
DYNAMIKA ROTAČNÉHO RAMENA
Pohybová rovnica popisujúca pohyb ramena má tvar:
![]() |
![]() |
Rovnica (1) je matematickým modelom ramena a jej riešenie v programe MATLAB/Simulink je zobrazené na obr. 1 vľavo. Hnací moment motora znázornený blokom konštantnej hodnoty bude nahradený blokovou schémou riadenia elektromotora [1, 2]. Toto riešenie je podmienené znalosťou hmotnosti, momentu zotrvačnosti a polohy ťažiska ramena vzhľadom na os rotácie. Tieto parametre je možné vypočítať na základe geometrie, rozmerov a hustoty materiálu ramena.
Virtuálny dynamický model ramena vytvorený v programe MSC.ADAMS má výhodu v tom, že nie potrebné zostaviť matematický popis sústavy, čo pri zložitých sústavách viazaných telies môže byť značne komplikované [3 – 5]. Sústava, v našom prípade rameno, predstavuje 3D geometrický model vytvorený v ľubovoľnom CAD programe a importovaný do programu MSC.ADAMS (obr. 1). Geometrický model sa vhodne napolohuje, priradí sa číselná hodnota hustoty materiálu ramena (program následne automaticky vypočíta polohu ťažiska, hmotnosť a momenty zotrvačnosti k osiam ťažiska), rotačnou geometrickou väzbou sa prichytí na nepohyblivý priestor a predpíše sa miesto pôsobenia hnacieho momentu. Navyše, pre potreby riadenia je potrebné vytvoriť snímače uhla natočenia a uhlovej rýchlosti ramena. Takto pripravený virtuálny model je možné importovať do programu MATLAB/Simulink, na ktorý sa aplikuje bloková schéma riadenia elektromotora (obr. 1 vpravo).
Parametre manipulačného ramena: hmotnosť m = 0,798 kg, moment zotrvačnosti k osi rotácie J0 = 0,013655 kg.m2, vzdialenosť medzi osou rotácie a ťažiskom L = 0,096 m. Predpísané natočenie ramena je znázornené na obr. 2 vľavo. Inverznou dynamickou analýzou v programe MSC.ADAMS získame zodpovedajúci krútiaci moment pre žiadaný pohyb, obr. 2 vpravo. Maximálna hodnota krútiaceho momentu je 0,7514 N.m.

MODEL JEDNOSMERNÉHO MOTORA S REGULÁCIOU
Ako hlavný pohon riadenia je použitý jednosmerný motor Parvex RS110M [7] s prevodovkou (prevodový pomer 1:50), ktorá zabezpečí zníženie požadovaného krútiaceho momentu a zvýšenie pracovných otáčok motora. Parametre motora sú uvedené v tab. 1.

Linearizovaný model jednosmerného motora s permanentným magnetom v programe MATLAB/Simulink bol vytvorený na základe matematických modelov mechanickej (2) a elektrickej časti (3) motora [1, 2]:
![]() |
![]() |
Pri modelovaní dynamiky motora bol využitý model, v ktorom sa neuvažujú straty železa. Na riadenie polohy manipulačného ramena bola využitá kaskádová regulácia (obr. 3). Najvnútornejšia slučka je riadenie prúdu, resp. riadenie momentu jednosmerného motora. K nej nadradená slučka je riadenie uhlovej rýchlosti a najvyššia slučka je riadenie natočenia ramena. Pri prúdovej slučke je použitý P regulátor, pri regulácii uhlovej rýchlosti motora je využitý PI regulátor a polohová slučka je opäť riadená P regulátorom. Jednotlivé konštanty regulátorov boli získané pomocou auto-tuningu v programe MATLAB/Simulink a sú uvedené v tab. 2. V celom modeli sú využité obmedzenia, ktoré vyplývajú z použitého motora, ako je uvedené v tab. 1. V modeli sa neuvažuje dynamika snímačov a suché trenie.

REGULÁCIA RAMENA
Schémy riadenia polohy ramena pre matematický model a virtuálny dynamický model sú znázornené na obr. 4 a 5. V oboch prípadoch boli použitie rovnaké nastavenia regulátorov motora. V prípade virtuálneho modelu chýba vstup účinku tiažového zrýchlenia na pohyb ramena do riadiaceho bloku motora. Tieto údaje spolu so zotrvačnými účinkami ramena sa automaticky generujú v bloku dynamického modelu vytvoreného v programe ADAMS.
![]() |
![]() |
ZÁVER
Výsledky riadenej polohy sú zobrazené na obr. 6. Priebeh natočenia ramena z matematického modelu je veľmi presný, vzhľadom na žiadané natočenie. Pre virtuálny dynamický model sú odchýlky výraznejšie (obr. 7), preto by bolo potrebné upraviť pre tento model hodnoty regulátorov.
V konečnom dôsledku je prezentované riešenie regulácie dynamickej sústavy na virtuálnom dynamickom modeli, ktorý zahŕňa vplyvy zotrvačných síl, vznikajúcich počas pohybu sústavy, ako aj všetkých vonkajších síl, pôsobiacich na sústavu. Veľký význam využitia týchto modelov je pri zložitých sústavách viazaných telies, ktorých matematický popis je podstatne náročnejší.
![]() |
![]() |
POĎAKOVANIE
Tento príspevok bol podporovaný a vypracovaný v rámci prebiehajúceho projektu VEGA (grant No. 1/0534/12), projektu KEGA MŠ SR No. 003STU- 4/2012 s názvom: Tvorba interaktívnej multimediálnej učebnice Mechatronika pre stredné odborné školy a strategického programu rozvoja Štátnej Iževsk technickej univerzity podľa názvu M. T. Kalashnikov PSR/A2/D2.5/KAP:
„Vývoj metód pre modelovanie a hodnotenie výkonnosti výrobných systémov inžinierstva ako informačného manažérskeho systému pre automatizované stroje výrobcu.“
LITERATÚRA
[1] M. Žalman, “Actuators,” STU Bratislava, 2003, ISBN 80-227-1835-1
[2] D. Schmid, “Management and control for engineering and mechatronics,” Verlag EUROPA, ISBN 80-86706-10-9, 2005
[3] H. R. Bishop, “The Mechatronics Handbook,” CRC Press, 2006 ISBN 0-8493-0066-5
[4] B. Heimann, W. Gerth and K. Popp, „Mechatronik – Komponenten – Methoden – Beispiele,“ HANSER, 2007, ISBN 978-3-446-40599-8
[5] W. Weber, “Industrieroboter,” HANSER, 2009, ISBN 978-3-446- 41031-2
[6] N. Barbour, J. Elwell, and R. Setterlund, “Inertial instruments: Where to now,” ? , [cit. 2011-07-15]
[7] Y. R. Nikitin and I. V. Abramov, “Models of information processes of mechatronic systems diagnosis” University Review. – 2011. – V. 5. – No. 1. – P. 12-16. – ISSN 1337-6047
[8] D. H. Titterton, and J.L. Weston, “Strapdown inertial navigation technology (2nd Edition),” : , [cit. 2011-07-12]
[9] Ľ. Šípoš, Publikácia, “Inertial navigation,” Zvolen, 2011
[10] Y. R. Nikitin, “Diagnostic models of mechatronic modules and analysis techniques,” Procceding of 2-d International Conference Advances in Mechatronics, December 2007, Brno, Czech Republic, ISBN 978-80-7231-314-3
[11] M. Soták, “Integration navigation systems,” Košice, 2006
TEXT/FOTO VLADIMÍR GOGA, PAVOL BOŽEK, STU BRATISLAVA FOTO ARCHÍV REDAKCIE







