Bratislava 1. apríla (TASR) - Po prvých dvoch ročníkoch predaja štátnych dlhopisov pre bežných ľudí sa Slovensku takýmto spôsobom podarilo požičať takmer 1 miliardu eur, čo aktuálne pokrýva 1,1 % z hrubého verejného dlhu SR. Štát tak pomaly smeruje k cieľovým hodnotám 3 až 5 % v horizonte 5 až 10 rokov, avizoval v stredu pri hodnotení druhého ročníka projektu...
Bratislava 1. apríla (TASR) - Po prvých dvoch ročníkoch predaja štátnych dlhopisov pre bežných ľudí sa Slovensku takýmto spôsobom podarilo požičať takmer 1 miliardu eur, čo aktuálne pokrýva 1,1 % z hrubého verejného dlhu SR. Štát tak pomaly smeruje k cieľovým hodnotám 3 až 5 % v horizonte 5 až 10 rokov, avizoval v stredu pri hodnotení druhého ročníka projektu riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys. Tohtoročný predaj dlhopisov v celkovej hodnote 417 miliónov eur označil za „veľký úspech“. Na porovnanie uviedol príklady iných európskych krajín, ktoré sa snažili o predaj podobných dlhopisov v porovnateľnom čase. „Spomenul by som Belgicko, ktoré začalo emitovať dlhopisy pre ľudí koncom februára a končilo 4. marca, takisto ich zastihla vojna v Iráne. Im sa podarilo predať 262 miliónov eur. Predávali dva dlhopisy, na jeden rok a na osem rokov, pričom z ročného predali 234 miliónov eur s kupónom 2 % a osemročný s kupónom 2,8 %, z neho predali len 28 miliónov eur,“ priblížil Šoltys. Podobným prípadom je podľa neho Slovinsko, ktoré začalo predávať dlhopisy 9. marca a získali takto 225 miliónov eur. „Pričom oni po prvom týždni predaja tohto dlhopisu museli meniť úrokovú sadzbu z 2,6 % na 3 %, pretože ten predaj im nešiel tak, ako očakávali,“ konštatoval šéf ARDAL. Vo všeobecnosti je podľa neho tento rok problémom nastavenie úročenia dlhopisov, ktorých emisia sa pripravuje dlhodobo a nedá sa len tak zrušiť. Pripomenul, že úroková sadzba Dlhopisov pre ľudí bola fixovaná na konci januára tohto roka. „Sú tam nejaké očakávania platné v deň toho fixovania a keď sa situácia zmení tak, ako sa zmenila, tak za to nemôže ani ARDAL, ani ministerstvo, ani vláda. Globálny svet sa zmenil, sadzby všetkých krajín, hlavne tých, ktoré sú mimo eurozóny, vzrástli takmer o 1 %, krajinám eurozóny o nejakých 30 až 50 bodov,“ priblížil Šoltys. UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam. vjo
