúcej infraštruktúry a automobilky zasa nevidia dôvod, prečo by sieť mali budovať oni. Prevádzkovatelia elektrickej distribučnej siete robia len malé a opatrné kroky. Jedným z dôvo­dov, prečo je výstavba infraštruktúry iba veľmi pozvoľná, je kombinácia veľkých investičných nákladov a perspektíva nízkeho finančného ob­ratu, ktorý možno na takejto infraštruktúre ge­nerovať. Nízky obrat nie je spôsobený iba (za­tiaľ) chýbajúcimi automobilmi, ktoré by sa na staniciach mohli dobíjať, ale aj nízkymi náklad­mi na energiu (v porovnaní s dieselom) potreb­nej na prevádzku. Do popredia sa tak dostávajú systémy a podnikateľské modely, kde je budo­vanie infraštruktúry súčasťou väčšieho balíka služieb. V takýchto podnikateľských modeloch sú náklady na vybudovanie dobíjacích miest vnímané ako nevyhnutné investície, ktoré ná­sledne umožnia generovať príjmy napríklad z prenájmu automobilov, ktoré infraštruktúru využívajú.

NABÍJANIE A DOJAZD

Poslednou výzvou elektromobility je zvyšova­nie rýchlosti nabíjania a zvyšovanie dojazdu au­tomobilov. Kombinácia relatívne nízkeho do­jazdu, ktorý sa v súčasnosti pohybuje medzi 130 a 200 km na jedno nabitie s niekoľkohodino­vým nabíjaním batérií, znemožňuje intenzív­ne využitie elektrického automobilu na dlhšie trasy. Práve intenzívne využitie v rozsahu as­poň 250 – 300 km je však nevyhnutným pred­pokladom pre dosiahnutie efektívnej prevádzky a zaplatenia vysokej obstarávacej ceny elektric­kého automobilu. Jedným z riešení sa ukazuje výmena celých batérií, vďaka ktorej je automo­bil po prejdení cca 150 km pripravený v priebe­hu niekoľkých minút na ďalšiu rovnako dlhú trasu. Iným riešením je využitie rýchlonabíja­nia. V tomto prípade je automobil plne nabitý v priebehu 20 – 30 minút, ale takéto nabíjanie výrazne skracuje životnosť batérií. Bude treba vyčkať na batérie s lepšími vlastnosťami, ktoré takéto nabíjanie zvládnu.

ZAHRANIČIE VERZUS SLOVENSKO

Rozvoj elektromobility je jednou z najväčších technologických, ale aj podnikateľských vý­ziev súčasnosti. Pokiaľ sa naplnia predpovede o tom, že v roku 2020 bude každé desiate vyro­bené auto na elektrický pohon, bude to zname­nať vznik odvetvia s ročným obratom porovna­teľným s HDP Švajčiarska.

Slovensko by malo mať ambíciu z tejto vý­znamnej štrukturálnej zmeny vyťažiť čo naj­viac. Máme na to všetky predpoklady. Kra­jina má vysokú mieru odborných kapacít v automobilovom, strojárskom i energetic­kom priemysle. Koncentrácia priemyslu oko­lo dvoch hlavných diaľničných ťahov (okolo 70 percent HDP sa produkuje v tesnej blízkos­ti hlavných cestných ťahov D1 a R1) umožňuje prístup k rozsiahlej klientskej základni pri po­merne nízkych nákladoch na infraštruktúru. Energetický mix Slovenska je charakteristic­ký veľmi nízkou produkciou CO₂ na vyprodu­kovanú kWh. Prevádzka elektroauta, aj keď sa pozrieme na produkciu energie ktorú používa, je preto u nás skutočne ekologická. Nejde však len o to, koľko elektrických automobilov jazdí po slovenských cestách, alebo koľko nabíjacích miest sme zriadili. Veľmi dôležité je aj myslieť na to, aké príležitosti sa pre Slovensko otvára­jú v prípade, že sa elektromobilita bude vo sve­te rozvíjať. Sme krajina, kde je etablovaných množstvo subdodávateľov pre automobilový priemysel. Akýkoľvek trend v produkcii auto­mobilov sa nás preto bezprostredne dotýka.

Našťastie si tieto skutočnosti začínajú uve­domovať aj predstavitelia štátu. Práve v tých­to dňoch Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) iniciovalo prvé rokovanie pracovnej skupi­ny pre elektromobilitu, ktorej členmi sú okrem zástupcov MH SR aj predstavitelia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, mi­nisterstva životného prostredia, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, zástupcovia samospráv, Zväzu automobilového priemyslu, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu, spo­ločností automobilového priemyslu, občian­skych združení pôsobiacich v oblasti elektro­mobilizmu, univerzít a výskumných inštitúcií, ako aj profesijných a stavovských organizácií. Jej cieľom je vytvorenie poradnej pracovnej sku­piny – Slovenskej platformy pre elektromobili­tu podľa vzoru Nemecka.

Výstupom by mala byť analýza a odporúča­nia vyplývajúce zo strategických dokumentov EÚ a návrh politiky podpory elektromobility na Slovensku, vrátane podpory riadenia elek­trizačnej sústavy. Čiastkové správy by mali byť konsolidované do výstupu „Stratégia pre rozvoj elektromobility a jej vplyv na národné hospo­dárstvo Slovenskej republiky“. Dokument bude po jeho schválení pracovnou skupinou predlo­žený na schválenie ministrovi hospodárstva.

EKONOMICKÝ POHĽAD

Pre skutočne úspešný a masový rozvoj elektro­mobility je najpodstatnejšie nájsť také uplatne­nie elektrických automobilov, ktoré ich majite­ľom bude prinášať jasnú ekonomickú výhodu. Či cesta vedie cez malé mestské autíčka, alebo, naopak, cez úžitkové automobily, ktoré spĺňajú podmienku vysokého nájazdu, a dokážu preto naplno vyvážiť nevýhodu vysokej obstarávacej ceny nízkymi prevádzkovými nákladmi, uká­že čas.

TEXT/FOTO PETER BADÍK