Začiatkom marca 2026 bolo v Žiline Zhromaždenie delegátov Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ZD ŽRK SOPK). Na tomto zhromaždení odznelo viacero názorov, nezriedka protichodných – politika na štyri svetové strany je dobrá myšlienka, len je neefektívna, chýbajú nám trhy mimo EÚ a obzvlášť na východ od nás v podobe Ruska a Bieloruska, kam sa treba vrátiť, prípadne aj s ponukou na obnovu Ukrajiny, krajinu opúšťajú mladí ľudia, ktorých pripravíme na pracovný trh, a potom nám chýbajú, a celkovo sa niečo deje s podnikateľským prostredím, a nie je to úplne v poriadku...
Skrátka vyjadrenia, ktoré by aj chceli byť kritické, aj neboli, aj by chceli niečo riešiť, aj akoby nevedeli ako...
Na stránke Ministerstva hospodárstva je možné nájsť Návrh Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Vypracovaný ešte niekedy v roku 2016, s výzvami ako „...na základe analýzy súčasného stavu a predpokladaného vývoja bude pre Slovenskú republiku v nasledovnej dekáde primárnou výzvou adaptácia na dynamické zmeny...“, „...bude kľúčové zamerať sa na udržateľnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva SR...“, „...konkurencieschopnosť musí byť podporovaná predovšetkým spoľahlivým trhom práce ponúkajúcim dostatok kvalifikovanej pracovnej sily...“ A k týmto výzvam je priradený aj návrh opatrení, postavený na kvalitnom vzdelávaní, na trhu práce reflektujúcom nové výzvy, na prepojení trhu práce so školami, na inováciách, podpore výskumu a vývoja, na implementácii koncepcie Priemyslu 4.0...
V máji roku 2025 bol v Brne veľtrh IDET, na ktorom sa zúčastnilo 475 firiem celkom, z toho 224 českých firiem, a 26 firiem slovenských. Pomer českých a slovenských firiem bol viac ako 8:1. V tom istom mesiaci bol strojársky veľtrh v Nitre, na ktorom bolo celkovo 122 firiem, z toho 85 slovenských (vrátane škôl a inštitúcií). V októbri 2025 bol strojársky veľtrh v Brne, celkový počet vystavovateľov 782, z toho českých 476, slovenských 48, pomer 10:1. Žalostný pomer, ktorý odzrkadľuje aktuálnu realitu slovenského strojárstva, takže nie je možné sa diviť, že po desaťročiach strojárskych veľtrhov v Nitre bude ten s poradovým číslom 31 v roku 2026 zrušený, a nahradí ho Burza exotov. Príznačné.
Spomenul som si na 50-te roky minulého storočia, keď si Francúzi stanovili strategický plán stať sa svetovými v doprave a telekomunikáciách. Tento plán vzišiel s exaktnej analýzy, v čom sú Francúzi dobrí, a na čo majú znalosti, schopnosti a podmienky. V priebehu desiatich rokov nasmerovali financie do výskumu, vývoja, vzdelania a podpory firiem, a už skoro prišli lietadlá Caravelle, Concorde, Airbusy, vlaky TGV jednotlivých sérií, vrtuľníky, ponorky, raketový program, a samozrejme automobilový priemysel.
A tiež som si spomenul na 60-te roky, kedy Južná Kórea mala HDP 2 miliardy USD, ale spustila masívnu premenu krajiny od vývoja, výskumu, reformy školstva až po podporu priemyslu. Za 40 rokov sa v krajine dvihol HDP viac ako 800 násobne, a z agrárnej krajiny sa Južná Kórea stala 10. najvýkonnejšou ekonomikou sveta. Tak výkonnou, že dnes nás Kórejci učia vyrábať autá a televízory. Teda... televízory už ani nie... Čo stálo za takýmto úspechom? Silná vizionárska vláda, ktorá videla svoju krajinu v horizonte desiatok rokov, excelentné strategické plánovanie, a vysoká odbornosť realizátorov. Kórejskí predstavitelia pravdepodobne nerozdávali toľko karafiátov, ako tí naši, zato boli schopní posunúť krajinu dopredu. A dnes značky ako Samsung, LG, Hyundai, KIA a pod. sú svetovými.
Má aj Slovensko v strojárstve také značky? Nemá. Slovenských firiem, ktoré majú silný výskum, vývoj a globálne úspešný výrobok, je minimum. Zato máme množstvo firiem, ktoré majú zákazkovú výrobu, a s ňou bojujú o priazeň svojich klientov, poväčšine nízkou cenou. Takto sa žiaľ dlhodobo fungovať nedá. Čo s tým? Predseda vlády opakovane dal najavo, že netuší, prečo majú nemeckí robotníci 3x vyššie platy ako slovenskí robotníci. Keďže slovenský premiér je ten, kto by mal byť garanciou nášho približovania sa k vyspelej Európe, a on ani netuší, prečo sme tam, kde sme, asi sa tak skoro nepriblížime. Na stretnutí so študentami vo februári 2026 v Trnave premiér SR vyhlásil, že Slovensko je dobré vo výrobe áut (dokonca hybridov), ale zúfalo potrebuje 150 tisíc technicky vzdelaných ľudí. Týmito slovami dal najavo, ako vníma slovenský priemysel dnes a do budúcna.
Takže k vyjadreniu premiéra SR len pár slov – vo výrobe áut je silné Nemecko. Francúzsko. Japonsko. Južná Kórea. USA. Švédsko. Taliansko. Dokonca aj Česko. Ale Slovensko??? Žeby sme niekde vyrábali autá značky Gerlach či Jánošík? Nie. My nie sme silní vo výrobe áut. My sme iba efektívne zvládli montáž áut. Presne tak, ako zvládli montáž áut v Mexiku, Turecku či v Maroku. A keďže montáž áut nie je proces hodnotový, ale iba nákladový, je iba otázkou času, kedy prekročíme náklady, ktoré sa našim partnerom nebudú páčiť, a montáž pôjde niekam inam. A ja som strašne zvedavý, ako to potom tie piliere slovenského hospodárstva (ako Tatravagónka, Matador, ŽOS, Švec, Konštrukta, Mondi, Duslo...) zvládnu s plnením HDP, pri absencii zahraničných priemyselných ťahúňov. A tých 150 tisíc nových ľudí? Nuž – premiér zjavne nepotrebuje tisíc odborne a znalostne excelentných projektantov, dizajnérov, konštruktérov, technológov..., ktorí by vytvárali výrobky s vyššou pridanou hodnotou, on potrebuje 150 tisíc muklov k montážnym pásom, ktorých ak nemá, tak blúzni o aziatoch. Ako z toho von? Pre začiatok by azda stačilo mať v čele krajiny niekoho, kto skutočne pozná silné a slabé stránky nášho priemyslu, a chápe, prečo je Slovensko znalostne aj technologicky 30 rokov za vyspelým svetom.
Ale aby nebolo všetko tak negatívne, predsa len máme v slovenskom priemysle jednu firmu, ktorá je celosvetovo úspešná, a v produktivite práce konkuruje najlepším svetovým firmám. Je to firma Eset, s.r.o. A ako taká si zaslúži rešpekt a obdiv. Teda... zaslúžila by si rešpekt a obdiv v civilizovanej krajine. Ale v krajine, v ktorej premiér netuší, prečo sa nám rýchlosťou TGV vzďaluje vyspelý svet, v takej krajine môže premiér firmu ako je Eset atakovať a znevažovať nemiestnymi útokmi. Pričom tieto prejavy neúcty (rovnako ako keď premiér SR vulgárne nadával generálnemu manažérovi PSA na Slovensku, alebo keď premiér SR označoval nemeckých vojakov ochraňujúcich Slovensko za Wehrmacht...) vníma okolie veľmi citlivo.
A preto platí, že za ostatných 20 rokov sme sa zmenili zo stredoeurópskeho tigra na akurát tak krívajúcu korytnačku, kde sa okolo nás prehnalo nielen Poľsko a Pobaltie, ale už aj Rumunsko. Aspoň že máme tú stratégiu hospodárskej politiky, a v nej uvedené, že sa máme adaptovať na dynamické zmeny. Zmeny okolo nás prebehli. A veruže dynamické. Len tú adaptáciu sme akosi nestihli. A už pomaly ani nebude s kým... Aspoň že tých karafiátov je dosť.
Autor: Juraj Kumičák
